RetroMánia

Nevestinec, vykričali dom, verejný dom, dom radosti, dom rozkoše, erotický klub, hovorovo často bordel, budova používaná na poskytovanie najmä sexuálnych služieb za odplatu, teda k prostitúcii. Poskytuje prostitútkam (či prostitútom) miesto na stretávanie a prevádzkovanie sexuálnych praktík s klientmi. Toľko z Wikipedie. Aj keď existuje mnoho štatistík z čias predvojnového, vojnového a povojnového Československa, sú to v podstate len čísla a adresy vtedajších vykričaných domov. Za socializmu, nebolo možné verejne prevádzkovať tento druh služby, ale ani komunistom sa nepodarilo úplne eliminovať jav prostitúcie, ako taký. Komunisti sa preto rozhodli vyrovnať sa s problémom energicky a to tak, že v decembri roku 1948 zaistili väčšinu známych prostitútok a odvliekli ich do prevýchovných táborov (na Slovensku bol takýmto táborom, tábor v obci Nováky). Prevýchova trvala približne do roku 1951. Devy sa však po návrate z takýchto táborov začali usídľovať v luxusných socialistických hoteloch, ktoré boli z väčšej miery určené pre zahraničných návštevníkov z krajín socialistického spoločenstva a samozrejme i z kapitalistických krajín. Určitý svoj podiel na prostitúcii a zneužívaní prostitútok, malo aj ŠTB. Táto tajná policajná zložka využívala prostitútky na svoje spravodajské hry.

O Slovenskom národnom povstaní sa veľa napísalo, veľa povedalo a neustále sa o ňom polemizuje. Politici, historici, médiá, tí všetci sa v určitý čas nahlas venujú práve tejto téme. Učíme sa o povstaní v školách a pripomíname si ho 29. augusta rok čo rok. Dnes si už len veľmi málo ľudí reálne na Slovensku uvedomuje jeho bytostný význam. Dnešné Slovensko a klerofašistické Slovensko majú predsa len niečo spoločné. Ľudské osudy. Ľudské príbehy. Neznášanlivosť, utrpenie, pretvárky, obete, zbabelosť, mamon ale i hrdinstvo a odvahu. V časoch hladu, strachu o život na strane jednej a bohactve a nadradenosti rasy tisícročnej ríše, umierali ľudia. Kto nezažil, neuverí. Účastníkov povstania ktorí ešte žijú je však už ako šafránu. A práve ich pohľadom na povstanie a ako sa k nim správame my (Slovensko) na sklonku ich života dnes,  je venovaný práve tento článok. Requiem pre zabudnutých.

Satiristický týždenník Roháč bol vydávaný od roku 1948 ako týždenník s množstvom karikatúr, vtipov a humorných poviedok pre pobavenie pracujúcich v bývalom Československu (na Slovensku). Medi nasledovanejšie rubriky patrili glosy, kreslené vtipy a seriály, ktorých postavičky, ako Dita, Jožinko, či Bill si našli svojich stálych priznivcov.

Na Roháči spolupracovalo mnoho kvalitných autorov, akým bol napríklad Viktor Kubal, Klára Jarunková, Božena Hajdučíková - Plocháňová, Peter Petiška, Tomáš Janovic a ďalší. V roku 1958 dosiahol jeho náklad až na 100 tisíc výtlačkov týždenne. Za dobrý vtip v texte, či v karikatúrnej kresbe sa dalo vždy veľa skryť z politickej pravdy či zo života malomeštiaka  socialistického Československa.

Starý kraľovanský jednokoľajný železničný tunel je dnes opustenou tunelovou stavbou (patriaci železniciam Slovenskej republiky) nachádzajúci sa vedľa železničnej trate (a aktívneho železničného tunela) pri Kraľovanoch dislokačne smerom k obci Šútovo (časť Rieka). Tunel pretína horský masív kopca Sokol, ktorý obchádza cestná komunikácia E 50 v smere Martin - Ružomberok, dobre to známa spojnica Turca a Liptova, ktorá je v čase absencie diaľničného úseku najvyužívanejšou cestou turistiky do Vysokých Tatier. Tunel nie je z hlavnej cesty dobre viditeľný, ale je veľmi dobre prístupný (s možnosťou parkovania tesne u vstupu do tunela). V súčasnosti je opustený, nevyužívaný a navštevovaný dobrodruhmi či zvedavcami, alebo hľadačmi pokladov a pátračov po keškách ( Geocaching - určitý druh športu, spočívajúci v hľadaní skrytého objektu, o ktorom sú známe len jeho geografické súradnice). V letných mesiacoch v jeho blízkosti u hlavného cestného ťahu môžete vidieť pocestných predajcov medu, čučoriedok, húb či letného ovocia.A je to jediná tunelová stavba v širokom okolí, ktorá je zatiaľ voľne prístupná. Ak si chcete pozrieť toto stavebné dielo vytesané do skaly z roku 1871, máte jedinečnú príležitosť tak učiniť, pokiaľ jediný vchod do tunela Slovenské železnice neuzavrú.