RetroMánia

Téryho chata (ľudovo nazývaná Terynka) je najvyššie položená celoročne otvorená horská chata vo Vysokých Tatrách. Leží pri Piatich Spišských plesách v Malej Studenej doline, nad skalnou stenou, odkiaľ pomyselne stráži túto dolinu. Téryho chata bola postavená roku 1899 podľa projektu spišskosobotského architekta Gedeona Majunkeho. Chata od svojho založenia nesie meno podľa banskoštiavnického lekára Edmunda Téryho, ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky vo vtedajšom Uhorsku. Okrem iných vystúpil ako prvý aj na okolité štíty: Prostredný hrot (1876) a Pyšný štít (1877). Do roku 1933 bola najvyššie položenou chatou vo Vysokých Tatrách. Od roku 1936 má celoročnú prevádzku. V roku 1944 chatu spravovali slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí tu počas povstania ukrývali poľských odbojárov či ruských utečencov zo zajateckých táborov. Chata prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy v rokoch 1979-82, stavebný materiál na opravu vynášali nosiči na svojich ramenách, no napriek tomu si zachovala pôvodný tvar podľa architekta Majunkeho. K chate sa viaže aj meno tatranského beletristu – chatára Bela Kapolku.

Zbojnícka chata je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou v závere Veľkej Studenej doliny vo Vysokých Tatrách. Chata bola postavená v roku 1924 na mieste staršieho objektu a zrekonštruovaná v 80. rokoch, opakovane v roku 1998 po požiari. V súčasnosti poskytuje ubytovanie pre 16 osôb v spoločnej nocľahárni, vhodnej i na dlhšie pobyty. K dispozícii je kuchynka s plynovým varičom, úžitková voda a sušiareň, WC je mimo chaty. Zariadenie ponúka i stravu, pripravovanú priamo na chate. Pre návštevníkov je prístupná terasa s výhľadom do doliny, v zime a nevhodnom počasí poteší posedenie pri krbe. Pre aktívnych turistov je k dispozícii ľahká i náročná turistika, horolezectvo a lyžovanie s inštruktormi.

Po prvej svetovej vojne sa majitelia pozemnej lanovky zo Starého Smokovca na Hrebienok (Legiobanka v Prahe) rozhodli presadiť výstavu ľudového hotela na hornej stanici lanovky. Banka tento zámer zrealizovala v roku 1928 otvorením Športhotela. Športhotel bol vybavený ústredným kúrením, elektrickým osvetlením, kúpeľňami a disponoval 66 izbami s balkónmi. Plochá strecha bola využívaná na opaľovanie hotelových hostí. Po 2. svetovej vojne sa Športhotel stal majetkom ROH a v roku 1947 bol premenovaný na Zotavovňa ROH Hrebienok. V roku 1988 bola budova hotela uzavretá a podstúpila rozsiahlu rekonštrukciu.  Po jedenástich rokoch 14.6.1999 budovu uviedli znova do prevádzky.

Bilíkova chata (ľudovo nazývaná Bilíčka) je vysokohorská chata vo Vysokých Tatrách. Leží na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štíta na mieste zvanom Kancel  blízko Hrebienka, odkiaľ k nej vedie chodník aj cesta. Na mieste dnešnej Bilíkovej chaty stála od roku 1875 jednoduchá Ruženina chata. Roku 1884 k nej pribudol o čosi väčší turistický hotel, ktorý však neskôr spolu s chatou vyhorel. Roku 1893 postavili na ich mieste dva hotely majitelia Spišskosobotskej lesnej spoločnosti. Hotely tvorili malú osadu nazývanú Studenopotocké kúpele. Tieto hotely však roku 1927 tiež vyhoreli. Na ich mieste bola 22. decembra 1934 otvorená Guhrova chata, ktorá bola roku 1936 ešte stavebne rozšírená. Po 2. svetovej vojne bola k chate pristavaná turistická ubytovňa a v roku 1946 bola premenovaná na Bilíkovu chatu na počesť lyžiara a pretekára Pavla Bilíka (1916 – 1944), ktorého Nemci ako účastníka SNP zajali pri Starom Smokovci a 7. septembra 1944 v Kežmarku popravili.

Rainerova chata (1 290 m) je vysokohorská chata bez možnosti ubytovania na Starolesnianskej poľane vo Vsokých Tatrách. Slúži ako múzeum tatranských nosičov, bufet a náučné centrum TANAPu. Súčasným chatárom je učiteľ z Kežmarku a dlhoročný vysokohorský nosič Peter Petras. Chatu založil už v roku 1863 nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer. V roku 1884 postavili urbárnici zo Starej Lesnej hneď vedľa chatu Kamzík. Význam Rainerovej chaty poklesol, no naďalej slúžila ako nocľaháreň pre vodcov, nosičov a študentov, neskôr ako sklad paliva i garáž. V roku 1980 bol hotel Kamzík zbúraný a TANAP dal následne v roku 1983 Rainerovu chatu ako pamiatkový objekt zrekonštruovať. Súčasný chatár sa v roku 1997 podujal zrekonštruovať interiér chaty, aby už v nasledujúcom roku mohla slúžiť verejnosti.

Horský hotel „Sliezsky dom“ je horský hotel postavený vo Velickej doline na úpätí Gerlachovského štítu, nad Velickým plesom vo Vysokých Tatrách. Prvá chata nad Velickým plesom bola Blásyho chata, postavená na severovýchodnom brehu iniciatívou Eduarda Blásyho, ktorý bol riaditeľom Starého Smokovca. Budovu, postavenú v roku 1871, o dva roky neskôr zmietla lavína. V roku 1895 Uhorsko-karpatský spolok na juhozápadnom brehu Velického plesa vybudoval Sliezsky dom. Chata bola stavebne rozšírená v rokoch 1908 a 1943, ale v roku 1962 vyhorela. Na jej miesto bol o šesť rokov postavený súčasný horský hotel. Inou chatou bola Hunfalvyho chata postavená v rokoch 1876 až 1878 vo Vyšnej Velickej doline vďaka Uhorsko karpatskému spolku. Kamenno-drevená budova mala kuchyňu, svetlo, nocľah, verandu a kachle. Po otvorení Sliezskeho domu slúžila iba ako záložná chata v prípade preplnenia nového objektu. Po zničení požiarom v roku 1913 z chaty zostali len základy, viditeľné z Tatranskej magistrály. Chata niesla meno geografa pochádzajúceho z Veľkého Slavkova – János Hunfalvy (1820 – 1888). V súčasnosti je Sliezsky dom prebudovaný na štvorhviezdičkový horský hotel, unikátny najmä svojou polohou, ktorá umožňuje výstup priamo na najvyšší vrchol Slovenska, Gerlachovský štít. Po kompletnej rekonštrukcii ponúka hotel ubytovanie v 36 izbách a 8 apartmánoch, ktoré vychádzajú z pôvodnej historickej dispozície budovy. Sliezsky dom disponuje aj hotelovou reštauráciou, v ktorej momentálne pôsobí známy šéfkuchár Ľubomír Herko. K horskému hotelu patrí aj letná terasa s výhľadom na Velickú dolinu. Na Sliezsky dom je možné sa počas leta dostať aj autom, treba si len zavolať na recepciu a overiť voľné parkovacie miesta. Hotel ponúka hosťom aj bezplatný vývoz z parkoviska v Tatranskej Polianke vlastným terénnym autom. Počas zimnej sezóny je hotel dostupný len prostredníctvom snežného skútra, ktorý hotelový personál zabezpečí pre prichádzajúcich hostí.

Chata pod Rysmi je najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku. V prevádzke je iba v letnej sezóne (od 15.6. do 31.10.). Chata bola postavená v roku 1932 ako prízemný objekt, v roku 1977 bola rozšírená o jedno poschodie. Poskytuje stravovanie i nocľah pre 19 osôb, núdzovo však možno prespať v jedálni. Vzhľadom na nebezpečenstvo snehových aj kamenných lavín sa uvažuje už niekoľko rokov o presunutí chaty do vyššie položeného miesta, zatiaľ však všetko zlyhalo na dohodách súčasných vlastníkov väčšinových KST (turisti) a JAMESu (horolezci). Chata je charakteristická neopakovateľnou atmosférou s príjemným prostredím. Je jednou zo štyroch vysokohorských chát, ktoré zásobujú nosiči, obyčajne nosia na 4,5 km trase s prevýšením 750 m 60 až 90 kg nákladu, výnimočne aj viac ako 100 kg (rekord 122,5 kg v roku 2003, súčasný chatár Viktor Beránek).

12. októbra 1957 nastal slávnostný výkop na Popradskom plese pre výstavbu budúcej modernej chaty poskytujúcej ubytovanie a stravovacie služby pre návštevníkov Vysokých Tatier. Stavba bola dokončená bola v roku 1961 (na Vianoce) a dostala názov Chata kapitána Morávku (1911-1945), veliteľa oddelenia finančnej stráže osady Štrbské Pleso, ktorý padol ako veliteľ prieskumnej hliadky partizánskeho oddielu Vysoké Tatry na Grúniku pod Kriváňom. Stavbu realizovali Pozemné stavby národný podnik Poprad. V čase jej otvorenia disponovala kapacitou 110 lôžok a jedálňou pre 200 hostí. V roku 1990 sa premenovala na Chatu pri Popradskom plese. Chata je postavená v štýle socialistického realizmu s prvkami ľudovej architektúry. Chata bola sprivatizovaná v roku 1998 a od roku 2005 ju vlastní firma RELIEF Slovakia .s.r.o. Hotel leží v nadmorskej výške 1 494 metrov priamo na brehu Popradského plesa na trase Tatranskej Magistrály.

Horská Chata pod Chlebom sa nachádza na južnom svahu hlavného hrebeňa Malej Fatry v takzvanej krivánskej časti Malej Fatry vo výške 1387 m n.m., v blízkosti časti hrebeňa Veľký Fatranský Kriváň (1708,7 m n.m.), Snilovské sedlo (1524 m n. m.), Chleb (1646 m n.m.). Ide o najvyššie položenú turistickú horskú chatu  (1 423 m nad morom) v Malej Fatre s celoročnou prevádzkou. Chata bola postavená v roku 1930. Prvé zmienky o Chate pod Chlebom sú známe z obdobia Slovenského štátu.  V roku 1945 bola chata vypálená ustupujúcimi nemeckými vojskami. V roku 1946 na pôvodných základoch bola opäť obnovená. 12. apríla 1982 chata vyhorela. Súčasná chata je postavená na mieste hospodárskej budovy pôvodného pôdorysu bývalej chaty. Chata poskytuje celoročné ubytovanie a stravovanie. Každá izba v chate má svoje meno podľa výhľadu z jej okna: Magura, Chleb, Kriváň. V blízkosti sa nachádzajú viaceré lyžiarske vleky (známy svah Generál). Chata je dobre prístupná od vrcholu sedačkovej lanovky od Chaty Vrátna po zelenej turistickej značke. Dá sa k nej dostať aj po žltej značke  na hlavnom hrebeni Krivánskej Malej Fatry. Z Turčianskej kotliny je prístupná po zelenej značke od autokempingu Trusalová, alebo po modrej značke zo Šútova. Asi 30 minút od chaty sú Mojžišove pramene a 1:30 hod, sa nachádza 38 m vysoký Šútovský vodopád.

Ústredné riaditeľstvo štátnych kúpeľov v Bratislave zafinancovalo v roku 1943 výstavbu prvého lyžiarskeho vleku vo Vysokých Tatrách. V podstate šlo o celoslovenský primát, postaviť lyžiarsky vlek vo vysokohorskom teréne a to na svahu Predného Soliska. Obyvatelia Štrby aj Važca pásavali už v stredoveku svoje stáda v Mlynickej doline, na úpätí horského hrebeňa. Na poľane pod hrebeňom zakladali pastieri soliská, preto ju nazývali soliskom. Štart vleku stál bezprostredne pri brehu Štrbského plesa (zrub s motorom) a cieľová stanica 500 m nad ňou v kupole bývalej hvezdárne vo výške 1 850 m. Dĺžka zjazdovky bola 3 000 m. Vlek slúžil až do roku 1965. Neskôr (od januára 1970) ho nahradila sedačková lanovka už s novými staničnými budovami, ktorú v roku 2002 modernizovali do súčasnej podoby.
Krátko po spustení vleku v roku 1943, bola uvedená do prevádzky aj Chata pod Soliskom, ktorá v prvopočiatkoch fungovala, ako sezónny lyžiarsky bufet, chata bola postavená na kamenných základoch a oficiálne bola spustená do prevádzky až 6. februára 1944. Za druhej svetovej vojny bola používaná partizánmi. Chata bola úplne dokončená až v roku 1946.