RetroMánia

Vít Olmer

Jeden z výborných českých filmov na sklonku 80. rokov 20.storočia, ktorý nastavil zrkadlo absurdite socialistického systému, aj keď bol natočený myslím si, ako propagačný film na potieranie kapitalistického spôsobu života v socialistickom Československu. Ale v jednom mal stopercentnú pravdu. Čo nebolo možné dostať v obchodoch, nakúpilo sa u vekslákov. Bony, oblečenie a spotrebná elektronika. Film je nádhernou ukážkou príbehov zo zákulisia vekslákov. Je vidieť, že na svoju dobu mali títo chlapci mierne povedané nadštandardné príjmy a žili si ako bohémovia. Koniec koncov, ich vtedajšie príjmy by ich asi uživil aj v tomto storočí. Pamätám si, keď nám tento film premietali naši politickí pracovníci na škole, ako odstrašujúci príklad. Len zvláštne na tom bolo to, že sme tým hlavným hrdinom závideli všetko na čo siahli. Peniaze, krásne ženy, namiesto toho, aby sme sa poučili z ich kriminálnych činov. Písal sa rok 1987.

Trabant 601

Kto by si nepamätal túto skvelú značku, ktorú si bolo možno v období socializmu kúpiť síce na poradovník, ale relatívne povedané za málo peňazí. Aj keď čo znamenalo za málo peňazí v tej dobe sa dá polemizovať.

Nový Trabant 601 sa prvýkrát predstavil verejnosti na jarnom veľtrhu v Lipsku v marci 1964, jeho sériová výroba však začala až o štvrť roku neskôr. Priestrannejšia karoséria typu 601 sa mimo iné vyznačovala o štvrtinu väčšou zasklenou plochou, o niečo priestrannejším interiérom, ale predovšetkým vydarenými vonkajšími tvarmi, s ktorými Trabant bez zásadných zmien prežil nasledujúcich 27 rokov.

O dielčie úpravy a modernizácie však núdza nebola. Už na jar 1965 sa objavil Trabant 601-H s elektrohydraulicky ovládanou samočinnou spojkou Hycomat, v lete debutovalo nové kombi Trabant 601 Universal, na jeseň 1967 boli zdokonalené predné brzdy a od februára 1969 vzrástol výkon motoru na 19 kW. Dvojdverový Trabant 601 s rázvorom 2020 mm, vonkajšími rozmermi 3555x1504x1437 mm a pohotovostnou hmotnosťou 620 kg dosahoval najväčšiu rýchlosť 105 km/h, pričom priemerná spotreba paliva sa podľa dobového prospektu pohybovala mezi 6,0 až 8,5 l na 100 km. O málo dlhší (3560 mm) a vyšší (1467 mm) kombík s pohotovostnou hmotnosťou 660 kg jazdil najviac 100 km/h.

Osemdesiate roky v architektúre Slovenska by som ohraničil rokmi 1979 – 1992

To bolo obdobie nástupu postmoderny až po jej rozpad do dekonštruktivistických a neomodernistických prúdov. Postmoderna sa v našich architektonických štúdiách objavila už v roku 1979. Prvé významné realizácie možno datovať do roku 1984. Teda táto názorová transformácia sa uskutočnila v architektúre skôr a čitateľnejšie ako vo výtvarnom umení. Do roku 1984 sa postmoderna u nás rozvíjala ako alternatívny prúd paralelne s oficiálnou neskorou modernou. Až po udelení Ceny Zväzu slovenských architektov Obchodnému domu Ružinov v roku 1984 sa postmoderna oficiálne prijala a v roku 1985 i 1987 nás reprezentovala na Bienále architektúry v Sofii. Na stretnutiach českých a slovenských architektov v Spišskej Kapitule sa v roku 1984 prezentovali prvé realizácie, ktoré už niesli znaky nového prúdu. Všetci sme v ňom videli vyslobodenie z krízy moderny. Táto „šťastná“ situácia pretrvávala možno dva – tri roky. Postupne sa začali objavovať dekonštruktivistické a neomodernistické projekty a tvorivé tápanie pokračovalo. V roku 1985 sa v Kapitule objavili prvé pokusy mladej maliarskej generácie zo Slovenska a Čiech. Boli to autori, ktorí sú teraz na výstave prezentovaní ako protagonisti postmodernizmu.

Pomoc poľnohospodárom za starých čias bolo neodmysliteľnou povinnosťou mladej generácie

Zberom bohatej úrody  každý zväzák či pionier vykonal dobrý skutok v prospech národného   hospodárstva. Na brigády sa chodievalo hlavne na žatvy a na zber zemiakov. Samozrejme, že sa neopomenuli ani iné plodiny, ale okolo obilovín a zemiakov bolo najviac práce. Pamätáte si to? Predpokladám, že ešte áno. Namiesto školy celé dni na poliach s kýblami v ruke sa zberalo od rána až do  úmoru. Ale zas na druhej strane - malo to niečo do seba. Na jednej strane sme pomohli a na druhej strane sme zas nemuseli do školy. A človek aj pocítil, čo to je práca na poli a odmenou mu neboli peniaze za brigádu, ale tak nanajvýš čaj, jablko, nejaká tá desiata a obed. Dnes by to bolo hádam nepredstaviteľné ísť niekam na brigádu a pracovať zadarmo. Nuž iný kraj iný mrav. Len to musím povedať trocha inak. Iný systém, iná pláca. Ale v podstate nechcem v tomto článku chváliť, alebo haniť socialistický brigádnicky systém. Ide mi skôr o to zapojiť vás do diskusie so spomienkami na toto obdobie. Čo bolo pekné. Na tie zážitky čo sme povystrájali, ako detiská. Proste na obdobie pionierskych a zväzáckych brigád. Brigád príslušníkov ČSĽA - našich vojakov, ktorí pravidelne pomáhali poľnohospodárom a na rozdiel od nás, robili to s radosťou, pretože nemuseli sedieť v kasárňach. A to viete. Sem tam sa im ušlo aj to nejaké pivko i prítulná dojička na družstve.

Pat a Mat geniálni kamaráti zo seriálu A je to!

A je to! dokážu osloviť hádam každú generáciu a myslím si, že aj ktorýkoľvek národ na svete. S takou genialitou, ako tvorca Ľubomír Beneš zvládol so svojím kolektívom bábkový seriál o dvoch kutiloch je obdivuhodný. Myslím si, že patrí medzi skutočné šperky československej filmotéky.

Pre seriál A je to! si filmové hviezdy obliekli typické tričká, rádiovka a čiapku. Pri ich zrode mysleli tvorcovia na zábavu pre dospelých. A priznám sa,  môžem to pozerať stále dokola a neomrzí ma to.
Svojich mien Pat a  Mat sa kutilovia dočkali až v roku 1989. Hlavnou črtou pre ich príbehy je manuálna nešikovnosť. Dôležitá je nie len zábava, ale predovšetkým výsledok Pata a Mata k riešeniu akejkoľvek vzniknutej situácie. Sláva hviezd rástla až do roku 1995.
A ja som vám pripravil niekoľko milých spomienok na tieto zlaté začiatky! Pohodlne si sadnite, práve začíname!

ZDŠ

alebo bez skratky povedané Základná deväťročná škola (spomienkami retrománie) bola v dobách socialistického Československa v sedemdesiatych rokov základným stavebným kameňom vo výchove mladej nastupujúcej generácie reálneho socializmu. Nie nebojte sa nejdem politikárčiť .  Skôr si chcem zaspomínať na tieto staré dobré časy, keď som bol aj ja v tej dobe školopovinný a vždy som sa tešil keď som postupoval z nižšieho ročníka do vyššieho. A prečo? Nuž si dobre ani nepamätám, ako mi ubehli prvé štyri ročníky, ale keď som už bol piatak, tak to som už bol niekto. A hovoril som si, že nech čím skôr budem deviatak. Lebo deviataci to boli páni. Aj ja som chcel byť pánom dospelákom. Z pioniera sa stať zväzákom. V tedy sa totiž dávali prihlášky do SZM. A všetci, ktorí dali prihlášky boli už dospeláci. Nie ako ostatné decká.  Bolo to krásne tešiť sa na dospelosť. Dnes by som dal neviem čo, aby som sa mohol znova do tej doby vrátiť. Stretnúť svojich spolužiakov, súdružky učiteľky, prejsť sa znova po chodbách školy, kde sme sa toľko navystrájali zbojstva. Aj uši som z toho mal riadne vyťahané. Nuž krásne to boli časy. Že? A čo sa takto v späť k nim vrátiť. A ako? Nuž prostredníctvom retrománie si môžete spoločne so mnou na tieto nádherné roky bezstarostného detstva vrelo zaspomínať!

Gustáv Husák sa 29.5.1975 stal prezidentom Československej Socialistickej Republiky

Je to dávno. Ale keďže Československo nemalo až toľko prezidentov, rozhodol som sa jednému z nich venovať troška viac pozornosti. Nie z politických dôvodov, ale ten dôvod je skutočne prozaický. Ako dieťa, som sa s Gustávom Husákom stretával takmer na každom kroku - v novinách, v časopisoch, v televízii, v rozhlase, no hádam nebola oblasť, kde by ho nebolo možné takmer denne "stretnúť".

Whitesnake

anglická hardrocková skupina, ktorú v roku 1977 založil bývalý spevák skupiny Deep Purple, David Coverdale.V tejto skupine účinkovalo mnoho známych hudobníkov ako boli Jon Lord, Ian Paice, Cozy Powell, Neil Murray, Bernie Marsden, Micky Moody, John Sykes, Adrian Vandenberg, Vivian Campbell, Tommy Aldridge a Steve Vai.  Počas svojej kariéry bola skupina hudobnou kritikou prirovnávaná k skupine Deep Purple a to nielen preto, že jej členmi boli okrem Coverdala aj Jon Lord a Ian Paice, ale aj vďaka ich hudobnému prejavu a štýlu.

Zima vo Vysokých Tatrách

Najmä tých skôr narodených vždy potešia retro spomienky na obdobie, v ktorom prežívali svoju mladosť či detské časy. Ono je vždy dobré sa občas pozrieť do minulosti a zaspomínať si v kruhu priateľov na všetko pekné čo sa v minulosti udialo. A práve pre týchto pamätníkov som zaradil na konci článku filmovú ukážku Slovenskej televízie z cyklu noc v archíve, konkrétne ide o natočené zábery zo 70. rokov 20. storočia z Vysokých Tatier. Možno sa aj vy niekde na filmových záberoch nájdete. A ak nie, možno vám pohľad na Vysoké Tatry tej doby pripomenú vaše lyžiarske začiatky, alebo vám znova navodia krásne pocity, ktoré ste vo Vysokých Tatrách práve v tom období zažili. A tým neskôr narodeným táto filmová ukážka aspoň ukáže, ako ich otcovia a mamy trávili dovolenku a ako to vlastne v tej dobe v našich slovenských veľhorách vlastne vyzeralo. 

Prvý československý kozmonaut

Len pár zasvätených v tedajšom socialistickom Československu vedelo to čo sa na kozmodrome Bajkonur 2. marca 1978 chystá. Krátko pred pol siedmou večer však televízia zrazu prerušila svoj program a nič netušiaci diváci uvideli na obrazovkách zábery štartujúcej rakety. Podľa sovietskych zvyklostí muselo byť všetko a teda aj let prvého československého kozmonauta pred ľuďmi do poslednej chvíle utajené. O niekoľko hodín však meno Vladimíra Remeka poznala celá republika. Po jeho návrate sa rozpútala nevídaná propagandistická mašinéria porovnateľná so slávou Jurija Gagarina. A veď prečo nie. Bol to náš prvý československý kozmonaut. Pamätáte si na to?