Nežná revolúcia
označuje nekrvavé udalosti, ktoré prebehli v Československu s cieľom odstrániť komunistickú vládu. Dvadsať rokov po vpáde komunistických vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa ekonomická, politická a sociálna situácia komunistického ČSSR stávala neznesiteľnou. Nesloboda, strnulosť a všeobecný nedostatok, spolu s pocitom, že ľudia žijú vo vnútri koncentračného tábora (ostnaté drôty, psy, vojaci so samopalmi na hraniciach) dozreli do spontánnych prejavov a manifestácií. Jedna z prvých na Slovensku bola 25. marca 1988 sviečková demonštrácia v Bratislave, ktorú bezpečnosť brutálne rozohnala. Obrovské demonštrácie študentov v januári 1989 (Palachov týždeň v Prahe) ale už dávali tušiť, že komunistický režim sa rúca, a nepodporuje ho už nikto. Po otvorení hraníc do Rakúska v Maďarsku (jún 1989) a po páde komunistickej vlády v Poľsku (júl 1989) sa brutálny režim zrútil aj vo Východnom Nemecku (7. novembra 1989 prelomil v Berlíne 100 tisícový dav hraničné rampy do Západného Berlína, kde ho vítali Západní Nemci a hneď na to odstúpila východonemecká komunistická vláda).
Nežná revolúcia v novembri v roku 1989, zosobňuje pád totalitného komunistického režimu. Ako svetlý príklad okolitým krajinám, významným spôsobom zviditeľnila vo svete Československo ako vysoko kultivovanú spoločnosť s uvedomelými občanmi, a s totalitnou vládou schopnou samoreflexie. Uskutočnil sa prevrat v demokratickú spoločnosť, ktorý nám mohol závidieť celý svet. Tak takto nejako by sa dalo dnešnou rétorikou popísať tie slávne udalosti tých rokov. Predpokladám, že ešte máte všetci v živej pamäti, ako to vlastne v tom pamätnom roku na uliciach vyzeralo.
V Sovietskom zväze prebiehala perestrojka, hlásala sa zásada glasnosti, čo vytváralo tlak aj na komunistické strany v iných socialistických krajinách. KSČ sa oficiálne k svojmu sovietskemu vzoru hlásila, ale prakticky sa vedenie strany tieto procesy snažilo brzdiť. Žiadna perestrojka v komunistickom Česko-Slovensku v podstate neexistovala, existoval tu tuhý režim, nesloboda a nedostatok všetkého, od potravín až po oblečenie. Ľudia nemohli nikam slobodne vycestovať, museli mať tzv. "devízový prísľub" a "cestovnú doložku" (limit pre nákup dolárov, mariek, frankov, lír... a potvrdenie od Štátnej bezpečnosti, že sú "dôveryhodní" a neutečú na Západ).
V letných mesiacoch roka 1989 sa na veľvyslanectve Spolkovej republiky Nemecko (Západné Nemecko, BRD) v Prahe zhromaždilo veľké množstvo utečencov z NDR. Po rokovaniach bolo vypravených niekoľko vlakov, ktoré ich dopravili do BRD.