Meteorologická rádiosonda
Zmenu v získaní údajov z atmosféry priniesla automatická meteorologická stanica — rádiosonda. Skonštruoval ju sovietsky vedec P. A. Molčanov. Prvýkrát ju vypustili do ovzdušia 30. januára 1930 v Sovietskom zväze a prakticky odvtedy získavame rádiosondami údaje o teplote, tlaku a vlhkosti vzduchu pre predpovedné meteorologické služby. Dnešné rádiosondy sú citlivé prístroje s elektrickými termistorovými teplomermi schopné zaznamenať zmeny teploty o niekoľko desatín stupňa. Aj merania vlhkosti tu prebiehajú pomocou elektrických charakteristík, ktoré na zemi dešifrujú na údaje relatívnej vlhkosti. Na zameriavanie rádiosondy používajú radary, ktoré súčasne prijímajú rádiosondou vysielané údaje. Rádiosondy zavesené pod gumeným balónom naplneným vodíkom dosahujú pravidelne výšku okolo 30 km, kde sa už tlak rovná len jednej stotine prízemného tlaku vzduchu (10 hP). Obyčajne v tejto výške balón praskne a rádiosonda padá k zemi. Pri klesaní sa otvori malý padáčik, ktorý zabezpečí mäkký dopad. Rádiosondy vietor často zanesie ďaleko od miesta vypustenia. Neraz sa naše rádiosondy dostanú na územie okolitých štátov a opačne, ich rádiosondy pristávajú u nás. Na každej rádiosonde je text v niekoľkých rečiach, ktorý upozorňuje nálezcu, aby ju odovzdal na meteorologickú stanicu (za odmenu). Rádiosonda je pomerne drahá, stojí niekoľko tisíc korún a po menšej oprave ju možno obyčajne opäť použiť. U nás máme dve rádiosondážne stanice — v Poprade a v Prahe, kde robia merania pravidelne dva až štyrikrát denne. Hustejšia sieť týchto staníc nie je potrebná, pretože vo vyšších vrstvách ovzdušia sa zmeny počasia prejavujú len na väčšie vzdialenosti. Rádiosondálne merania sú však podkladom nielen pre predpovednú meteorologickú službu, ale majú význam aj v leteckej zabezpečovacej meteorologickej službe. Údaje z nižších hladín troposféry sa tiež využívajú pri výskumoch spojených s ochranou životného prostredia.
Československo v súčasnosti prijíma informácie z troch sovietskych družíc METEOR 2(5), METEOR 2(7) a METEOR 30, z dvoch amerických družíc NOAA 6 a NOAA 7 a zo západoeurópskej geostacionárnej družice METEOSAT 2. Obrázky, ktoré poskytujú družice či už v digitálnej alebo analógovej podobe, obsahujú viackanálovú informáciu. To umožňuje zistiť rad meteorologických charakteristík sledovanej oblasti. Informácie z družíc sa už dnes v meteorologickej službe bežne využívajú pri sledovaní vývoja oblačných systémov, tlakových níži, komplexov nízkej oblačnosti a hmly, snehovej pokrývky a podobne. Obrázky získané v infračervenej časti spektra poskytujú údaje o rozdelení teploty na sledovanej ploche. Údaje z meteorologických družíc dopĺňajú údaje zo sondážnych staníc a sú vlastne základom pre vznik krátkodobej predpovede počasia.
Ako sa predpovedá počasie
Predpovedaním počasia sa dnes zaoberá synoptická meteorológia. Slovo synoptický pochádza z gréckeho „syn optein", čo znamená „súčasne vidieť". Základom synoptickej predpovednej služby je sieť pozorovacích meteorologických staníc. Na Slovensku ju tvoria stanice v Bratislave, Malackách, Piešťanoch, Trenčíne, Nitre, Prievidzi, Žiline, na Chopku, v Poprade, na Štrbskom Plese, Lomnickom štite, v Kamenici nad Cirochou, Košiciach, Švermove, Stropkove, na Sliači, v Lučenci, Hurbanove a v Dudinciach. Počasie pozorujú v určitých termínoch. Platia rovnako vo všetkých krajinách. Sú to každé tri hodiny počnúc jednou hodinou po polnoci stredoeurópskeho času. Za dvadsaťštyri hodín urobia na tisícoch meteorologických staníc na celom svete približne stotisíc pozorovaní počasia pri zemskom povrchu a asi jedenásť tisíc aerologických sondážnych meraní z voľnej atmosféry. Dokopy je to vyše milión údajov o stave jednotlivých meteorologických prvkov, teda o teplote vzduchu, tlaku a vlhkosti vzduchu, smere a rýchlosti vetra, množstva, druhu a výšky oblakov, samotnom stave počasia, vodorovnej dohľadnosti, druhu a množstve zrážok, ako aj o charaktere a velikosti zmien tlaku vzduchu. Odpozorované správy o počasí odosielajú pracovníci meteorologických staníc rýchlymi spojovacími prostriedkami — obyčajne rádiofonicky, alebo ďalekopismi, šifrovane tak, aby sa dostali za niekoľko minút na meteorologické ústredie v príslušnom štáte (u nás v Bratislave a v Prahe). Meteorologické predpovedné služby si tieto správy automaticky vymieňajú a zakresľujú ich pomocou značiek a číslic do synoptických máp. Naša predpovedná meteorologická služba používa synoptické mapy, v ktorých je zahrnuté územie od východných brehov Severnej Ameriky až po Ural a od Špicbergov až po severnú Afriku. Takéto mapy kreslia na predpovednom ústredí v Bratislave štyrikrát denne. Na zakreslených poveternostných mapách, ktoré znázorňujú stav počasia v istú hodinu na rozsiahlejšom území, robí meteorológ rozbor celkovej poveternostnej situácie. Pritom zisťuje a zakresľuje predovšetkým poveternostné fronty, skúma vlastnosti vzduchových hmôt a zakresľuje izobary, t. j. čiary, ktoré spájajú miesta s rovnakým tlakom vzduchu. Vývoj počasia v prízemných vrstvách ovzdušia ovplyvňujú aj poveternostné deje odohrávajúce sa vo voľnej atmosfére. Preto meteorológ pri posudzovaní celkovej poveternostnej situácie rozoberá aj tzv. výškové mapy, na ktorých sú zakreslené údaje o stave teploty, tlaku a vlhkosti vzduchu, smeru a sily vetra z istých hladín atmosféry (tieto údaje poskytujú rádiosondy). Pri vydávaní krátkodobých predpovedi počasia na jeden až dva dni meteorológ vlastne určuje budúci vývoj poveternostnej situácie, predovšetkým polohu tlakových výši a tlakových níži, poveternostných frontov, ich rýchlosť a charakter nad územím, na ktoré sa predpoveď vzťahuje. Pritom si vypomáha aj vlastnou skúsenosťou. Práca meteorológa-synoptika sa v mnohom podobá práci klinického lekára. Obaja musia najprv ustáliť diagnózu a len potom môžu vydať prognózu, čiže predpoveď ďalšieho vývoja, lekár nemoci, meteorológ zasa poveternostnej situácie.
Televízne poveternostné relácie
Široká verejnosť prichádza do styku s meteorologickou predpovednou službou každý deň cez rozhlas a dennú tlač, ktoré zverejňujú správy o počasí a predpovede počasia. Najbezprostrednejší kontakt s meteorológmi však umožňuje televízna obrazovka. Celková poveternostná situácia, znázornená na poveternostných mapách, podáva prehľadný obraz o veľkopriestorových atmosferických dejoch. Na jej základe si môže divák urobiť ucelenejší obraz o počasí a jeho ďalšom vývoji, ktorý sa nedá v stručnej prognóze vždy podrobnejšie vyjadriť, najmä v hornatom teréne, kde bývajú dosť veľké zmeny v počasí niekedy aj na menšie vzdialenosti. Prvá televízna poveternostná mapa predstavuje poveternostnú situáciu zo siedmej hodiny ráno v daný deň, druhá zasa predpokladaný vývoj poveternostnej situácie na nasledujúci deň. Niekto sa vie orientovať v celkovej poveternostnej situácii pri pohľade na tieto televízne synoptické mapy. No viac je tých, ktorí nemajú o synoptických mapách a meteorologických výrazoch používaných v týchto reláciách dostatočnú predstavu.
Meteorologické namerané anomálie
• Najvyššiu teplotu 39,8 °C namerali na Slovensku 5. júla 1950 v Komárne.
• Najsilnejší mráz - 41,0 °C bol na Slovensku 11. februára 1929 vo Vígľaši-Pstruši pri Zvolene.
• Najtuhšia zima ako celok bola u nás zima 1939-40 so zápornou teplotnou sumou (súčtom všetkých priemerných denných teplôt pod nulou) v Bratislave až 503 stupňov.
• Najmiernejšia zima ako celok bola u nás zima na rozmedzí 1974-75, počas ktorej dosiahla záporná teplotná suma v Bratislave len 5,5 stupňov.
• Najhorúcejšie leto ako celok bolo u nás v roku 1947 s teplotnou sumou (súčtom priemerných denných teplôt 20° a viac) v Bratislave až 1913 stupňov.
• Najchladnejšie leto sa vyskytlo u nás v roku 1913. Teplotná suma v Bratislave dosiahla len 581 stupňov.
• Najvčaššie sucho za posledných 100 rokov postihlo naše územie v roku 1947. Vtedy napríklad v Hurbanove nezaznamenali od 26. júla do 16. októbra ani jediný raz zrážky, ktorých výdatnosť za jeden deň by bola prekročila 1 milimeter. Teda 83 dní bola táto naša poľnohospodársky najproduktívnejšia oblasť prakticky bez zrážok.
• Najväčší mesačný úhrn zrážok zaznamenali na Slovensku na Zbojníckej chate, kde v máji 1940 spadlo 445 milimetrov a v Oravskej Polhore, kde v júli 1903 napršalo až 465 milimetrov.
• Najväčší ročný úhrn zrážok 2052 milimetrov zaznamenali na Lomnickom štíte v roku 1955 a 2362 milimetrov na Zbojníckej chate v roku 1960.
• Najsilnejší náraz vetra dosiahol v Bratislave na Trnavskej ceste 10. augusta 1948 až 156 kilometrovú rýchlosť za hodinu.
• Najväčší náraz vetra na Slovensku namerali podľa registračných prístrojov na Skalnatom Plese až 748 kilometrov za hodinu.
Zdroj: Elektrón - mesačník pre mladých o vede a technike
