RetroMánia

Hlavné mesto Slovenskej Republiky

Kto by to nevedel z nás Slovákov. O cudzincoch to už povedať nemožno. Ak sa spýtate kdekoľvek v Európe, ktoré hlavné mesto Slovenskej Republiky to je, nájdete prekvapujúco veľa nesprávnych odpovedí. Veď kto by si pamätal malú krajinu uprostred Európy. A občas si nás mýlia dokonca so Slovinskom. Ale nie o tom chcem dnes písať. Dostal som sa k zaujímavým filmovým ukážkam Bratislavy z dôb pred druhou svetovou vojnou. Bol som v nemom úžase o čom Bratislava tých rokov bola. Dnes asi už nežijú medzi nami pamätníci, ktorí by nám vedeli okomentovať jednotlivé filmové zábery, ale myslím si, že aj bez komentára je na starej Bratislave čo obdivovať. Možno na "pohybujúcich sa obrázkoch" nájdete váš dom, vašich starých rodičov, priateľov či známych tých dôb, kto vie ...

Baťove závody v Partizánskom

vznikli v roku 1939. Partizánske bolo jedným z miest, kde známy podnikateľ Tomáš Baťa rozvíjal svoje aktivity. Jeho cieľom bolo vytvorenie mesta na Slovensku, v ktorom budú môcť ľudia nájsť prácu, bývanie aj oddych. Koncepcia ideálneho mesta, mesta Baťovany (dnešné Partizánske) vychádzal z ideálneho plánu priemyselnej aglomerácie pre 5.000 až 15.000 obyvateľov. Ján Baťa (následník Tomáša Baťu) kúpil v roku 1929 vtedy najväčšie koželužne v Strednej Európe v Bošanoch. V Bošanoch nemala výroba tendenciu sa ďalej vyvíjať, preto Baťa zakúpil pozemky v chotári blízkej obce Šimonovany, kde začal budovať v roku 1939 nové mesto – Baťovany (Partizánske). Vzápätí však došlo k vytvoreniu samostatného Slovenského štátu, čo skomplikovalo situáciu, pretože Baťa pôsobil na Slovensku, ako zahraničný investor. Ján Baťa bol však vynikajúci podnikateľ a so slovenskou vládou podpísal obojstranne výhodné dohody.

Ján Kostra

pochádzal z rodiny maloroľníka a vzdelanie získaval v Žiline, v rokoch 1928 - 1934 študoval na umeleckej priemyslovke a na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Počas štúdií v Česku sa stal členom slovenského spolku Detvan, ako i literárnej skupiny pokrokovo orientovaných vysokoškolákov v Prahe.  Po ukončení vojenskej služby sa usadil v Bratislave, kde pracoval v rokoch 1936 - 1937 ako úradník v banke a v rokoch 1937 - 1938 ako redaktor v Robotníckych novinách. V rokoch 1938 - 1942 bol redaktorom Slovenského rozhlasu v Prešove a Bratislave a v tejto činnosti pokračoval aj po skončení 2. svetovej vojny. V rokoch 1949 - 1956 sa stal tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov a v rokoch 1952 - 1953 šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život, neskôr pracoval v časopise Slovenské pohľady.

Ľudové vozítko Jawa MINOR - AERO MINOR

je auto ktorým môže jazdiť každý. O takom "aute do vrecka" snívali v predvojnovej Európe húfy konštruktérov. A po vojne sa myšlienka ľudového vozidla stala súčasťou vízie o hospodárskej prosperite mnohých krajín.