NAJPOZORUHODNEJŠIE
Medzi majákmi na pobrežiach všetkých svetadielov a ostrovov je veľmi vera takých, ktoré svojou výškou, intenzitou svetla, konštrukciou alebo niečim iným sú pozoruhodné — výnimočné. Napríklad supermoderný maják postavili roku 1964 na plytčinách Prince Shoal pri ústi kanadskej rieky Saguenay. Je celý z ocele a nepretržite slúži námorníkom, ktorých tam znepokojovali a ohrozovali aj silné prúdy, vetry a veľmi časté hmly. Pri meste Lenkoran na brehu Kaspického mora sa do 30 m výšky vypína už vyše 115 rokov kamenný maják, najjužnejší na území Sovietskeho zväzu. Osožný — ako každý iný — a pritom i malebný je maják na Cukotskom polostrove. Je to zároveň pamätník na počesť zaslúžilého ruského cestovateľa Semiona Ivanoviča Dežňova (1605 — 1673), ktorý prvý tvrdil, že Ázia nie je spojená so severoamerickým kontinentom a že je medzi nimi prieliv. Pri Skagen, najsevernejšom dánskom meste, upozorňuje lode pred nebezpečným mysom Grenen moderný maják. Neďaleko neho nedávno rekonštruovali — ako vzácnu historickú pamiatku — maják z roku 1560. Podobá sa studni na maďarskej puste. Je z dreva a zo stredu najvyššieho miesta jednoduchej drevenej stavby vyzdvihovali do výšky oheň v železnom koši. Maják Guardafui na rovnomennom myse v severovýchodnom Somálsku vidia námorníci z priam neuveriteľnej vzdialenosti — až z vyše 80 km. Je tak i vďaka tomu, že ho postavili na 246 m vysokom brale, a teda zaoblenosť zemegule, jej tvar nie je až takou prekážkou. V podstate platí pravidlo, že ak navigátor na lodi je asi vo výške 10 m nad hladinou — a maják je vysoký 60 m — prvý záblesk dostatočne silného svetla zazrie asi zo vzdialenosti 23 námorných míľ. Neďaleko argentínskeho mesta Trelev nedávno skončili výstavbu majáka s najmodernejšími počítačmi. Je to až 365 m vysoká veža a slúži aj lietadlám. Maják Los Rodeos na Kanárskych ostrovoch je známy tým, že ho vidieť tiež z obrovskej vzdialenosti — až z vyše 100 kilometrov Latarnik (poľské meno majáka) v Rozewe, na konci polostrova Hel, je najsevernejším v Poľsku. Pred časom ho pomenovali menom spisovatera Štefana Žeromského, ktorý v ňom žil a tvoril tri roky (1920 - 1923) a napísal tam aj román Vietor od mora. Vypína sa na vysokom a strmom brehu Baltického mora. Každá loď, čo sa chce dostať do Gdanského zálivu, musí prejsť popri ňom. Jeho svetlo vidieť zo vzdialenosti 42 km. Systém majákov vo Fínskom zálive patri k najlepším a najbezpečnejším na svete. Pri plavbe od mora sa najprv zjavujú majáky prvej línie so silnými svetlami. Navigátorom umožňujú, aby po pobyte na mori skontroloval trasu plavby podľa presných pozemných orientačných bodov a vylúčili chyby pri ďalšom vytyčovaní smeru. Táto línia majákov je riedka a z lode vidno vždy len jeden Potom sa loď dostáva do sféry majákov druhej línie. Ich sieť umožňuje navigátorom presne určiť polohu lode podľa dvoch alebo troch viditeľných majákov a poskytuje úplnejšiu predstavu o kontúrach brehu. Tretia línia majákov umožňuje orientovať sa v bezprostrednej blízkosti brehu. Každý maják má svoju vlastnú svetelnú charakteristiku, aby ho bolo možné bez omylu identifikovať. Je ňou periodicita zábleskov, sila svetla, viditeľnost a pod. Svetlo majákov býva stále, zábleskové, skupinovo-zábleskové, zatmievajúce sa, skupinovo-zatmievajúce sa SYSTÉM FLASHING A OCCULTING.
Medzi desaťtisícmi majákmi nie sú ani dva rovnaké. Sú známe aj plávajúce majáky a majáčiky. Niektoré plávajúce majáky sú umiestnené na trvalo zakotvených starých lodiach s hlasnými zvonmi, proti hmlovou svetelnou signalizáciou a inými zariadeniami. Známe sú i malé plávajúce majáky. Sú to svetlá v ochranných obaloch zakotvené pri pobrežiach a medzi ostrovmi na miestach, kde je plytká voda a kde hrozia iné nebezpečenstvá. Veľké strážené majáky označujú na špeciálnych mapách pre námorných kapitánov W (watched — strážené). Nestrážené, a teda neobývané majáky zapaľujú na diaľku rádiom alebo fotobunkou. Svetlá majákov sú tiež rozličné. Ak maják po krátkych zábleskoch zhasne nadlhšie, poznajú v ňom námorníci zábleskový systém, čiže "flashing". Pri systéme "occulting" maják dlhšie svieti a zhasína len nakrátko. I keď sa môže zdať, že "occulting" je lepši a umožňuje ľahšie spozorovať maják, opak je pravdou. Fixné svetlo nie je tak pozorovateľné ako zábleskové. Podobne ani opakujúce sa záblesky nie sú také markantné ako jeden — tri krátke záblesky s malými prestávkami. Najlepšie sú jeden až tri pol sekundové záblesky, po ktorých nasleduje troj sekundová alebo päť sekundová pauza. Majáky s dlhotrvajúcim svetlom sa hľadajú rovnako ťažko ako majáky s dlhotrvajúcimi pauzami. Zo vzdialenosti niekoľkých míľ vidno maják vo dne ako špendlíkovú hlavičku. V noci však svetlo umožňuje včas rozpoznať každý maják, pravda, ak má dobrý "flashing". Najčastejšie svieti v majákoch biele svetlo.
Červené a zelené svetlá sú len na malých majákoch umiestnených napríklad na koncoch mól, pri vchodoch do prístavov atď. Farebné filtre pohlcujú totiž až 70 % intenzity bieleho svetla, čo by pri veľkých majákoch značne znížilo viditeľnosť. Najväčšmi nedostatkom nie sú však vzdialenosti či viditeľnosť svetiel, ale ich nedostatočné udržiavanie. Najmä na východoázijských moriach sa stáva, že navigačné svetlá nesúhlasia ani s príslušným zoznamom. Situáciu tam stážujú ešte aj rybárske člny, ktoré dlhé hodiny plávajú bez akýchkoľvek svetiel. Plavba v takých podmienkach vyžaduje zvýšenú opatrnosť a potrebnú skúsenosť. Medzinárodné zásady o navigačných svetlách z roku 1936 sa vo svete nedodržujú jednotne. Systém svetiel v majákoch je dnes už veľmi zdokonalený. Musí ho poznať každý kapitán lode i lietadla, pretože pomáhajú aj leteckej doprave. Použitie elektromagnetických vĺn na majákoch bude znamenať, že ich lodivodi nájdu aj za hmly alebo búrky. Prístroj, ktorý by zazvonil v elektromagnetickom poli majáka, upozorni na jeho blízkosť. Tieto slová napísal veľký ruský vedec A. S. Popov roku 1897. Vtedy boli fantáziou, dnes sú už dávno naplnené. Vývoj vedy a techniky poznačil i majáky. V Japonsku už funguje niekoľko majákov na slnečnú energiu, v Baltimore (USA) roku 1964 dali do prevádzky prvý plnoautomatizovaný maják s jadrovým reaktorom, na Danger Point (Austrália) už niekoľko rokov pracuje maják s laserovými lúčmi. Pred časom postavili pri pobreží Estónska (neďaleko povestných plytčín Tallinmadal) 31 m vysoký maják so supermoderným vybavení má všetky svetelné a optické aparatúry a zvukové signálne prístroje poháňa atómová energia. Maják ovládajú z tallinského prístavu. Aký je to priepastný rozdiel oproti minulosti ! V 15. storočí v tých miestach stála majáková veža s otvoreným ohňom. Z majákových veží už dávno zmizli tieto ohne z dreva, zásoby dreveného uhlia, smoly, tuku z veľrýb, nafta a podobné materiály. V mnohých majákoch je i vysielačka, takže námorníkom na šírom mori slúžia i ako zdroje najnovších a dôležitých správ. Sú známe i také moderné majáky, ktoré vysielajú zvukové signály nad i pod vodou. Ak raz začnú veľké zaoceánske plavidlá riadiť na diaľku z prístavov, majáky ani vtedy veľa nestratia na svojom význame. Boli, sú a budú potrebné a osožné.
Zdroj: Časopis Elektrón
