RetroMánia

Horská Chata pod Chlebom sa nachádza na južnom svahu hlavného hrebeňa Malej Fatry v takzvanej krivánskej časti Malej Fatry vo výške 1387 m n.m., v blízkosti časti hrebeňa Veľký Fatranský Kriváň (1708,7 m n.m.), Snilovské sedlo (1524 m n. m.), Chleb (1646 m n.m.). Ide o najvyššie položenú turistickú horskú chatu  (1 423 m nad morom) v Malej Fatre s celoročnou prevádzkou. Chata bola postavená v roku 1930. Prvé zmienky o Chate pod Chlebom sú známe z obdobia Slovenského štátu.  V roku 1945 bola chata vypálená ustupujúcimi nemeckými vojskami. V roku 1946 na pôvodných základoch bola opäť obnovená. 12. apríla 1982 chata vyhorela. Súčasná chata je postavená na mieste hospodárskej budovy pôvodného pôdorysu bývalej chaty. Chata poskytuje celoročné ubytovanie a stravovanie. Každá izba v chate má svoje meno podľa výhľadu z jej okna: Magura, Chleb, Kriváň. V blízkosti sa nachádzajú viaceré lyžiarske vleky (známy svah Generál). Chata je dobre prístupná od vrcholu sedačkovej lanovky od Chaty Vrátna po zelenej turistickej značke. Dá sa k nej dostať aj po žltej značke  na hlavnom hrebeni Krivánskej Malej Fatry. Z Turčianskej kotliny je prístupná po zelenej značke od autokempingu Trusalová, alebo po modrej značke zo Šútova. Asi 30 minút od chaty sú Mojžišove pramene a 1:30 hod, sa nachádza 38 m vysoký Šútovský vodopád.

Ústredné riaditeľstvo štátnych kúpeľov v Bratislave zafinancovalo v roku 1943 výstavbu prvého lyžiarskeho vleku vo Vysokých Tatrách. V podstate šlo o celoslovenský primát, postaviť lyžiarsky vlek vo vysokohorskom teréne a to na svahu Predného Soliska. Obyvatelia Štrby aj Važca pásavali už v stredoveku svoje stáda v Mlynickej doline, na úpätí horského hrebeňa. Na poľane pod hrebeňom zakladali pastieri soliská, preto ju nazývali soliskom. Štart vleku stál bezprostredne pri brehu Štrbského plesa (zrub s motorom) a cieľová stanica 500 m nad ňou v kupole bývalej hvezdárne vo výške 1 850 m. Dĺžka zjazdovky bola 3 000 m. Vlek slúžil až do roku 1965. Neskôr (od januára 1970) ho nahradila sedačková lanovka už s novými staničnými budovami, ktorú v roku 2002 modernizovali do súčasnej podoby.
Krátko po spustení vleku v roku 1943, bola uvedená do prevádzky aj Chata pod Soliskom, ktorá v prvopočiatkoch fungovala, ako sezónny lyžiarsky bufet, chata bola postavená na kamenných základoch a oficiálne bola spustená do prevádzky až 6. februára 1944. Za druhej svetovej vojny bola používaná partizánmi. Chata bola úplne dokončená až v roku 1946.

Po 2. svetovej vojne pripadlo ČSD, ako vojnová korisť nemecká trojvagónová motorová jednotka SVT 137.852 typu Köln, ktorá bola v ČSD označená radou M494.001 a ľudovo nazvaná Modrý blesk. Táto vlaková súprava premávala v Československu na trase Praha – Bratislava. Tento vlak bol pýchou predvojnového nemeckého inžinierstva. Vznikali v rokoch 1936-38 v nemeckom Breslau. Maximálna rýchlosť bola 160 km/h, avšak vzhľadom na rýchlostné obmedzenia a stav vtedajších koľajníc, vlak jazdil maximálne 130km/h. V roku 1949 bola táto vlaková súprava navrátená do NDR, kde bola do 70. rokov v pravidelnej prevádzke. Tieto motorovej jednotky (SVT 137 273-278, 851-858) boli pokračovaním vývoja rýchlych motorových jednotiek DRG. U novej jednotky bola požiadavka na oddielové usporiadanie interiéru a zariadení jedálenskej časti. Nová jednotka bola opäť trojdielna, avšak predĺženie vozov si vyžiadalo opustenie koncepcie Jakobsových podvozkov. Jednotky mali nižšie čelné okná a boli celkovo zaoblenejšie, vrátane aerodynamických krytov na spodkoch vozidiel.