RetroMánia

Milan Lasica a Július Satinský dvojica intelektuálnych komikov z čias spoločného Československa. Kto by si ich nepamätal. Československo vo svojej divadelnej a hereckej histórii disponovalo radou vynikajúcich komikov, medzi ktorých patrili dvojice, Jiří Voskovec a Jan Verich, Jiří Suchý a Jiří Šlitr, Miloslav Šimek a Jiří Grossman. Lasica a Satinský  začínali svoju umeleckú kariéru v 60. rokoch minulého storočia s komickými vystúpeniami a v 70. rokoch už ovládli televízne obrazovky. Diváci oboch milovali.  Ich skvelá šou, Ktosi je za dverami, bola zárukou výborného humoru. Humor bol skvelo naformulovaný na rôzne slovné hračky nad ktorým nebolo možné nevybuchnúť smiechom. Podobnými majstrami slovných hračiek boli Jan Verich a Jiří Voskovec.

Produkcia výrobkov spotrebného tovaru za socializmu trpela častými nedostatkami. Občas pulty maloobchodov z pohľadu určitého tovarového sortimentu skutočne zívali prázdnotou čo pripomínalo skôr povojnové roky v Československu, kedy sa národné hospodárstvo len rozbiehalo, než roky rozvinutého reálneho socializmu. Bolo nepochopiteľné, ako môžu chýbať na pultoch obchodov napríklad pre záhradkárov, kosáky, lopaty, násady, krompáče, v potravinách porcovaný čaj, či sójová omáčka, káva, chýbali občas aj jogurty, alebo bol nedostatok dámskeho a pánskeho spodného prádla. Samozrejme, nebol to dennodenný jav, ale žiaľ bohu stretávali sme sa s týmto problémom akosi pričasto. Ťažko povedať, kde zlyhali odberateľsko - dodávateľské vzťahy, kde súdruhovia urobili chybu, no dnes sa na tie časy kedy bolo potrebné doniesť vedúcemu predajne, či predavačkám prezent, aby ste sa dostal k vytúženému tovaru, je z pohľadu dnešnej digitálne éry priam nostalgické. A práve tejto nostalgii  je venovaný tento článok.

KGB. Táto skratka je známa hádam väčšine ľudí. Ale málo kto by si si z tejto skratky vytvoril na Slovensku humorný názov internetovej dynastie seniorov. Nebudem vás dlho napínať a poviem vám, čo táto skratka na slovenskom internetov nebi skutočne znamená.  Klub Generácie Báčikov. Ide o slovenský fenomén amatérskeho žurnalistu, ktorý prevádzkuje rovnomennú webovú stránku. Prostredníctvom internetovej komunikácie bežia medzi nimi pestré výmeny informácií o všeličom. Od filozofických úvah, cez veci vážne, až po vtipy a obrazové kuriozity. Gestor tohoto projektu je Vojtech Bradovka (vydavateľ a šéfredaktor internetového magazínu v jednej osobe). Je obdivuhodné, že tento pán vie byť v tak vysokom veku stále IN.

Ako sa nakupovalo za socializmu pracujúcim v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ? Čo takto motocykel ? Aké to bolo kúpiť s motocykel na doplnkovú pôžičku sa dozviete z nasledujúceho dobového článku.

Od začiatku februára môžu pracujúci opäť využívať výhodných doplnkových pôžičiek na nákup niektorých druhov priemyselného tovaru podľa zoznamu ktorý bol k tomu účelu vydaný s platnosťou pre prvý štvrťrok tohto roka. Medzi rôznymi potrebami pre domácnosti, vedľa hodiniek, fotografických prístrojov, niektorých hudobných nástrojov a rekreačných chát sú to aj jednostopové motorové vozidlá s jedinou výnimkou. Z doplnkových pôžičiek je vyňatý motocykel Pionier najnovšieho dvojsedadlového typu 50/05.

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl v bývalom Československu od roku 1968 vychádzal časopis Kamarát. Jeho poslaním bolo vychovávať dospievajúceho čitateľa, rozvíjať jeho záujmy v rozličných oblastiach spoločenského života, vedy, techniky, kultúry, umenia, športu a informovať o dianí doma a vo svete. Pre polytechnickú výchovu žiakov bol od roku 1973 vydávaný časopis (mesačník) s názvom Elektrón - mesačník pre mladých o vede a technike. Vydania mali 66 strán a časopis stál 3 Kčs. Obľúbenou pasážou tohoto časopisu boli komiksy. Najväčší priestor dostal Jozef Schek, ktorý kreslí komiksy skoro v priebehu celého vydávania časopisu. Časopis vychádzal 18 ročníkov a v roku 1990 vyšlo v cene 7 Kčs jeho posledné vydanie.

Myšlienka zaviesť v socialistickom Československu štátnu lotériu bola následne realizovaná v januári 1957. Herný plán výhier bol nasledovný:

• 16 prémií po 50 000 Kčs
• 16 výhier po 20 000 Kčs
• 32 výhier po 10 000 Kčs
• 128 výhier po 5 000 Kčs
• 160 výhier po 2 000 Kčs
• 800 výhier po 1 000 Kčs
• 1 600 výhier po 500 Kčs
• 16 000 výhier po 50 Kčs
• 320 000 výhier po 10 Kčs.

Názov ČSĽA (Československá ľudová armáda) dostala táto ozbrojená zložka na základe rozhodnutia Hlavnej politickej správy v júni 1954.

Od tohto obdobia všetky vojenské dokumenty, služobné pomôcky aj predpisy začali používať tento názov. Československá ľudová armáda existovala do 14. marca 1990, kedy bola zákonom č.74/1990 Zb. zmenená na Československá armáda. Týmto zákonom sa zmenil aj text a spôsob zloženia vojenskej prísahy. Vojaci základnej služby slúžili v armáde 730 dní. Súčasťou ČSĽA bolo pozemné vojsko, vojenské letectvo a vojská proti vzdušnej obrany štátu.

Za socializmu sa hlásalo, že deti sú budúcnosťou národa. Iskry a pionieri boli skutočne jeho budúcnosťou. Až do roku 1989. Deti chodili pri slávnostných príležitostiach poobliekaní v rovnošatách a boli v podstate akousi organizovanou štruktúrou socializmu. Iskry a pionieri boli školou povinné deti vo veku od 6 do 15 rokov. Iskry boli menšie deti a na rovnošatách nosili odznak iskričky. Pionieri boli staršie deti, nosili výrazné červené šatky na košeliach okolo krku a tiež mali svoj pionierky odznak.

ThLic. Róbert Bezák, duchovný vodca, symbol nádeje a oázy duchovného pokoja, arcibiskup bez úradu, zosadený bez verejne známeho dôvodu, sa narodil 1. marca 1960 v Handlovej. V období od 1. augusta 2012 do 31. júla 2013 bol výpomocným duchovným vo farnosti Radvaň v Banskobystrickej diecéze. Od novembera 2013 pôsobí v kláštore redemptoristov v talianskom Busollengu. Bol najmladším slovenským arcibiskupom a jeho odvolanie po troch rokoch pôsobenia vyvolalo medzi veriacimi vlnu pobúrenia. Človek s tak obrovským srdcom, človek, ktorý mohol cirkev pozdvihnúť na vyššie duchovné méty, bol zosadený, pretože sa stal v cirkevnej hierarchii nepohodlným rebelom. V minulosti pálili čarodejnice, väznili astronómov, fyzikov, lekárov, vynálezcov a Borgiovci ovládali Rím nepopísateľným spôsobom. Ľudia, osvietenci a skutoční služobníci boží sa stlali svätými až po svojej smrti. Arcibiskup Róbert Bezák sa stal svätím pre tisíce veriacich na Slovensku, už za svojho života.

Nevestinec, vykričali dom, verejný dom, dom radosti, dom rozkoše, erotický klub, hovorovo často bordel, budova používaná na poskytovanie najmä sexuálnych služieb za odplatu, teda k prostitúcii. Poskytuje prostitútkam (či prostitútom) miesto na stretávanie a prevádzkovanie sexuálnych praktík s klientmi. Toľko z Wikipedie. Aj keď existuje mnoho štatistík z čias predvojnového, vojnového a povojnového Československa, sú to v podstate len čísla a adresy vtedajších vykričaných domov. Za socializmu, nebolo možné verejne prevádzkovať tento druh služby, ale ani komunistom sa nepodarilo úplne eliminovať jav prostitúcie, ako taký. Komunisti sa preto rozhodli vyrovnať sa s problémom energicky a to tak, že v decembri roku 1948 zaistili väčšinu známych prostitútok a odvliekli ich do prevýchovných táborov (na Slovensku bol takýmto táborom, tábor v obci Nováky). Prevýchova trvala približne do roku 1951. Devy sa však po návrate z takýchto táborov začali usídľovať v luxusných socialistických hoteloch, ktoré boli z väčšej miery určené pre zahraničných návštevníkov z krajín socialistického spoločenstva a samozrejme i z kapitalistických krajín. Určitý svoj podiel na prostitúcii a zneužívaní prostitútok, malo aj ŠTB. Táto tajná policajná zložka využívala prostitútky na svoje spravodajské hry.