R.F.K.
Šéfredaktor magazínu
Gustav Husák zapálený slovenský komunista
Gustáv Husák sa 29.5.1975 stal prezidentom Československej Socialistickej Republiky
Je to dávno. Ale keďže Československo nemalo až toľko prezidentov, rozhodol som sa jednému z nich venovať troška viac pozornosti. Nie z politických dôvodov, ale ten dôvod je skutočne prozaický. Ako dieťa, som sa s Gustávom Husákom stretával takmer na každom kroku - v novinách, v časopisoch, v televízii, v rozhlase, no hádam nebola oblasť, kde by ho nebolo možné takmer denne "stretnúť".
Whitesnake
Whitesnake
anglická hardrocková skupina, ktorú v roku 1977 založil bývalý spevák skupiny Deep Purple, David Coverdale.V tejto skupine účinkovalo mnoho známych hudobníkov ako boli Jon Lord, Ian Paice, Cozy Powell, Neil Murray, Bernie Marsden, Micky Moody, John Sykes, Adrian Vandenberg, Vivian Campbell, Tommy Aldridge a Steve Vai. Počas svojej kariéry bola skupina hudobnou kritikou prirovnávaná k skupine Deep Purple a to nielen preto, že jej členmi boli okrem Coverdala aj Jon Lord a Ian Paice, ale aj vďaka ich hudobnému prejavu a štýlu.
Vysoké Tatry
Zima vo Vysokých Tatrách
Najmä tých skôr narodených vždy potešia retro spomienky na obdobie, v ktorom prežívali svoju mladosť či detské časy. Ono je vždy dobré sa občas pozrieť do minulosti a zaspomínať si v kruhu priateľov na všetko pekné čo sa v minulosti udialo. A práve pre týchto pamätníkov som zaradil na konci článku filmovú ukážku Slovenskej televízie z cyklu noc v archíve, konkrétne ide o natočené zábery zo 70. rokov 20. storočia z Vysokých Tatier. Možno sa aj vy niekde na filmových záberoch nájdete. A ak nie, možno vám pohľad na Vysoké Tatry tej doby pripomenú vaše lyžiarske začiatky, alebo vám znova navodia krásne pocity, ktoré ste vo Vysokých Tatrách práve v tom období zažili. A tým neskôr narodeným táto filmová ukážka aspoň ukáže, ako ich otcovia a mamy trávili dovolenku a ako to vlastne v tej dobe v našich slovenských veľhorách vlastne vyzeralo.
Vladimír Remek
Prvý československý kozmonaut
Len pár zasvätených v tedajšom socialistickom Československu vedelo to čo sa na kozmodrome Bajkonur 2. marca 1978 chystá. Krátko pred pol siedmou večer však televízia zrazu prerušila svoj program a nič netušiaci diváci uvideli na obrazovkách zábery štartujúcej rakety. Podľa sovietskych zvyklostí muselo byť všetko a teda aj let prvého československého kozmonauta pred ľuďmi do poslednej chvíle utajené. O niekoľko hodín však meno Vladimíra Remeka poznala celá republika. Po jeho návrate sa rozpútala nevídaná propagandistická mašinéria porovnateľná so slávou Jurija Gagarina. A veď prečo nie. Bol to náš prvý československý kozmonaut. Pamätáte si na to?
Zbojník Jurko
Zbojník Jurko
Poznáte? Nepoznáte? Chápem, že nepoznáte, pretože dnešná animovaná filmová tvorba na Slovensku je v hlbokom útlme a to dobré čo sa vytvorilo v zlatom veku slovenskej animovanej tvorby si už hádam ani nik nepamätá, (pretože nik nám to nepripomína čo je na škodu) a dnes a denne nás obrazovky televízorov zahlcujú "filmovým dlhometrážnym bahnom" ktoré zdarne pohlcujú vysielací čas pretkávaný dookola sa opakujúcimi reklamnými blokmi o nekonečne výhodných paušáloch, čistiacich prostriedkoch, práškoch na pranie i bolesti pri "zmysluplných" nekonečných seriáloch, kde sa dramatická hudba strieda s tými istými dlhotrvajúcimi zábermi z niekoľkých kamier. Zbojník Jurko je dnes už slovenská animovaná klasika od Viktora Kubala. Film mal vo svojej dobe veľkú odozvu a to nie len v radoch odbornej kritiky, ale i u náročných divákoch pre svoje umelecké stvárnenie. Viktor Kubal, ako autor a animátor sa vynikajúcim spôsobom zhostil tohoto filmového žánru a vytvori dlhometrážny slovenský animovaný film, ktorý má do značenej miery čo povedať aj dnešnému divákovi. Film získal mnoho zahraničných i domácich ocenení (cena Jiřího Trnku, cena mesta Gión, cena za najlepší animovaný film na MFF pre deti a mládež Lyon, cena federácie talianskych filmových klubov). Kubal svojsky pretvoril legendu o Jurajovi Jánošíkovi do postavy zbojníka Jurka. Grafické prostredie pre svoj film Kubal čerpal z obce Terchová vo forme skíc pre filmové pozadia. Zbojník Jurko má typický Kubalovský rukopis na ktorom sa dramaturgicky podieľal i Rudolf Urc. Pamätníci túto filmovú rozprávku dobre poznajú. Dnešnej mladej generácii pravdepodobne zbojník Jurko nič nehovorí. No práve pre nich som pripravil niekoľko retro ukážok. Skutočne stojí za to, vidieť to. A pre tých starších to možno bude nostalgický návrat do kina 70. rokov 20. storočia.
Večerníčkový seriál Puf a Muf
Večerníčkový seriál Puf a Muf
si hádam pamätajú len štyridsiatnici, peťdesiatnici a ešte generácia tých skôr narodených a preto nie náhodou sa chcem prostredníctvom Pufa a Mufa vrátiť k prvopočiatkom slovenského kresleného filmu. Rozprávkový seriál má svoje začiatky v roku 1969. Kreslené postavy kocúrov sú z dielne spisovateľky Nataše Tanskej a výtvarníka a režiséra Viktora Kubala. O tom, že Puf a Muf sú skutočne nadčasovým dielom svedčí aj to, že si ho pamätajú i mladšie generácie. O tom, že je tomu tak sa môžete presvedčiť na youtube.com, kde jednotlivé diely majú aj po štyridsiatych rokoch od vzniku výbornú sledovanosť. A čo mňa spája s Pufom a Mufom?
Vasil Biľak - šedá eminencia KSČ
RSDr.Vasil Biľak bývalý slovenský komunistický politik rusínskeho pôvodu
Pôvodným povolaním krajčír v časoch hlbokého socializmu keď v Sovietskom Zväze pochovávali vedúcich post brežnevovských tajomníkov Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho Zväzu (Andropov a Černenko), po Slovensku koloval vtip, že keď umrie Vasil, že aký bude mať štátny pohreb. Pravda sarkofág najvyšších predstaviteľov štátu sa v tej dobe ťahal za vojenským delom, ale u Vasiľa to ma l byť veľký alegorický voz so šijacím strojom. Nuž vtipov o politikoch bolo neúrekom, ale keďže sa to verejne nikde nemohli takto prezentovať, šírili sa takéto vtipné poznámky len v uzavretých apolitických kruhoch. Vasil Biľak v rokoch 1955–1968 a 1969–1971 bol členom ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS), v rokoch 1954–1989 členom ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ), v rokoch 1962–1968 bol tajomníkom a od januára do augusta 1968 prvým tajomníkom ÚV KSS a od apríla 1968 do decembra 1988 členom predsedníctva ÚV KSČ.
Tatra T-148
Tatra T 148 česko-slovenský nákladný automobil s podvozkom 6x6
Alebo 4x4 s nosnosťou 12 ton. V roku 1969 bola začatá overovacia séria modernizovaného automobilu s označením T148 ako inovačný stupeň typovej rady T138, ktorú nahradila a v mnohých variantoch rozšírila. Prevádzku v teréne umožňuje najmä dostatočná svetlá výška 290mm, na otočenie postačoval priemer 18,5m. Pohonnú jednotku tvoril naftový, vzduchom chladený osemválcový motor do "V" usporiadaný s ventilovým rozvodom OHV rady T 928, ktorý bol modernizovaný a dostal nové označenie T2 – 928E. Zmenil sa zdvih z pôvodných 130mm na 140mm, vŕtanie ostalo nezmenené. Celkový zdvihový objem sa zväčšil na 12 667 cm3. Maximálny výkon stúpol na 148,6 kW (202 koní) pri 2000 otáčkach za minútu. Rôzne modifikácie automobilu mali rôzne motory, ktoré boli konštrukčne rovnaké, ale napr. vojenské verzie sa líšili prevedením vstrekovacích čerpadiel. Vojenské verzie mali tiež úpravu motora, ktorá umožňovala prevádzku na rôzne palivá (nafta, benzín alebo letecký benzín) a v kabíne mali namontované zariadenie, ktoré slúžilo na vstrekovanie ľahko zápalnej zmesi do nasávacieho potrubia a uľahčilo tak štartovanie motora pri veľmi nízkych teplotách. Na boku motora bol, rovnako ako u T138, namontovaný vypínateľný chladič motorového oleja. Základná spotreba bola 31,2 litrov nafty na 100 km. Objem palivovej nádrže bol 200 litrov.
Spadla z oblakov
Spadla z oblakov, alebo Majka z Gurunu
si hádam ešte všetci tí starší pamätajú. Pre osvieženie pamäti len pripomeniem, že film bol natočený v rokoch 1978–1980 na motívy knihy Spadla z nebe (1967) českého spisovateľa, novinára a scenáristu televíznych programov Václava Borovičku. A pre tých neskôr narodených, ktorý nepoznajú príbeh - v stručnosti načrtnem hlavný dej filmu. Film rozpráva o nezvyčajnom mimozemskom dievčati Majke z planéty Gurun, ktorá sa dostala na planétu Zem čuduj sa svete priamo na Slovensko do malého mestečka Čabovce, kde sa zoznámila s miestnymi deťmi, s ktorými prežíva vzrušujúce dobrodružstvá. Majka, ako sa patrí na mimozemšťanku, má nezvyčajné mimozemské schopnosti - vie lietať bez pomoci prístrojov, chodiť po strope, po vode, replikovať ľubovoľné predmety, meniť rýchlosť plynutia času a mnohé iné. Je prirodzené, že Majka s takýmito unikátnymi schopnosťami sa stane objektom záujmu istých záhadných tajných služieb. Popri tom všetkom Majka zostáva dieťaťom, ktoré nerozumie mnohým jednoduchým veciam. Ale vďaka svojim novým priateľom, Majka postupne odkrýva pre seba svet ľudí, s ich radosťami aj smútkami, priateľstvom a vzájomnou pomocou. Ozaj na tú dobu to bol vinikajúci detský seriál.
Socialistický školský systém
Socialistický vzdelávací proces
mal predsa len niečo do seba. Ak si vezmeme akým spôsobom sa starala spoločnosť o svoju mladú generáciu, možno tomuto systému z dnešného pohľadu iba závidieť. Dnes je školstvo zväčša len predmetom biznisu, kde napríklad úroveň vysokých škôl je založená hádam len na kvantite, pretože viac študentov znamená viac peňazí pre život danej vzdelávacej inštitúcie. A vysokých škôl narástlo za posledné roky ako húb po daždi. Ak si porovnáme úroveň základných deväťročných škôl napríklad so školami podobného typu v kapitalistických krajinách tej doby, drvivá väčšina detí amerických škôl ani nevedela kde sa nachádza Československo. Ba i dnes si mýlia Slovensko so Slovinskom. Oproti tomu pionieri vedeli vymenovať všetky názvy hlavných miest štátov po celom svete. A viete prečo? Nuž učitelia aj takéto veci učili. A bolo dostatok kníh i učebných pomôcok. A dnes? Napríklad v zemepise sa učilo aj národné hospodárstvo. Decká vedeli, kde v akom regióne v ČSSR je aký priemysel. Kde sa čo vyrába, kde sa ťaží čierne a hnedé uhlie, kde je naša mincovňa a mnoho mnoho iných vecí. A koľko detí sa vedelo výborne orientovať v histórii. Neveríte? Skúste sa opýtať vašich detí nech vám povedia napríklad koľko trvala tridsať ročná vojna. Ak si vezmeme rozsah pri výchove stredných kádrov, teda stredoškolskej mládeže v časoch socializmu chcel hádam každý rodič umiestniť svoje dieťa na gymnázium a neskôr na vysokú školu, pretože bolo trendom stať sa takzvaných klobáskovým inžinierom, alebo doktorom. Ale bolo aj veľa takých čo premýšľali racionálnejšie a umiestnili svoje dieťa na odbornú strednú školu, alebo učňovku, pretože poznali to staré známe - remeslo má zlaté dno. A bolo naozaj zlaté. Ako napríklad u profesií akým boli automechanici, murári či vodoinštalatéri.
