R.F.K.

R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

štvrtok, 14 marec 2013 11:43

Iron Maiden

Iron Maiden

moja obľúbená heavy metalová skupina a myslím si že jedna z najúspešnejších a kapiel na svete tej doby. Pamätám si, keď sami dostala do rúk pirátska magnetofónová páska z albumu The Number of the Beast a takmer som skončil vo vytržení, pretože nič podobné som dovtedy nikdy nepočul. Tie gitary, spev a melódia bola proste úchvatná. Dalo sa to počúvať hádam donekonečna. Iron Maiden používali osvedčený dvoj-gitarový zvuk a album The Number of the Beast je ich tretím štúdiovým albumom. The Number of the Beast je debutovým albumom Brucea Dickinsona. Hit „Run To the Hills“ sa umiestnil na 7 a titulná skladba „The Number of the Beast“ na 18 mieste hudobného rebríčka vo Veľkej Británii. Album bol zároveň kritizovaný za jeho temné texty a za obal. No heavy metalovými fanúšikmi je oslavovaný ako majstrovské dielo klasického metalu. Pripravil som pre vás dve retro video ukážky.Pri započúvaní sa do melódií z tohoto albumu sa vám  hádam tak, ako mne vráti v pamäti množstvo nádherných spomienok, ktoré som pri ich počúvaní v tej dobe za hlbokého socializmu zažil.

nedeľa, 10 marec 2013 11:35

Eufória novembra 1989

V čom spočíva rozdiel medzi rokom 1968 a 1989?

Dávno je už tomu, čo moja dobrá mama priniesla domov zo svojej vtedajšej novinárskej práce zviazané ročníky Smeny z roku 1968. Listoval som zažltnutými stránkami a dýchal atmosféru toho vtedy už dávno minulého a ešte stále traumatického obdobia. Podrobnosti si už veľmi nepamätám – zbierka na Alweg, nejaký ten útek generála Šejnu. Ale jedno mi strašne udrelo do očí. Tie noviny žili, ešte aj po dvadsiatich rokoch. Ich stránky sa hýbali viac, než čarovné fotografie v knihách o Harrym Potterovi. Dýchalo z nich nadšenie, elán, eufória. Taká nádej, také šťastie, také vzrušenie, že to prerážalo cez papier a ja som mal dojem, že som priamym účastníkom oných čias.

Aký to bol rozdiel oproti časom, ktoré sme vtedy žili naozaj! Aký protiklad k vtedajšej nehybnej, stojatej, smradľavej realite! Presne tak som to cítil – že kým v šesťdesiatom ôsmom sa niečo dôležité dialo, teraz sa nemalo ako – lebo samotný čas jednoducho stál. Perestrojka síce vyvolávala podobné nadšenie, ako „obrodný proces“, na ktorý sa tak podobala – lenže nie u nás. Ako by aj mohla, keď plné ústa prestavby mali práve tí, ktorí jej doma vypestovanú, pôvodnú odrodu aj s koreňmi surovo vytrhali z jej rodnej pôdy.
streda, 06 marec 2013 11:31

Elán

Elán

slovenská hudobná skupina, ktorú v roku 1968 založili vtedajší spolužiaci zo základnej školy spevák Jožo Ráž, hráč na klávesové nástroje Vašo Patejdl, gitarista Juraj Farkaš a bubeník Zdeno Baláž. Skupina spočiatku fungovala ako viac menej voľná formácia, s ktorou spolupracovali aj ďalší hudobníci. Hrávali v stredoškolských a vysokoškolských kluboch v Bratislave. Prvé známe pôvodné skladby skupiny Elán boli „Dám ti všetko čo mám“, „Semafór“, či úspešný pokus Vaša Patejdla skladba s názvom „Bláznivé hry“ s ktorou kapela vystúpila na Bratislavskej lýre v roku 1979. Vašo Patejdl vtedy získal cenu za najlepší aranžmán. Do povedomia širšej verejnosti sa skupina dostala v roku 1980 po tom ako na bratislavskej lýre získala strieborné ocenenie s piesňou „Kaskadér“. V priebehu 80. rokov kapela zaujala publikum hlavne svojou pôvodnou slovenskou tvorbou. Významnou zmenou v jej histórii bol príchod Jána Baláža zo skupiny Modus a spolupráca na koncipovaných štúdiových albumoch s textármi ako boli Boris Filan, či výtvarným spracovaním vizualizácie albumov a hudobných projektov, vrátane loga skupiny, známeho Bubáka s vyplazeným jazykom od Alana Lesyka. Ich debutovým albumom bol Ôsmy svetadiel z roku 1981, po ňom nasledovali albumy Nie sme zlí, Elán 3, Hodina slovenčiny. Skladby z tohto obdobia ako „Tuláci v podchodoch“, „Človečina“, „Stužková“, „Zaľúbil sa chlapec“, či „Kráľovná bielych tenisiek“ patria stále do repertoáru nielen koncertov skupiny Elán, ale aj repertoáru hudobníkov na rôznych príležitostných spoločenských podujatí na Slovensku.

nedeľa, 03 marec 2013 11:26

Československé státní dráhy

Československé státní dráhy boli za čias socialistického Československa najvyťaženejším diaľkovým prepravcom. Autobusmi sa chodievalo z väčša z  dedín za prácou do miest a cestovné bolo o niečo drahšie, ako na železnici.  Vlakmi sa ľudia prepravovali na väčšie vzdialenosti. Na návštevy do najvzdialenejších zákutí tedajšieho Československa, baníci - východniari za prácou do Ostravy, deti na prázdniny do pionierskych táborov, pracujúca robotnícka trieda  na odborárske dovolenky a vojaci základnej služby na opušťáky. No vlak  bol predovšetkým doménou študentov. Kto by vo vlaku nestretol aspoň jednu študentskú lásku? Ja som ich tam stretol niekoľko. Nie nebolo to tým, že by som bol záletník, ale bolo to tým, že som vlakom cestoval dlhé študentské roky od gymnázia až po vysokú školu. A neboli to trasy hocijaké. Vždy to bolo cez polovicu Slovenska tam a cez polovicu Slovenska späť. A keď som nechytil prípoj - no to bolo. Hneď sa z toho stala nočná šichta a prichádzal som domov až nad ránom. Letá boli na nočných staniciach krásne. Hviezdy na teplom letnom nebi ... No v zime?

piatok, 01 marec 2013 11:11

Ceny za socializmu

Socialistický štát bral svojim občanom z hrubej mzdy 20 percent.

Pri dnešnej hospodárskej kríze, ktorá ešte stále hýbe Európskou úniou sa občas stretnem s názorom - zlatý socializmus, že ako nám bolo zaňho dobre. Hovoria dnes dnešné staré a prastaré  mamy. Naozaj musím uznať, že pri ich priemernej výške dôchodku prevádzkujú nákupnú turistiku a v období keď majú hypermarkety akciový deň, je ich plný obchodný dom až človek má optický pocit, že sa čas vrátil o niekoľko rokov naspäť, ak si odmyslím regále plné všelijakého tovaru. A väčšina z nich ozaj žije na hranici chudoby, čo je za dvadsať rokov budovania demokracie ozaj, ako bratia češi povedia - ostuda! Každá doba má svoje čaro. Aj tá z čias socialistického Československa, ale ja osobne by som sa do takého socialistického zriadenia nevrátil. Žiť znova za železnou oponou, žiť v škatuľke, na oknách vyvesovať vlajky ZSSR a ČSSR tak to práve nemusím. Ale určite by som si vedel predstaviť ceny potravín a iných tovarov z tej doby v dobe dnešnej. A napríklad aj školstvo, či zdravotníctvo, alebo poľnohospodárstvo. Za socializmu kam moje oko dovidelo sa pestovali potraviny. Dnes keď prídete na Spiš, kam oko dohliadne, pestujú trávu. Za ňu dostávajú dotácie z EU. Je to hrôza. Teda z môjho laického pohľadu. Pretože nevidím do karát s ktorými naši poľnohospodári hrajú.No ale vráťme sa k téme. Aké že to vlastne boli mzdy za socializmu?

piatok, 01 marec 2013 11:08

Cestovanie do zahraničia

Ako sa cestovalo do cudziny

Zlatý Šengen, poviete si. Môžem ísť kam chcem, môžem ísť kedy chcem, môžem ísť s kým chcem a môžem sa vrátiť kedy chcem. Tak takéto vymoženosti občania ČSSR nemali. A pochybujem o tom, že by to niekto aj čakal, že sa raz toho dožijeme. Voľné cestovanie po Európe i po svete. Vycestovať napríklad na dovolenku do vtedajšej Juhoslávie k moru, ozaj nebolo jednoduché. Škoda, že komunistickí prominenti nevymysleli socialistický Šengen. Čože by nám v tej dobe chýbalo? Síce na hraniciach s kapitalistickými krajinami boli ostnaté drôty, chlapci v uniformách pohraničnej stráže s ostrými nábojmi neustále "surfovali" na čiare, ale možno ak by zrealizoval niekto voľný pohyb občanov krajín RVHP, žilo by sa hádam lepšie. A možno to bol zámer udržiavať ľudí v stráženom pieskovisku, pretože tí hore vonku chodili, nechali si prinášať luxusný kapitalistický tovar a pracujúci ľud sa hral na svojom piesočku doma. Škoda. Mohli sme v tej dobe ozaj predbehnúť Šengen a možno dnes by sa od krajín bývalého východného bloku mohla Európa aj niečo naučiť. A ako to vlastne bolo s tým vycestovaním do zahraničia? 

streda, 27 február 2013 11:01

Československé samoobsluhy

Prvá samoobsluha v Československu

vznikla práve v Prahe v Husitskej ulici 1.6.1955. Predávali sa v nej klasické potraviny, okrem mäsa a údenín.Vtedy ešte neexistovala technológia na zatavovacie a vakuované fólie,takže nebolo možné držať v samoobsluhách balené mäso výrobky. Takisto v Brne na rohu Koliště a Křenové bola otvorená samoobsluha v roku 1955. Samoobsluhy sa hromadne začali stavať v rokoch 1958-59. Napríklad  v Liberci v Dunaji bola otvorená samoobsluha 3.11.1958 a 16.6.1958 bola tu otvorená samoobsluha s drogériou. V Blansku bola prvá samoobsluha otvorená v roku 1958. Ďalšia kategória samoobsluhy boli automaty, ktoré fungovali od 60-80 rokov. Najznámejším bol automat Koruna v Prahe na Václavskom námestí.

pondelok, 25 február 2013 10:54

Buldoci a třešně

Jeden z prvých filmov s mafiánskou tématikou

vzbudil v Československu veľký ohlas. Ba počul som, že pri natáčaní v Taliansku vzbudzovali hlavní hereckí hrdinovia v uliciach "postrach", pretože si ich poniektorí domorodci pomýlili so skutočnými mafiánmi. Bývalý priateľ mafiánskeho šéfa Carmello (Marián Labuda) sa pokúsi ovládnuť podniky svojho šéfa, a za to ho Morellano (Rudolf Hrušínský) odsúdi na smrť. Poslanému zabijakovi unikne do Viedne, kde odovzdá svoje obchody s drogami gangsterovi Dirigentovi (Juraj Herz). Ten mu ako dobrý úkryt odporučí Prahu. Tam však Carmello narazí na malé české podvodníkov a príde o šaty, peniaze i pištoľ, a tak sa presunie do Karlových Varov, kde sa zoznámi so sprievodkyňou Čedoku, pani Boháčkovou (Jiřina Bohdalová). Medzitým Morellano zistí miesto jeho pobytu a vyšle za ním ďalších zabijakov. Carmello prevezme zásielku drog a ukryje ju do tašky, ktorú chce schovať u Boháčkovej. Tašky sa zmocní jej manžel (Petr Nárožný), ale zase o ňu príde. Pani Boháčkovú v Amsterdame unesú. Do situácie zasahujú Morellanovi zabijaci, rozbehne sa naháňačka, ale taška zase zmizne. Mafiánom v Čechách sa akosi skrátka nedarí.

sobota, 23 február 2013 10:50

Budova Slovenského rozhlasu

Obrátená pyramída

budova slovenského rozhlasu, jedna z dominánt Bratislavy, ktorá je svojim zjavom neprehliadnuteľná postavili v čase socialistického realizmu. V rámci Bratislavy ide o výnimočnú budovu, koncept svedectva socializmu, v ktorom  vznikala. Táto doba priala veľkorysým socialistickým riešeniam. Práve preto mohli jej tvorcovia experimentovať, použiť progresívne technológie a konštrukčné princípy v takej podobe, ako ju vidíme dnes. Tvorba budovy prebiehala v dobe liberalizácie v 60-tych rokov. O autoroch budovy rozhlasu rozhodla súťaž z roku 1963. Víťazom sa stal architekt Miloš Chorvát, investor sa však po zvážení všetkých za a proti rozhodol realizovať druhý najvyššie ocenený návrh architektonického kolektívu Štefan Svetko – Štefan Ďurkovič – Barnabáš Kissling, ktorého formu tvorila obrátená pyramída z oceľovej konštrukcie.

streda, 20 február 2013 10:46

Bony a klid

Vít Olmer

Jeden z výborných českých filmov na sklonku 80. rokov 20.storočia, ktorý nastavil zrkadlo absurdite socialistického systému, aj keď bol natočený myslím si, ako propagačný film na potieranie kapitalistického spôsobu života v socialistickom Československu. Ale v jednom mal stopercentnú pravdu. Čo nebolo možné dostať v obchodoch, nakúpilo sa u vekslákov. Bony, oblečenie a spotrebná elektronika. Film je nádhernou ukážkou príbehov zo zákulisia vekslákov. Je vidieť, že na svoju dobu mali títo chlapci mierne povedané nadštandardné príjmy a žili si ako bohémovia. Koniec koncov, ich vtedajšie príjmy by ich asi uživil aj v tomto storočí. Pamätám si, keď nám tento film premietali naši politickí pracovníci na škole, ako odstrašujúci príklad. Len zvláštne na tom bolo to, že sme tým hlavným hrdinom závideli všetko na čo siahli. Peniaze, krásne ženy, namiesto toho, aby sme sa poučili z ich kriminálnych činov. Písal sa rok 1987.

Strana 17 z 30
 

Vyhľadávanie

 

60. roky stagnácie

Přátelství se Sovětským svazem je nesmysl právě tak, jako nemůže existovat přátelství otroka a otrokáře.

ČSSR Pražské jaro 1968

Chceš-li ztratit přítele, puč mu peníze.

České přísloví

Jan Werich

Jiří Suchý

 

ONLINE

Práve tu je 301 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ak chcete podporiť RETROMANIA.SK

Donate retromania
Prázdná hlava nebolí.

Slovenské príslovie

 

Vojnové roky

  • Satiristický týždenník Roháč
    Satiristický týždenník Roháč Satiristický týždenník Roháč bol vydávaný od roku 1948 ako týždenník s množstvom karikatúr, vtipov a humorných poviedok pre pobavenie pracujúcich…
 

Kolektivizácia

  • Československá štátna lotéria
    Československá štátna lotéria Myšlienka zaviesť v socialistickom Československu štátnu lotériu bola následne realizovaná v januári 1957. Herný plán výhier bol nasledovný: 16 prémií…
 

Stagnácia

  • Zemplínska šírava
    Zemplínska šírava Zemplínska šírava (pôvodne Zemplínska sĺňava) je vodné dielo na východnom Slovensku v povodí Bodrogu. Vodná plocha zaberá rozlohu 33 km²…
 

Normalizácia

  • Obrazy starého sveta
    Obrazy starého sveta Vznik celovečernej snímky režiséra Dušana Hanáka Obrazy starého sveta sprevádzalo viacero ťažkostí Ale napriek týmto ťažkostiam vytvoril pozoruhodné dielo, ktoré…
 

Socialismus

  • Vodárenská nádrž Starina
    Vodárenská nádrž Starina Vodárenská nádrž Starina sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina a momentálne je…
 

Privatizácia

  • Bavlnárske závody Ružomberok
    Bavlnárske závody Ružomberok Bavlnárske závody Ružomberok - na vrchole 80. rokov 20.storočia pod názvom Bavlnárske závody Vladimíra Iľjiča Lenina (skratka BZVIL). Továreň na…
 

Globalizácia

  • Pavel Ján Buvala na cestách po Slovensku
    Pavel Ján Buvala na cestách po Slovensku Obávaný šéfredaktor internetového portálu sduchodci.cz, veľký československý patriot a mediálny kritik Pavel Ján Buvala sa práve v týchto dňoch pohybuje…
 

Pripravované články

Univerzita Komenského - nositeľka Radu Republiky

Univerzita Komenského - nositeľka Radu Republiky

Aké študijné odbory ponúkala Univerzita Komenského - Prírodovedná fakulta, záujemcom štúdium v roku 1986?

Bude publikované:
streda, 02 september 2020 08:00


Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2020. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.