pondelok, 10 december 2018 13:48

Československá diaľnica D1

Napísal(a)
Tento článok má slov
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Dálnice D1 Dálnice D1 youtube

Diaľnica D1 (tiež Brnenská diaľnica) je najstaršia a najdlhšia diaľnica na území Česka (a historicky prvá diaľnica Československa), ktorá mala po dokončení spájať Prahu, Brno, Ostravu a česko-poľskú hranicu, kde na ňu nadväzuje poľská diaľnica A1. História D1 siaha až do 30. rokov 20. storočia a pôvodne mala byť hlavnou osou republiky. V súčasnosti je hlavný a najvýznamnejší úsek z Bratislavy do Brna,  najvyťaženejší v Česku. Výstavba diaľnice D1 začala 8. 9. 1967. Súvislý diaľničný ťah medzi Brnom a Prahou bol dokončený 8. 11. 1980.

Prvé návrhy na výstavbu diaľnice naprieč Československom sa objavili už v 30. rokoch 20. storočia. Prvý projekt z roku 1935 sa volal Národná cesta Plzeň - Košice a príslušná trasa viedla mimo dnešnej oblasti,či miest s vysokou hustotou obyvateľstva, ako je napr. Praha alebo Brno. Trasa mala ísť po ose Plzeň - Příbram - Humpolec - Kroměříž - Zlín - Banská Bystrica - Podbrezová - Dobšiná - Košice o celkovej dĺžke približne 700 km. Alternatívny návrh predložil brnenský región, ktorý navrhoval cestnú magistrálu z Chebu do Chustu. Táto magistrála by z Chebu do Košíc viedla v dvoch vetvách (severná a južná) a ďalej do Chustu už len vo vetve jednej. Nová autostráda bola navrhnutá, ako smerovo rozdelená komunikácia s jazdnými smermi širokými šesť metrov. Tie mal rozdeľovať dvojmetrový trávnatý pás a po oboch stranách vozovky mali byť metrové krajnice. Najmenší polomer zákrut bol 300 metrov a najvyššie dovolené stúpanie 7 percent. Všetky križovatky boli naplánované ako mimoúrovňové, ale technicky sa nezhodovali s dnešnými. Ani jeden z týchto dvoch návrhov nemal podporu príslušných úradov a na ich realizáciu nakoniec nedošlo. Úspešnejší bol Ján Antonín Baťa, autor vizionárskej knihy Budujme štát pre 40 milónov ľudí, ktorý navrhoval trasu Cheb - Veľký Bočkov a na vlastné náklady nechal vypracovať príslušný projekt - navrhol, ako dlho a z akých zdrojov sa bude diaľnica stavať. Trasa sa opäť vyhýbala dôležitým sídlam, ale napriek tomu bola schválená úradmi. Po Mníchovskej dohode a strate pohraničného územia bolo nutné plány prepracovať, pretože zmena pomerov si vynútila aj rýchlu relokáciu všetkých významných centier a vzťahov. Nový návrh trasy Praha - Jihlava a okruhu okolo Prahy bol Zemským úradom v Prahe pripravený v rekordnom čase dvanástich dní. 5. novembra 1938 bolo rozhodnuté o vypracovanie detailných projektov cestnej magistrály Praha - Jihlava - Brno - Zlín - slovenská hranica. 13. januára 1939 bol projekt hotový a schválený. O týždeň neskôr začala stavba (výrubom lesa) na úseku Zástřizly - Lužná, v máji potom na úseku Praha - Humpolec. S dostavbou celej 300 km diaľnice sa počítalo počas neuveriteľných štyroch rokov. Po okupácii Nemeckom boli plány nadrobno pozmenené, ale výstavba pokračovala až do roku 1942, kedy bola po postupnom obmedzovaní definitívne zastavená.

Celkovo sa od roku 1939 do roku 1950 rozostavalo asi 30% diaľnice medzi Prahou a Brnom (60 mostov, 77 km zemného telesa). Stavebné kapacity boli premiestnené na rozsiahle stavby socializmu a diaľnica, ako taká stratila význam. Výstavba bola obnovená až v roku 1967 a 12. júla 1971 bol otvorený prvý diaľničný úsek medzi Prahou a Mirošovicami. Pokračovalo sa takisto aj v smere od Brna, využité bolo nemálo zo stavieb, ktoré vznikli už tesne pred, alebo za vojny. Súvislý diaľničné ťah medzi Brnom a Prahou bol dokončený 7. novembra 1980, kedy bol ako posledný dokončený úsek diaľnice pri Humpolci.

Potom stavebné práce utíchli, pretože hlavný cieľ - spojiť diaľnicou Prahu s Bratislavou (D1 a D2) - bol už splnený a význam začali získavať hlavne nové úseky diaľnice D5. Aj napriek tomu v rokoch 1988 a 1992 boli do prevádzky uvedené dva úseky od Brna až k Vyškovu. Podľa pôvodných plánov mala diaľnica D1 viesť až na Slovensko a končiť na hraniciach s Ukrajinou. Po rozdelení Československa bola trasa D1 ukončená na hraničnom priechode so Slovenskom - Starý Hrozenkov.

Zdroj: wikipedie a wikiwand

Zobrazené 2748 krát
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Media

První kilometry - o stavbě dálnice D1 dokument 1970 ČSSR youtube

Napíšte komentár

Zverejnenie komentára z dôvodu neúnosných reklamných aktivít niektorých návštevníkov podlieha schváleniu administrátorom. Tým ale nie je dotknutá sloboda slova, ak nie sú porušené pravidlá tohoto portálu. Komentáre sú následne zverejnené do 24 hodín.

 

Vyhľadávanie

 

70. roky normalizácie

Sklenka vína ti neuškodí, a plnou bečku nevypiješ.

Slovácké přísloví

Jiří Menzel

Tolerance není lhostejnost, ale moudrá víra, že i ten druhý může mít pravdu.

 

ONLINE

Práve tu je 125 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Nedal pán boh svini rohy, ani žene mužské nohy.

Slovenské príslovie

 

Vojnové roky

 

Kolektivizácia

  • Figaro Bratislava
    Figaro Bratislava V roku 1958 vznikol národný podnik Figaro Všetkým deckám v tej dobe známy, ako sladký raj Československých cukroviniek. Veď kto…
 

Stagnácia

  • Móda Twiggy
    Móda Twiggy 60. roky boli obdobie kedy sa žena konečne dostala do popriedia a móda bola ako stvorená pe ženy. Na mužov…
 

Normalizácia

 

Socialismus

  • Vojaci základnej služby ČSĽA
    Vojaci základnej služby ČSĽA Názov ČSĽA (Československá ľudová armáda) dostala táto ozbrojená zložka na základe rozhodnutia Hlavnej politickej správy v júni 1954. Od tohto…
 

Privatizácia

  • Michal Kováč
    Michal Kováč Ing. Michal Kováč, CSc., prvý prezident Slovenskej republiky. Do tejto ústavnej funkcie bol zvolený dňa 15. februára 1993 Prezidentský mandát…
 

Globalizácia

  • Bohatý, bohatší a ešte bohatší
    Bohatý, bohatší a ešte bohatší V slovenskom parlamente 18.5.2005 poslanci Národnej rady rokovali o zákone o odškodnení ľudí, ktorí prišli o svoje vložené peniaze do…
 

Pripravované články

Mačka pri každom dopade dopadne vždy na všetky štyri. Prečo?

Mačka pri každom dopade dopadne vždy na všetky štyri. Prečo?

S fotografiami sa objavilo vysvetlenie pádu mačky. Vychádzalo to z pohybu niektorých časti tela, najmä chvosta a vzduchu, ktoré otáčajú mačku pri páde na zem.

Bude publikované:
streda, 20 marec 2024 08:00


Rozhovor pomocou hvízdania? A prečo nie.

Rozhovor pomocou hvízdania? A prečo nie.

Technika vyludzovania zvuku v podstate nie je odlišná od bežného hvízdania. Hvízdat možno zaokrúhlením oboch pier alebo pomocou prstov v rôznych polohách.

Bude publikované:
pondelok, 01 apríl 2024 13:00


Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2024. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.