pondelok, 10 december 2018 13:48

Československá diaľnica D1

Napísal(a)
Tento článok má slov
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Dálnice D1 Dálnice D1 youtube

Diaľnica D1 (tiež Brnenská diaľnica) je najstaršia a najdlhšia diaľnica na území Česka (a historicky prvá diaľnica Československa), ktorá mala po dokončení spájať Prahu, Brno, Ostravu a česko-poľskú hranicu, kde na ňu nadväzuje poľská diaľnica A1. História D1 siaha až do 30. rokov 20. storočia a pôvodne mala byť hlavnou osou republiky. V súčasnosti je hlavný a najvýznamnejší úsek z Bratislavy do Brna,  najvyťaženejší v Česku. Výstavba diaľnice D1 začala 8. 9. 1967. Súvislý diaľničný ťah medzi Brnom a Prahou bol dokončený 8. 11. 1980.

Prvé návrhy na výstavbu diaľnice naprieč Československom sa objavili už v 30. rokoch 20. storočia. Prvý projekt z roku 1935 sa volal Národná cesta Plzeň - Košice a príslušná trasa viedla mimo dnešnej oblasti,či miest s vysokou hustotou obyvateľstva, ako je napr. Praha alebo Brno. Trasa mala ísť po ose Plzeň - Příbram - Humpolec - Kroměříž - Zlín - Banská Bystrica - Podbrezová - Dobšiná - Košice o celkovej dĺžke približne 700 km. Alternatívny návrh predložil brnenský región, ktorý navrhoval cestnú magistrálu z Chebu do Chustu. Táto magistrála by z Chebu do Košíc viedla v dvoch vetvách (severná a južná) a ďalej do Chustu už len vo vetve jednej. Nová autostráda bola navrhnutá, ako smerovo rozdelená komunikácia s jazdnými smermi širokými šesť metrov. Tie mal rozdeľovať dvojmetrový trávnatý pás a po oboch stranách vozovky mali byť metrové krajnice. Najmenší polomer zákrut bol 300 metrov a najvyššie dovolené stúpanie 7 percent. Všetky križovatky boli naplánované ako mimoúrovňové, ale technicky sa nezhodovali s dnešnými. Ani jeden z týchto dvoch návrhov nemal podporu príslušných úradov a na ich realizáciu nakoniec nedošlo. Úspešnejší bol Ján Antonín Baťa, autor vizionárskej knihy Budujme štát pre 40 milónov ľudí, ktorý navrhoval trasu Cheb - Veľký Bočkov a na vlastné náklady nechal vypracovať príslušný projekt - navrhol, ako dlho a z akých zdrojov sa bude diaľnica stavať. Trasa sa opäť vyhýbala dôležitým sídlam, ale napriek tomu bola schválená úradmi. Po Mníchovskej dohode a strate pohraničného územia bolo nutné plány prepracovať, pretože zmena pomerov si vynútila aj rýchlu relokáciu všetkých významných centier a vzťahov. Nový návrh trasy Praha - Jihlava a okruhu okolo Prahy bol Zemským úradom v Prahe pripravený v rekordnom čase dvanástich dní. 5. novembra 1938 bolo rozhodnuté o vypracovanie detailných projektov cestnej magistrály Praha - Jihlava - Brno - Zlín - slovenská hranica. 13. januára 1939 bol projekt hotový a schválený. O týždeň neskôr začala stavba (výrubom lesa) na úseku Zástřizly - Lužná, v máji potom na úseku Praha - Humpolec. S dostavbou celej 300 km diaľnice sa počítalo počas neuveriteľných štyroch rokov. Po okupácii Nemeckom boli plány nadrobno pozmenené, ale výstavba pokračovala až do roku 1942, kedy bola po postupnom obmedzovaní definitívne zastavená.

Celkovo sa od roku 1939 do roku 1950 rozostavalo asi 30% diaľnice medzi Prahou a Brnom (60 mostov, 77 km zemného telesa). Stavebné kapacity boli premiestnené na rozsiahle stavby socializmu a diaľnica, ako taká stratila význam. Výstavba bola obnovená až v roku 1967 a 12. júla 1971 bol otvorený prvý diaľničný úsek medzi Prahou a Mirošovicami. Pokračovalo sa takisto aj v smere od Brna, využité bolo nemálo zo stavieb, ktoré vznikli už tesne pred, alebo za vojny. Súvislý diaľničné ťah medzi Brnom a Prahou bol dokončený 7. novembra 1980, kedy bol ako posledný dokončený úsek diaľnice pri Humpolci.

Potom stavebné práce utíchli, pretože hlavný cieľ - spojiť diaľnicou Prahu s Bratislavou (D1 a D2) - bol už splnený a význam začali získavať hlavne nové úseky diaľnice D5. Aj napriek tomu v rokoch 1988 a 1992 boli do prevádzky uvedené dva úseky od Brna až k Vyškovu. Podľa pôvodných plánov mala diaľnica D1 viesť až na Slovensko a končiť na hraniciach s Ukrajinou. Po rozdelení Československa bola trasa D1 ukončená na hraničnom priechode so Slovenskom - Starý Hrozenkov.

Zdroj: wikipedie a wikiwand

Zobrazené 2835 krát
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Media

První kilometry - o stavbě dálnice D1 dokument 1970 ČSSR youtube

Napíšte komentár

Zverejnenie komentára z dôvodu neúnosných reklamných aktivít niektorých návštevníkov podlieha schváleniu administrátorom. Tým ale nie je dotknutá sloboda slova, ak nie sú porušené pravidlá tohoto portálu. Komentáre sú následne zverejnené do 24 hodín.

 

Vyhľadávanie

 

70. roky normalizácie

  • Incheba 1974
    Incheba 1974 Posledné júnové dni v Bratislave patria chémii. Znova sa tu zišli tisícky odborníkov - chemikov, výrobcov a pochopiteľne aj obchodníkov,…
  • Záhady jazier a riek
    Záhady jazier a riek Medzi státisícami jazier a riek na zemeguli sú i také, ktoré svojimi rozdielnými zvláštnosťami patria k divom sveta. Napríklad v…
  • Zenit SSM
    Zenit SSM V marci usporiadali v Brne už tretí ročník krajského veľtrhu mladých — ZENIT. V pavilóne F brnianskeho výstaviska sa predstavilo…
  • Raketoví modelári Topoľčianskeho okresu
    Raketoví modelári Topoľčianskeho okresu Raketoví modelári Topoľčianskeho okresu sa zišli na letisku v Malých Bieliciach, aby si v okresnom kole zmerali sily. Usporiadateľom bol…
  • Predajne - v roku 1979
    Predajne - v roku 1979 Viete čo sa predávalo v obchodoch s elektrom, domácimi potrebami a športovým potrebami či hračkami v roku 1979. A za…
  • Rozhovor pomocou hvízdania? A prečo nie.
    Rozhovor pomocou hvízdania? A prečo nie. ĽUDIA SA dorozumievajú rečou. V niektorých prípadoch sa však bežný jazyk nedá použiť a tak sa uplatňujú iné dorozumievacie prostriedky.…
Sklenka vína ti neuškodí, a plnou bečku nevypiješ.

Slovácké přísloví

Jiří Menzel

Tolerance není lhostejnost, ale moudrá víra, že i ten druhý může mít pravdu.

 

ONLINE

Práve tu je 428 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Nedal pán boh svini rohy, ani žene mužské nohy.

Slovenské príslovie

 

Vojnové roky

  • Starý kraľovanský železničný tunel
    Starý kraľovanský železničný tunel Starý kraľovanský jednokoľajný železničný tunel je dnes opustenou tunelovou stavbou (patriaci železniciam Slovenskej republiky) nachádzajúci sa vedľa železničnej trate (a…
 

Kolektivizácia

  • Všetko pre efektívnosť
    Všetko pre efektívnosť Juraj Poličko sa vrútil do kancelárie výkupného podniku oko blesk. Kde je riaditeľ! — skríkol na sekretárku, že až okná…
 

Stagnácia

  • Fantomas Retro kino hit
    Fantomas Retro kino hit Fantomas film nakrútený v roku 1964 kde Jean Marais a Louis de Funès si zahrali hlavné úlohy Film sa v…
 

Normalizácia

  • Podťe na kávu
    Podťe na kávu Kaviareň UFO na bratislavskom moste SNP Pravdaže, zatiaľ' môžeme isť na kávu do kaviarne na pylóne nového bratislavského Mosta SNP…
 

Socialismus

  • Československé samoobsluhy
    Československé samoobsluhy Prvá samoobsluha v Československu vznikla práve v Prahe v Husitskej ulici 1.6.1955. Predávali sa v nej klasické potraviny, okrem mäsa…
 

Privatizácia

  • Kysuca, kysuca, netečie vodička
    Kysuca, kysuca, netečie vodička Súdiac podľa listu podpísaného viacerými obyvateľmi obce Olešná (časť Potôčky) z horných Kysúc, nemajú kysucké predajne domácich potrieb problémy s…
 

Globalizácia

  • Bohatý, bohatší a ešte bohatší
    Bohatý, bohatší a ešte bohatší V slovenskom parlamente 18.5.2005 poslanci Národnej rady rokovali o zákone o odškodnení ľudí, ktorí prišli o svoje vložené peniaze do…
 

Pripravované články

Esá vo vzduchu - rozhovor s veliteľom leteckej školy

Esá vo vzduchu - rozhovor s veliteľom leteckej školy

Dostali ste sa už niekedy do situácie, v ktorej ste si povedali, že to je koniec, že nieto východiska . A čo bolo potom?

Bude publikované:
štvrtok, 20 jún 2024 08:00


Prečo musíme spať?

Prečo musíme spať?

Spánku musíme dať to, čo mu prirodzene patri. Škoda mu je dávať viac, ale nemožno ho okradnúť.

Bude publikované:
pondelok, 01 júl 2024 08:00


Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2024. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.