RetroMánia

Vladimír Clementis (pseudonymy Peter Hron, Ján Krokavec, V. Podtisovský, V. Sopko a i.) narodený 20. september 1902 v Tisoveci bol slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ. Clementis nebol spisovateľom v tom všeobecne rozšírenom zmysle slova, pretože nepísal poéziu ani prózu. Bol redaktorom časopisu DAV, je autorom viacerých reportáží o sociálnych konfliktoch na Slovensku, kritických poznámok a príspevkov. Pochádzal z druhého manželstva skalického rodáka Ľudovíta Clementisa. Rodina Clementisovcov bola uhorská šľachtická rodina. Jeho otec bol učiteľ na evanjelickej škole v Tisovci. Starý otec Václav Vraný pochádzal z českej evanjelickej rodiny z okolia Kolína, prišiel študovať na evanjelické gymnázium do Veľkej Revúcej a zostal na Slovensku ako učiteľ medzi spišskými Nemcami. Rodina bola známa svojou pročeskou, slovanofilskou a protimaďarskou orientáciou.

Šťastie príde v nedeľu - filmová veselohra natočená v roku 1958 režisérom Jánom Lackom rozpráva príbeh o troch priateľoch, notorických stávkaroch v lotérii Športka. Športka je ich svet. Svet v ktorom cez rýchle peniaze môžu ľahko dosiahnuť na svoje sny.

"Celý týždeň čakali na túto chvíľu. Po celý týždeň čakali ... že v nedeľu ... príde šťastie. Aj títo traja čakajú. Ak vyhrajú ... Emil si kúpi Jawu 250, Vrabcovi by stačil aj malý Pionier ... a Miško ... Miško, ak vyhrajú, vyberie sa na svoju veľkú cestu. Prečo by aj oni nevyhrali? Určite raz vyhrajú! Musia vyhrať! A možno to bude práve dnes, práve teraz ... v tejto chvíli ... hneď!", hovorí úvodný komentár filmu.

Ruská propaganda? Ohrozenie svetovej demokracie? Alebo len mocensko-ekonomické záujmy ako vyriešiť svoju hospodársku krízu na úkor suseda. Na jeho území, s jeho ľuďmi vo svoj prospech. A stačí tak málo. Nie nadarmo sa hovorí, že najsilnejšia ľudská zbraň je - SLOVO. A čím viac slov sa nám do uší dostáva, tým viac uvažujeme a konáme. Každý po svojom. Voja a mier? Vojna alebo mier? Pohľad z Ruska na svet v 21. storočí.

V slovenskom parlamente 18.5.2005 poslanci Národnej rady rokovali o zákone o odškodnení ľudí, ktorí prišli o svoje vložené peniaze do slovenských nebankových subjektov (takzvané nebankovky). Do BMG a Horizontu sa investovalo zo strany rôznych investorov (malých drobných ľudí cez podnikateľské subjekty až po ľudí z kriminálneho prostredia a politikov) celkovo asi 62,8 miliardy slovenských korún. V tých časoch sa ponúkal neuveriteľný úrok. 30 percent. Bol to skutočne neuveriteľný úrok masírovaný veľkou reklamnou kampaňou takmer vo všetkých médiách (a hlavne v televízii). A i napriek tomu, že do očú bijúce číslo "kričalo", že tu asi nie je všetko s kostolným poriadkom prilákala mnohých vidina dobrej investície. No nekúp to. Investícia to bola určite dobrá. Len výsledok bol rozčarujúci. Pre niekoho.

Asi 14 dní pred vypuknutím SNP (Slovenského národného povstania ) jednotky pravidelnej slovenskej armády strážili všetky prístupové cesty do Banskej Bystrice. Zastavovali sa hlavne nemecké autá a vracali sa späť. V prípade neuposlúchnutia rozkaz znel – strieľať. Paradoxom však bolo, že sa hliadkovalo iba v noci, pričom ráno boli hliadky zo stanovíšť odvolané a cez deň nemcom bolo umožnené vkročiť do Banskej Bystrice. Nie je známe, čo viedlo v tej dobe velenie iba k nočnému hliadkovaniu , o aký vojenský význam vlastne išlo, keďže nikto z hliadkujúcich nemali žiadne konkrétne informácie, prečo sa hliadkuje len v noci a nie aj cez deň. A možno to súviselo s presunom obrovského množstva peňazí na základe príkazu guvernéra Slovenskej národnej banky univerzitného profesora JUDr. Imricha Karvaša ( 25.2.1903 - 20.2.1981) pre potreby povstania. Povstanie sa pripravovalo nielen vojensky, ale i ekonomicky. Bez guvernéra Slovenskej národnej banky za chrbtom slovenskej vlády a prezidenta, by sa bez jeho významnej pomoci SNP nepodarilo prefinancovať. A financie pre činnosť akejkoľvek armády i povstaleckej je neodmysliteľnou súčasťou vojny.

Všetci, ktorí pravidelne cestujú vlakom medzi Zvolenom a Vrútkami, vidia krajinu len z pohľadu cestujúceho. Určite by možno mnohých z vás zaujímal práve pohľad rušňovodiča. Na trase Zvolen - Vrútky vás čaká celkovo 22 tunelov a 4 viadukty. Ten pohľad určite stojí za to.

Ako sa dovolenkovalo za socializmu? Veľmi často sa hovorievalo, že na malte. To znamenalo, že ľudia si brali dovolenku zvyčajne na prácu. Stavali si svojpomocne domy, chalupy, alebo trávili čas na svojich záhradkách. Ale boli aj takí, ktorým sa podarilo vycestovať do Juhoslávie, Bulharska, alebo navštívili niektoré z rekreačných zariadení v ČSSR. A nebolo ich málo. K najnavštevovanejším vodným lokalitám na Slovensku bola Zemplínska Šírava a čo sa týka hôr, k nim patrili určite Vysoké Tatry. Ak si chcete zaspomínať na časy dovoleniek, pozrite si nasledovnú reláciu Slovenskej televízie, Noc v archíve.

Detský seriál pre celú rodinu s hlavnou hereckou postavou Katkou Zatovičovou patri neodmysliteľne k môjmu detstvu zo 70-tych rokoch minulého storočia. Príjemný, vtipný a dobre zahrané jednotlivé epizódy mi nostalgicky pripomína staré dobré a hlavne bezstarostné časy môjho detstva. Z československých seriálov určených pre deti z môjho pohľadu bol zrejme asi najlepší. Výborná je nielen predstaviteľka hlavnej úlohy, ale aj všetci ostatní detskí herci. Seriálový príbeh sa odohráva na dedine, kde Katka z mesta prichádza na prázdniny k svojmu ujovi Jožovi (Jiří Vala). Kombinácia aktívnej a hlavne poriadkumilovnej Katky so staromládeneckým spôsobom života uja Joža vyvoláva úsmev na mojej tvári i po rokoch.

Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v Nedeci, (Nedeca patrila v tomto období Slovensku, dnes je to Poľské územie) herec, spevák, moderátor a famózny imitátor. Jeho otec Rudolf pôsobil, ako učiteľ a spolu s manželkou Floriannou (pôvodom Rumunka mladšia o šestnásť rokov) mali 10 detí. Michalovi Dočolomanskému učarovalo divadlo. Ako 13-ročný dostáva svoju prvú titulnú úlohu v rozprávke H. CH. Andersena Snehová kráľovná.

Krčmy v minulom storočí za éry ČSSR neboli len miestom, kde sa čapovalo pivo a tvrdý alkohol či podával guľáš s knedľou. Stretávali sa tu ľudia, ktorí si dohovárali fušky, alebo len tak posedávali v dymovom opare za jedným stolom, pili pivo, hrali karty a sťažovali sa na socializmus, na to, ako po nich chcú aby pracovali na smene celých osem hodín, čo kto vo fabrike ukradol  a neprišli mu na to, kto sa v dedine stal novým paroháčom a na krčmára že nečistí rúrky a nalieva pod mieru a okráda ich, poctivých pracujúcich. Ako fungovali  krčmy v ČSSR? A líši sa vtedajší pivo od toho dnešného?