ČSR 40. roky 20. storočia (58)
Desať mesiacov prázdnin
desať mesiacov prázdnin - zažila svoj najhorší a najlepší deň v živote.
Ešte som 25.3.1945 nemala celých 12 rokov, a už som dovtedy zažila svoj najhorší a najlepší deň v živote.
Najhoršie dni boli vtedy, keď nemecká armáda ustupovala z Banskej Bystrice. V našom dome dôstojníci obsadili dve najkrajšie izby a my štyri deti a mama sme spali v jednej izbe. Vedľa v jedálni okolo okrúhleho stola sa opili a chceli sa cez dvojité dvere pretlačiť do našej spálne. Priložili sme k dverám detskú postieľku a z celej našej detskej sily sme ju tlačili s desaťročnou sestrou do dverí. Mama už viazala plachty, že nás spustí na ulicu. Vykrikovali, že vedia, že otec je partizán a vyhrážali sa. Bol to taký rev, že celá naša ulica bola na oknách. Našťastie boli veľmi opití, tak sa nepretlačili. Asi nás zachránil aj zajatec, ruský vojak – Vlasovec, ktorý im robil sluhu – pucáka. Staral sa aj o ich kone. Ťahal ich od dverí a stále hovoril „schlafen“. Nemec žiadal gwehr a chcel zámok na dverách rozstrieľať. Našťastie ho Vlasovec odviedol do postele. Pred odchodom sa mojej mame ospravedlnili. Boli to farmaceuti. Čo z toho, keď nás takto ničili.
Retro hity
Retro hity. Pesničky z dôb našich starých otcov a mám v časoch, v ktorých im bolo vekovo rovnako ako nám v dnešnej dobe.
Retro hity. Pesničky z dôb našich starých otcov a mám v časoch, v ktorých im bolo vekovo rovnako ako nám v dnešnej dobe.
Milujem staré hity, či už sú to hudobné hity z tridsiatych rokov dvadsiateho storočia, alebo niečo z päťdesiatych či šesťdesiatych rokov, aj keď ja osobne sa riadim pravidlom, že čím staršie, tým možno lepšie. Staré hity majú pre mňa dokonalú atmosféru tej doby, cítenie, melódiu a určitý nezabudnuteľný šarm. To je podobne, ako so starými knihami tie z antikvariátu majú pre mňa akýsi životný príbeh a dušu, preto ich vždy uprednostním pred nejakou novinkou. Samozrejme, že tých niekoľko retro hitov je veľmi veľa a je veľmi ťažké ich vtesnať do malého miesta na týchto webstránkach, ale nejde ani o to vtesnať ich sem, ale pripomenúť si náladu tej doby. Nejdem opisovať ich históriu ani ich nejako podrobne analyzovať, skôr chem prezentovať tie pocity, ktoré sa možno aj vo vás pri vypočutí daných melódií vo vás v tejto chvíli "prebudia". Zapučúvajte sa, možno i vám v tejto chvíli niečo krásne pripomenú rovnako, ako mne.
Povojnová konfekcia
Po druhej svetovej vojne odevné továrne produkovali konfekciu, ktorá z väčšej miery predstavovala z núdze cnosť.
Po druhej svetovej vojne
odevné továrne produkovali konfekciu, ktorá z väčšej miery predstavovala z núdze cnosť. Mladým sa nepáčila a starí boli radi, že je aspoň čo kupovať. Po víťaznom februári 1948 sa objavili v predajniach a v krajčírskych salónoch anglické a škótske vlnené látky na obleky. Kto chcel byť na výslní, musel si dať nohavice, sako a kabát ušiť. Inak to nešlo. Ak chcel ísť človek s dobou, musel pre to niečo urobiť a i hlbšie načrieť do vrecka, pretože každý špás niečo stál. Na zimné plášte vtedy letelo grombi, neskôr flauš. Veľkou módou boli aj montgomeráky, ľahké plášte. Neodmysliteľným módnym doplnkom boli topánky budapeštianky. Výkrik zo susedného Maďarska, ktorý aj u nás zapustil hlboké korene. V obchodoch by ste ich márne hľadali, naše fabriky takú módu v tej dobe totiž nepreferovali. Vyrábali ich na mieru súkromní obuvníci. Špica topánky mala zboku profil, ako hlava žraloka. Tak toľko z histórie. Ja by som sa ale rád dozvedel niečo o ľuďoch, ktorí pracovali v povojnovom odevnom priemysle. a ktorí ho v neľahkých povojnových časoch začali budovať, aby mohli znova obliecť a obuť tento národ.
Oslobodenie
Oslobodenie - deň víťazstva nad fašizmom.
9. mája
oslavujeme výročie Víťazstva nad fašistickým Nemeckom v Druhej svetovej vojne. Do spoločného víťazstva nad „hnedým morom" vniesli neoceniteľný prínos národy Ruska a iných republík bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré v tomto boji stratili desiatky miliónov životov svojich synov a dcér. V napätej, skoro 4 ročnej vojne s hitlerovskými bandami, nielen uhájili svoju nezávislosť, ale aj oslobodili mnohé európske štáty. Ale nezabúdame, že značný prínos vniesli do víťazstva aj národy iných účastníckych krajín protihitlerovskej koalície. Ich predstavitelia oslavujú deň víťazstva a vzdávajú hold pamiatke padlým. Ako spoločný záver nášho spoločného nesmierneho úsilia sa rovno pred 66 rokmi podpísal v Berlíne Dokument o bezpodmienečnej kapitulácii fašistického Nemecka. A už niekoľkorát krát slávime v tento deň - 9. mája, veteránov frontu a tylu, ktorí vybojovali Veľké Víťazstvo, spomíname na vojakov, ktorí padli na bojovom poli a civilných obyvateľov - obete vojny a fašizmu.
Operácia Barbarossa
Operácia Barbarossa - tajný rozkaz č. 21, ktorý hovoril o napadnutí Sovietskeho Zväzu.
18. decembra 1940 vydal Hitler
tajný rozkaz č. 21, ktorý hovoril o napadnutí Sovietskeho Zväzu. Hitler o napadnutí ZSSR písal aj vo svojej knihe Mein Kampf, ako o zákonitom práve na Lebensraum (životný priestor) nemeckého národa. Lákalo ho najmä nerastné bohatstvo, či už išlo o ropu na Kaukaze, uhlie a oceľ na Ukrajine, či kvalitnú ornicu, ktorej plody mohli živiť jeho rastúcu ríšu. Nemenej podstatná bola likvidácia ZSSR ako potenciálneho nepriateľa, či možnosť získania miliónov Slovanov a ostatných obyvateľov tejto časti sveta ako lacnej pracovnej sily.
Základom nemeckého úspechu mali byť hlboké prieniky tankových vojsk, ktoré by paralyzovali sovietsku obranu. Hlavné sily Červenej armády mali byť zničené západne od riek Dneper a Západná Dvina. Na čo mala nasledovať postupná likvidácia zbytku obkľúčených sovietskych vojsk. Nemecké jednotky mali postúpiť na líniu Archangeľsk - Volga - Astrachaň, čo by nemalo trvať dlhšie ako 2 až 3 mesiace. Hitler predpokladal, že Červená armáda nebude klásť efektívny odpor a nemecký blitzkrieg ju v krátkej dobe načisto vyradí z boja, čo by znamenalo, že bojové operácie budú ukončené ešte pred začiatkom zimy.
O milionáři, který ukradl slunce
O milionáři, který ukradl slunce - animovaný krátkometrážnych film
Animovaný krátkometrážnych film
z roku 1948 v dĺžke 10 min. Réžia: Zdeněk Miler. Príbeh bez slov, podľa námetu Jiřího Wolkera, prezentovaný prostredníctvom obrazov, vizuálneho dojmu a hudobného sprievodu. Úsporná klasická animácie vykonaná v čiernobielej - len ceruzkou, pracujúce s kontrasty plôch, svetlom a tieňmi. Bohatý a mocný muž ochorie a uzdravenie potrebuje svetlo, slnko. Stovky jeho robotníkov postavia na kopci za mestom stavbu, do ktorej milionár ukryje slnko, aby svietilo len jemu. Budova však topí a praskne pod obrovským žiarom. Slnko sa odkotúľa preč a malinké dievčatko ho svojim vláčikom dopraví späť na oblohu.
