RetroMánia

Rečňovanky, veršíky pre deti od Ľudmily Podjavorinskej

Vstalo slnko z poza hory, po nebíčku kráča, ide budiť včielku, lienku na konárku vtáča ... Ľudmila Podjavorinská (1872 – 1951) sa svojím dielom radí v dejinách slovenskej literatúry k významným vývinovým obdobiam. Do roku 1918 na rozhraní medzi realizmom a modernou kde jej dielo prevažne súvisí s tvorbou pre dospelých, až po  literatúru pre deti. Hádam každý z vás z tých skôr narodených si spomenie na príbehy slávneho vrabčiaka Čima. „Čimčarara, čim, čim, čim, mama ja sa ožením!“ Tak na túto nezabudnuteľnú vetu si pamätám do dnes. A keďže som veľmi dlho premýšľal či sa mám na stránkach retrománie vrátiť k tomu to literárnemu dielu - hľadať aj video k článku - nakoniec som si povedal. A prečo nie? Patrí Čim k spomienkam na moje detstvo? Patrí! Tak sem s ním! A tak milí dospeláci, pekne si posadajte, rozprávka s nezabudnuteľným Ivanom Krajíčkom práve začína.

Cigáni idú do neba vo filmovom príbehu sa predstavuje tragický príbeh zradenej lásky a túžby

po voľnosti a slobode, nakrútený podľa raných poviedok Maxima Gorkého, ktoré situuje do rómskeho prostredia. Zaľúbenými hrdinami sú zlodej koní Zobar a krásna Radda, o ktorej sa povráva, že vie čarovať. V baladickej dráme, vidieť rómsky živel s dovtedy nebývalou poéziou, zohrávajú významnú úlohu originálne cigánske pesničky. Pamätáte si na tento film? Jeho premiéra a ďalšie reprízy v tedajšom socialistickom Československu napĺňali amfiteátre až do prasknutia na filmových festivaloch pracujúcich. V tedy sme sa spoločne dívali na film my gádžovia a oni cigáni. Dnes by bola asi dobré tento slengový výraz uviesť na správnu mieru, aby som šiel s dobou. Ak by sme sa dnes streli tak, ako v tedy hádam ešte na nejakom  funkčnom amfiteátri, tak by sme sedeli spolu my gadžovia a oni rómovia. Ale nie na to chcem poukázať. Retrománia  je venovaná nostalgii na veci už dávno minulé, na našu mladosť na naše radosti, ktoré sa nám navracajú ak prídeme na miesta, kde sme neboli hádam sto rokov, alebo stretneme starého priateľa, či prvú lásku. Aj mňa pri prechode autom východným Slovenskom (Spiš) vždy chytí nostalgia keď vidím tú istú nemennú tvár osád na ktorých sa akoby zastavil čas. A to bolo pre mňa i dnešnou inšpiráciou k napísaniu tohoto článku. Našiel som na nete niekoľko zaujímavých videí o ktoré by som sa rád dnes s vami podelil.

Corsaro nero - Kabir Bedi

je taliansky názov známeho filmu, ktorý sa v Československých kinách premietal pod názvom  ČIERNY KORZÁR v hlavnej úlohe s Kabirom Bedim a Carole André, Mel Ferrer, Angelo Infanti, Sal Borgese, Guido Alberti a Dagmar Lassander. Bol to jeden z mála dobrých dobrodružných námetov, ktorý pustila komisia pre výber zahraničných filmov a záležalo v podstate len na nej, na čo sa socialistickému divákovi dovolí pozerať a na čo zas nie. A keďže kiná tej doby boli presiaknuté "skvelou" sovietskou kinematografiou, občas bolo potrebné pustiť aj neideologickú oddychovku. A práve jednou z nich bol i Čierny Korzár. Dobre sa naň pamätám. Boli to časy mojej neskorej puberty (keďže chlap dospieva až po tridsiatke) a hádam všetky moje rovesníčky v tých časoch boli do čierneho korzára zaľúbené. Veď aj ja. Teda po chlapsky. Veď kto z vás by nechcel byť ako on. Ja určite áno. Keď som bol malý "sopliak", bol som "zamilovaný" do Old Shatterhanda z filmu Winnetou. A teraz, keď som zas starý chlap, som "zamilovaný" do dedka SIMPSONA zo známeho amerického animovaného seriálu. A vy?

Brontosauři folková a trampská skupina založena v roce 1972 bratry Janem a Františkem Nedvědovými.

Vznikla z původní hudební skupiny Toronto na Sázavě v Lukách pod Medníkem. Díky velmi výrazným tvůrčím schopnostem obou bratrů Nedvědových skupina brzy začala sbírat jeden úspěch za druhým, zejména na festivalu Porta. Navíc byla složena z výborných muzikantů, kteří byli všichni po jednu dobu zároveň i členy jiné větší hudební skupiny Spirituál kvintet. Brontosauři dodnes právem patří mezi legendy tohoto žánru u nás. Skupina definitivně zanikla v roce 1994 rozchodem po natočení posledního alba Zahrádky. Tak toľko z cs.wikipedia.org. No nebolo mojim cieľom opísať wikipediu, aby ste sa dozvedeli niečo o tejto hudobnej skupine, ale aby ste si ju so mnou práve v tejto chvíli pripomenuli a ponorili sa nostalgicky do sveta sedemdesiatych a osemdesiatych rokov bývalého Československa. Do čias keď sme stretávali svoje prvé lásky a počúvali skvelú hudbu.

BSP, alebo inak povedané Brigády socialistickej práce

v závode Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom sa v roku 1976 stretli členovia BSP, aby pod vedením súdruha Baláža spoločne posedeli v spoločnom kruhu a podiskutovali o aktuálnych problémoch BSP. A diskusia to veru bola široká. Riešili sa široké medziľudské vzťahy a nielen medzi členmi BSP, ale otázky padali aj na prítomných futbalistov telovýchovnej jednoty Žiar nad Hronom pod vedením trénera súdruha Jarábka. A aký by to bol záver, ak by sa takéto zasadnutie neukončilo brigádnickou činnosťou po práci v čase svojho osobného voľna. Koniec dobrý všetko dobré. Odmenou bol futbalový zápas s víťazným koncom. Tak takto to nejako vyzeralo v polovici sedemdesiatych rokov, keď filmové kamery natáčali zo života našich pracujúcich. Ako malú retro spomienku na tie časy som pre vás pripravil video z dieľne Slovenskej televízie

Bratislavská Petržalka - mali to byť Benátky na Dunaji

Black Sabbath anglická hudobná skupina, ktorej vznik sa datuje do roku 1968

a ktorá spočiatku na hudobnej scéne hrala blues rock a hard rock. Táto skupina sa právom považuje za otca heavymetalu. Black Sabbath disponoval jedinečným zvukom, ktorý vyplýval z odlišných hudobných vzorov. Skupina našla svoj finálny zvukový štýl náhodou. Keď mali skúšku v štúdiu, ktoré bolo oproti kinu premietajúceho horory, zistili, že ľudia platia za to, aby videli film, ktorý ich vydesí až na smrti. Skupina začala zámerne písať temné a hrozivé texty v snahe o hudobnú odpoveď na hororové filmy. Zlúčenie ich nového temného zvuku s vyčíňaním Ozzyho Osbourna na pódiu viedlo k nevídaným úspechom u fanúšikov úspechu. Skupina zabodovala so svojím prvým albumom s názvom Black Sabbath, vydaný v roku 1970. Ich nasledujúci album Paranoid im otvoril bránu do USA. Skupina nahrala pieseň Paranoid v poslednej chvíli, aby zväčšila dĺžku albumu. Paranoid sa stal titulným singlom albumu a tiež to bol ich prvý singel, ktorý výrazne zabodoval v tedajšich hudobných rebríčkoch.

Kúpiť si auto zahraničnej značky v socialistickom Československu si nemohol dovoliť hocikto

To šťastie mali len robotníci a pracujúca inteligencia, ktorá cestovala po svete, ako sa v tedy hovorievalo - po montážach. Tí za ťažko zarobené peniaze (pretože štát si z ich zárobku bral nemalé dane) si mohli napokon kúpiť auto z kapitalistickej krajiny. My sme doma nemali nikdy auto. Ani to socialistické, teda škodovku, trabanta, alebo sovieta, pretože moji rodičia patrili medzi tú nižšiu robotnícku vrstvu a zárobkovo nedosahovali celoštátny priemer, než tí čo tie autá mali. A tak sa dočkali svojej prvej škodovky až po nežnej revolúcii. Ale vráťme sa späť k tým nádherným kapitalistickým strojom, ktoré z času na čas brázdili naše cesty.

Do Rajca prichádza jar o troška neskôr, takto začína úvod filmového žurnálu z roku 1979

Tridsaťštyri rokov po oslobodení Československa sa život v Československu rozbehol na plné obrátky. Ján Januš je hlavným filmovým hrdinom okolo ktorého sa točí úvodná časť filmového žurnálu a ukazuje obraz tej doby. Tie časy sú už dávno preč. I považské strojárne v ktorých Ján Januš pracoval už neexistujú a už je dávno preč i obdobie keď si fabriky vychovávali svojich zamestnancov a vychovávali učňovskú mládež pre národné hospodárstvo. Dnes patrí Slovensko medzi automobilové veľmoci. Vyrobí sa tu viac automobilov na hlavu, ako kdekoľvek inde vo svete. A na strane druhej, už nevychovávame dostatok mladých kádrov pre potreby nášho priemyslu, ale stredné školy opúšťajú absolventi s honosnými názvami odborov, ktorých uplatnenie pre daný obor je minimálne.

Major Zeman filmový hrdina dôb hlbokého socializmu

Kriminálny seriál natočila Československá televize v rokoch 1974 až 1979 vo svojej ústrednej redakcii armády bezpečnosti a brannosti. Televízny seriál oslavoval bezpečnostný aparát socialistického Československa a zásadne - podľa oficiálnej propagandy - prekrúcali novodobé dejiny našej krajiny po druhej svetovej vojne. Na vtedajších televíznych obrazovkách toho takmer v oblasti kriminalistiky nič nebolo, takže tento seriál myslím si do určitej miery uspokojoval televíznych divákov v sledovaní tridsať rokov bojov komunistov za vybudovanie socializmu v Československu, zápasov a bojov najprv sa zvyšky fašistov a kolaborantov, zradcov a udavačov s buržoáziou vo februári 1948 a nepriateľmi štátu v období zostreného triedneho boja. Aj keď v čase sledovania jednotlivých príbehov si divák možno ani neuvedomoval ten triedny boj a potieranie zločinnosti v Československu možno tak, ako ho chcela  uvedomovať komunistická propaganda, ale film sa sledoval skôr, ako skutočná kriminálka. Ako dobrá kriminálka.  Teda nič viac, ale ani nič menej. Dnes z môjho pohľadu môžem smelo porovnávať jednu kriminálku na televíznej obrazovke tej doby a desiatkami krimináliek na dnešných televíznych obrazovkách, kde ma to v podstate rozčuľuje, pretože vidím super policajtov a super zločincov a som z nich unudený.