RetroMánia

Najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky (bývalej Československej republiky) kde sa stretávajú hraničné pásma Slovenska, Poľska a Ukrajiny sa nachádza obec Nová Sedlica. V období 2. svetovej vojny obec až v roku 1944 zaznamenáva príchod nemcov čo vyvolá evakuáciu jej obyvateľstva Mladí obyvatelia odchádzajú, ale veľa ich napriek nástrahám zostáva. 16. októbra 1944 obec oslobodzuje sovietska armáda. V povojnovom období  najväčší rozmach rozvoja tejto obec sa zaznamenalo až v 50. rokoch 20. storočia. Vybudovala sa nová cesta, započala výstava nových rodinných domov a do obce bola zavedená elektrina (1959). Prvá autobusová linka sa datuje až od roku 1955 a rok na to sa vybudoval obchod s potravinami. Miestny rozhlas a prvý samospádny vodovod bol zavedený v obci roku 1961.

Pod tlakom Veľkonemeckej ríše a domácich slovenských a českých politických strán, došlo k odštiepeniu veľkého územia od ČSR a k vzniku krátko trvajúcej autonómnej Slovenskej krajiny. Vznikol Slovenský vojnový štát (Slovenská vojnová republika). V nasledovnom dokumentárnom filme sa dozviete, kto sa vo veľkej miere pričinili o rozpad spoločnej republiky Čechov a Slovákov, ale aj nemeckej a maďarskej národnostnej menšiny.

Považské strojárne n.p. Považská Bystrica, 1967-1973

V roku 1918 vznikla v Mníchove Hradišti dielňa na výrobu presných nástrojov. O jej vznik sa zaslúžili traja spoločníci. Jedným z nich bol aj pán Dr. Ing. František Janeček (23.1.1878 - 6.6.1941). K pôvodnej dielni v roku 1922 pribudla ďalšia, a to v Prahe. Jej názov bol "Zbrojovka ing. František Janeček". V roku 1926 sa výroba rozšírila aj do závodu v Kvasinách u Rychnova nad Kněžnou a v roku 1928 vzniká zlieváreň v Týnci nad Sázavou. V roku 1929 začali z výrobných liniek závodu v Prahe vďaka útlmu výroby zbraní schádzať prvé motocykle so značkou JAWA.

Československá republika pri svojom vzniku disponovala územím od najzápadnejšej až po najvýchodnejšiu časť vo vzdialenosti viac ako 900 km. Napríklad z Aše bolo bližšie do Londýna, než na Podkarpatskú Rus. Ako to vlastne politicky prebehlo, že Československo prišlo o toto územie aj napriek tomu, že sme sa radili medzi víťazov druhej svetovej vojny? Pozrite si nasledovné video.

Vzácne zábery, ktoré odvysielala Česká televize zo svojho archívu pri filmovom pohľade na Slovensko v období  1919-1938.

Vladimír Clementis (pseudonymy Peter Hron, Ján Krokavec, V. Podtisovský, V. Sopko a i.) narodený 20. september 1902 v Tisoveci bol slovenský politik, právnik, spisovateľ a prekladateľ. Clementis nebol spisovateľom v tom všeobecne rozšírenom zmysle slova, pretože nepísal poéziu ani prózu. Bol redaktorom časopisu DAV, je autorom viacerých reportáží o sociálnych konfliktoch na Slovensku, kritických poznámok a príspevkov. Pochádzal z druhého manželstva skalického rodáka Ľudovíta Clementisa. Rodina Clementisovcov bola uhorská šľachtická rodina. Jeho otec bol učiteľ na evanjelickej škole v Tisovci. Starý otec Václav Vraný pochádzal z českej evanjelickej rodiny z okolia Kolína, prišiel študovať na evanjelické gymnázium do Veľkej Revúcej a zostal na Slovensku ako učiteľ medzi spišskými Nemcami. Rodina bola známa svojou pročeskou, slovanofilskou a protimaďarskou orientáciou.

Šťastie príde v nedeľu - filmová veselohra natočená v roku 1958 režisérom Jánom Lackom rozpráva príbeh o troch priateľoch, notorických stávkaroch v lotérii Športka. Športka je ich svet. Svet v ktorom cez rýchle peniaze môžu ľahko dosiahnuť na svoje sny.

"Celý týždeň čakali na túto chvíľu. Po celý týždeň čakali ... že v nedeľu ... príde šťastie. Aj títo traja čakajú. Ak vyhrajú ... Emil si kúpi Jawu 250, Vrabcovi by stačil aj malý Pionier ... a Miško ... Miško, ak vyhrajú, vyberie sa na svoju veľkú cestu. Prečo by aj oni nevyhrali? Určite raz vyhrajú! Musia vyhrať! A možno to bude práve dnes, práve teraz ... v tejto chvíli ... hneď!", hovorí úvodný komentár filmu.

Ruská propaganda? Ohrozenie svetovej demokracie? Alebo len mocensko-ekonomické záujmy ako vyriešiť svoju hospodársku krízu na úkor suseda. Na jeho území, s jeho ľuďmi vo svoj prospech. A stačí tak málo. Nie nadarmo sa hovorí, že najsilnejšia ľudská zbraň je - SLOVO. A čím viac slov sa nám do uší dostáva, tým viac uvažujeme a konáme. Každý po svojom. Voja a mier? Vojna alebo mier? Pohľad z Ruska na svet v 21. storočí.

V slovenskom parlamente 18.5.2005 poslanci Národnej rady rokovali o zákone o odškodnení ľudí, ktorí prišli o svoje vložené peniaze do slovenských nebankových subjektov (takzvané nebankovky). Do BMG a Horizontu sa investovalo zo strany rôznych investorov (malých drobných ľudí cez podnikateľské subjekty až po ľudí z kriminálneho prostredia a politikov) celkovo asi 62,8 miliardy slovenských korún. V tých časoch sa ponúkal neuveriteľný úrok. 30 percent. Bol to skutočne neuveriteľný úrok masírovaný veľkou reklamnou kampaňou takmer vo všetkých médiách (a hlavne v televízii). A i napriek tomu, že do očú bijúce číslo "kričalo", že tu asi nie je všetko s kostolným poriadkom prilákala mnohých vidina dobrej investície. No nekúp to. Investícia to bola určite dobrá. Len výsledok bol rozčarujúci. Pre niekoho.

Asi 14 dní pred vypuknutím SNP (Slovenského národného povstania ) jednotky pravidelnej slovenskej armády strážili všetky prístupové cesty do Banskej Bystrice. Zastavovali sa hlavne nemecké autá a vracali sa späť. V prípade neuposlúchnutia rozkaz znel – strieľať. Paradoxom však bolo, že sa hliadkovalo iba v noci, pričom ráno boli hliadky zo stanovíšť odvolané a cez deň nemcom bolo umožnené vkročiť do Banskej Bystrice. Nie je známe, čo viedlo v tej dobe velenie iba k nočnému hliadkovaniu , o aký vojenský význam vlastne išlo, keďže nikto z hliadkujúcich nemali žiadne konkrétne informácie, prečo sa hliadkuje len v noci a nie aj cez deň. A možno to súviselo s presunom obrovského množstva peňazí na základe príkazu guvernéra Slovenskej národnej banky univerzitného profesora JUDr. Imricha Karvaša ( 25.2.1903 - 20.2.1981) pre potreby povstania. Povstanie sa pripravovalo nielen vojensky, ale i ekonomicky. Bez guvernéra Slovenskej národnej banky za chrbtom slovenskej vlády a prezidenta, by sa bez jeho významnej pomoci SNP nepodarilo prefinancovať. A financie pre činnosť akejkoľvek armády i povstaleckej je neodmysliteľnou súčasťou vojny.