RetroMánia

Všetci, ktorí pravidelne cestujú vlakom medzi Zvolenom a Vrútkami, vidia krajinu len z pohľadu cestujúceho. Určite by možno mnohých z vás zaujímal práve pohľad rušňovodiča. Na trase Zvolen - Vrútky vás čaká celkovo 22 tunelov a 4 viadukty. Ten pohľad určite stojí za to.

Ako sa dovolenkovalo za socializmu? Veľmi často sa hovorievalo, že na malte. To znamenalo, že ľudia si brali dovolenku zvyčajne na prácu. Stavali si svojpomocne domy, chalupy, alebo trávili čas na svojich záhradkách. Ale boli aj takí, ktorým sa podarilo vycestovať do Juhoslávie, Bulharska, alebo navštívili niektoré z rekreačných zariadení v ČSSR. A nebolo ich málo. K najnavštevovanejším vodným lokalitám na Slovensku bola Zemplínska Šírava a čo sa týka hôr, k nim patrili určite Vysoké Tatry. Ak si chcete zaspomínať na časy dovoleniek, pozrite si nasledovnú reláciu Slovenskej televízie, Noc v archíve.

Detský seriál pre celú rodinu s hlavnou hereckou postavou Katkou Zatovičovou patri neodmysliteľne k môjmu detstvu zo 70-tych rokoch minulého storočia. Príjemný, vtipný a dobre zahrané jednotlivé epizódy mi nostalgicky pripomína staré dobré a hlavne bezstarostné časy môjho detstva. Z československých seriálov určených pre deti z môjho pohľadu bol zrejme asi najlepší. Výborná je nielen predstaviteľka hlavnej úlohy, ale aj všetci ostatní detskí herci. Seriálový príbeh sa odohráva na dedine, kde Katka z mesta prichádza na prázdniny k svojmu ujovi Jožovi (Jiří Vala). Kombinácia aktívnej a hlavne poriadkumilovnej Katky so staromládeneckým spôsobom života uja Joža vyvoláva úsmev na mojej tvári i po rokoch.

Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v Nedeci, (Nedeca patrila v tomto období Slovensku, dnes je to Poľské územie) herec, spevák, moderátor a famózny imitátor. Jeho otec Rudolf pôsobil, ako učiteľ a spolu s manželkou Floriannou (pôvodom Rumunka mladšia o šestnásť rokov) mali 10 detí. Michalovi Dočolomanskému učarovalo divadlo. Ako 13-ročný dostáva svoju prvú titulnú úlohu v rozprávke H. CH. Andersena Snehová kráľovná.

Krčmy v minulom storočí za éry ČSSR neboli len miestom, kde sa čapovalo pivo a tvrdý alkohol či podával guľáš s knedľou. Stretávali sa tu ľudia, ktorí si dohovárali fušky, alebo len tak posedávali v dymovom opare za jedným stolom, pili pivo, hrali karty a sťažovali sa na socializmus, na to, ako po nich chcú aby pracovali na smene celých osem hodín, čo kto vo fabrike ukradol  a neprišli mu na to, kto sa v dedine stal novým paroháčom a na krčmára že nečistí rúrky a nalieva pod mieru a okráda ich, poctivých pracujúcich. Ako fungovali  krčmy v ČSSR? A líši sa vtedajší pivo od toho dnešného?

Milan Lasica a Július Satinský dvojica intelektuálnych komikov z čias spoločného Československa. Kto by si ich nepamätal. Československo vo svojej divadelnej a hereckej histórii disponovalo radou vynikajúcich komikov, medzi ktorých patrili dvojice, Jiří Voskovec a Jan Verich, Jiří Suchý a Jiří Šlitr, Miloslav Šimek a Jiří Grossman. Lasica a Satinský  začínali svoju umeleckú kariéru v 60. rokoch minulého storočia s komickými vystúpeniami a v 70. rokoch už ovládli televízne obrazovky. Diváci oboch milovali.  Ich skvelá šou, Ktosi je za dverami, bola zárukou výborného humoru. Humor bol skvelo naformulovaný na rôzne slovné hračky nad ktorým nebolo možné nevybuchnúť smiechom. Podobnými majstrami slovných hračiek boli Jan Verich a Jiří Voskovec.

Produkcia výrobkov spotrebného tovaru za socializmu trpela častými nedostatkami. Občas pulty maloobchodov z pohľadu určitého tovarového sortimentu skutočne zívali prázdnotou čo pripomínalo skôr povojnové roky v Československu, kedy sa národné hospodárstvo len rozbiehalo, než roky rozvinutého reálneho socializmu. Bolo nepochopiteľné, ako môžu chýbať na pultoch obchodov napríklad pre záhradkárov, kosáky, lopaty, násady, krompáče, v potravinách porcovaný čaj, či sójová omáčka, káva, chýbali občas aj jogurty, alebo bol nedostatok dámskeho a pánskeho spodného prádla. Samozrejme, nebol to dennodenný jav, ale žiaľ bohu stretávali sme sa s týmto problémom akosi pričasto. Ťažko povedať, kde zlyhali odberateľsko - dodávateľské vzťahy, kde súdruhovia urobili chybu, no dnes sa na tie časy kedy bolo potrebné doniesť vedúcemu predajne, či predavačkám prezent, aby ste sa dostal k vytúženému tovaru, je z pohľadu dnešnej digitálne éry priam nostalgické. A práve tejto nostalgii  je venovaný tento článok.

KGB. Táto skratka je známa hádam väčšine ľudí. Ale málo kto by si si z tejto skratky vytvoril na Slovensku humorný názov internetovej dynastie seniorov. Nebudem vás dlho napínať a poviem vám, čo táto skratka na slovenskom internetov nebi skutočne znamená.  Klub Generácie Báčikov. Ide o slovenský fenomén amatérskeho žurnalistu, ktorý prevádzkuje rovnomennú webovú stránku. Prostredníctvom internetovej komunikácie bežia medzi nimi pestré výmeny informácií o všeličom. Od filozofických úvah, cez veci vážne, až po vtipy a obrazové kuriozity. Gestor tohoto projektu je Vojtech Bradovka (vydavateľ a šéfredaktor internetového magazínu v jednej osobe). Je obdivuhodné, že tento pán vie byť v tak vysokom veku stále IN.

Ako sa nakupovalo za socializmu pracujúcim v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ? Čo takto motocykel ? Aké to bolo kúpiť s motocykel na doplnkovú pôžičku sa dozviete z nasledujúceho dobového článku.

Od začiatku februára môžu pracujúci opäť využívať výhodných doplnkových pôžičiek na nákup niektorých druhov priemyselného tovaru podľa zoznamu ktorý bol k tomu účelu vydaný s platnosťou pre prvý štvrťrok tohto roka. Medzi rôznymi potrebami pre domácnosti, vedľa hodiniek, fotografických prístrojov, niektorých hudobných nástrojov a rekreačných chát sú to aj jednostopové motorové vozidlá s jedinou výnimkou. Z doplnkových pôžičiek je vyňatý motocykel Pionier najnovšieho dvojsedadlového typu 50/05.

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl v bývalom Československu od roku 1968 vychádzal časopis Kamarát. Jeho poslaním bolo vychovávať dospievajúceho čitateľa, rozvíjať jeho záujmy v rozličných oblastiach spoločenského života, vedy, techniky, kultúry, umenia, športu a informovať o dianí doma a vo svete. Pre polytechnickú výchovu žiakov bol od roku 1973 vydávaný časopis (mesačník) s názvom Elektrón - mesačník pre mladých o vede a technike. Vydania mali 66 strán a časopis stál 3 Kčs. Obľúbenou pasážou tohoto časopisu boli komiksy. Najväčší priestor dostal Jozef Schek, ktorý kreslí komiksy skoro v priebehu celého vydávania časopisu. Časopis vychádzal 18 ročníkov a v roku 1990 vyšlo v cene 7 Kčs jeho posledné vydanie.