Doc.Ing.Ján Farkaš sa pustil do vývoja tohoto nápoja s nadšením nie len aby ušetril devízy republike, ale predovšetkým preto, pretože patril k starej vinárskej rodine a vinári sú vždy neobyčajne húževnatí ľudia. Na prvý produkt nápoja (prototyp, ak je to možné takto technicky nazvať) použil mušt odrody hrozna Müller Thurgau. Ako dochudzovadlo využil rastlinu - baza čierna, kde lúhovaním ich kvetov získal potrebnú arómu i chuť. K ingredienciam patrili i napríklad citrónová žlť, smaragdová zeleň, benifikátor, fnantérer a kulér. Osobne si neviem pod týmito názvami čo to predstaviť, hádam okrem citrónovej žlte. Ale ja zas nie som odborník v potravinárstve. Keď bola receptúra nápoja hotová, pristúpilo sa k skúšobnej výrobe. Pri oberaní hrozna bolo dostatok muštu z ktorého bolo možné vyrobiť potrebné množstvá tohoto nového nápoja. Mušt sa zahusťoval na cukornatosť v rozsahu 45 až 65 percent. V druhej fáze výrobného procesu sa do nápoja pridávali potrebné ingrediencie a nápoj sa následne riedil a nasýtil CO2. Finálny nápoj sa už len zafľaškoval. Tí skôr narodení sa určite pamätajú na typické fľaše Viney, ktoré bolo možné kúpiť hádam na každom kroku.
Vinea oficiálne prišla na československý trh v roku 1974. Prvé nápoje sa fľaškovali do 0,25 dcl fliaš. Vinea za socializmu stála 1,50 Kčs. O rok neskôr už Vinea získal prestížne ocenenie na potravinárskom veľtrhu v Brne, Zlatú Salimu. Nápoj sa vyrábal najprv len vo Vinárskych závodoch v Pezinku, ale neskôr pre veľký záujem spotrebiteľov sa začala plniť aj v Nitre a v Banskej Bystrici. Od roku 1980 sa začala Vinea plniť už aj do 7 dcl fliaš.
Od polovice 80. rokov sa Vinea ako jedna z mála nápojov z tábora socializmu za železnou oponou začala vyvážať do USA a Kanady. Tento jav vyvolal jej nedostatok na domácom trhu, pretože kvôli devízam sa jej z roka na rok mimo ČSSR vyvážalo podľa môjho názoru neprimerané množstvo vzhľadom k výrobnej kapacite. Vinea sa dobre v zahraničí predávala a reklamný trh nešetril chválou o kvalite jej výroby, o najkvalitnejšom hrozne a ďalších ingredienciách, ktoré receptúra Viney obsahovala. Na západe odporúčali piť Vineu s citrónom. Červenú Vineu s limetkou.
Súperom Viney bola najmä maďarská Márka. Podobne ako Kofolu, rovnako i Vineu postihla pohroma po nežnej revolúcii. Všetko socialistické bolo označované, ako choré, neschopné života a všetko čo prišlo zo západu bolo to najlepšie, čo sme si mohli v obchodoch kúpiť. Bolo potrebné otvoriť trhy zo západu a utlmiť výrobu v Československu. Vinea v roku 1989 zažila svoj úplný pád. Síce sa Vineou koketovalo medzi Pezinkom a Nitrou, ale viac to viedlo k sporom ako k výrobe. Na prelome rokov 2008 a 2009 značku Vinea kúpil nový majiteľ a Vinea sa začala vyrábať v Rajeckej Lesnej. Nová výroba však nepriniesla originálnu receptúru a na chuť, na ktorú bolo zvyknutých tisíce ľudí. Je to škoda. Č myslíte? Alebo sa možno mýlim. Škoda úsilia Jána Farkaša z dnešného môjho pohľadu, ktorý sa postaral o jej geniálnu nadčasovú receptúru.
Od 29. júna 2011 je Vinea k dispozícii aj v ružovom variante Vinea rosé.
