Asi 14 dní pred vypuknutím SNP (Slovenského národného povstania ) jednotky pravidelnej slovenskej armády strážili všetky prístupové cesty do Banskej Bystrice. Zastavovali sa hlavne nemecké autá a vracali sa späť. V prípade neuposlúchnutia rozkaz znel – strieľať. Paradoxom však bolo, že sa hliadkovalo iba v noci, pričom ráno boli hliadky zo stanovíšť odvolané a cez deň nemcom bolo umožnené vkročiť do Banskej Bystrice. Nie je známe, čo viedlo v tej dobe velenie iba k nočnému hliadkovaniu , o aký vojenský význam vlastne išlo, keďže nikto z hliadkujúcich nemali žiadne konkrétne informácie, prečo sa hliadkuje len v noci a nie aj cez deň. A možno to súviselo s presunom obrovského množstva peňazí na základe príkazu guvernéra Slovenskej národnej banky univerzitného profesora JUDr. Imricha Karvaša ( 25.2.1903 - 20.2.1981) pre potreby povstania. Povstanie sa pripravovalo nielen vojensky, ale i ekonomicky. Bez guvernéra Slovenskej národnej banky za chrbtom slovenskej vlády a prezidenta, by sa bez jeho významnej pomoci SNP nepodarilo prefinancovať. A financie pre činnosť akejkoľvek armády i povstaleckej je neodmysliteľnou súčasťou vojny.

O Slovenskom národnom povstaní sa veľa napísalo, veľa povedalo a neustále sa o ňom polemizuje. Politici, historici, médiá, tí všetci sa v určitý čas nahlas venujú práve tejto téme. Učíme sa o povstaní v školách a pripomíname si ho 29. augusta rok čo rok. Dnes si už len veľmi málo ľudí reálne na Slovensku uvedomuje jeho bytostný význam. Dnešné Slovensko a klerofašistické Slovensko majú predsa len niečo spoločné. Ľudské osudy. Ľudské príbehy. Neznášanlivosť, utrpenie, pretvárky, obete, zbabelosť, mamon ale i hrdinstvo a odvahu. V časoch hladu, strachu o život na strane jednej a bohactve a nadradenosti rasy tisícročnej ríše, umierali ľudia. Kto nezažil, neuverí. Účastníkov povstania ktorí ešte žijú je však už ako šafránu. A práve ich pohľadom na povstanie a ako sa k nim správame my (Slovensko) na sklonku ich života dnes,  je venovaný práve tento článok. Requiem pre zabudnutých.