RetroMánia

Obchodný dom Prior bol na Slovensku za socializmu takmer v každom meste (podobne, ako dnes sú takmer v každom meste markety a hypermarkety). Otvorenie prvého obchodného domu PRIOR v Bratislave sa uskutočnilo 20.11.1968 o šiestej hodine ráno a nápor kúpy chtivých bol taký veľký, že obchodnému domu musela pomáhať armáda a príslušníci verejnej bezpečnosti (polícia). Prišli štyri vojenské vetriesky (nákladné terénne vozidlo PV3S - valník), ktoré vytvárali pri vstupe do obchodu koridor. V prvý deň PRIOR navštívilo takmer 40 tisíc ľudí a nápor po ôsmej hodine ráno bol taký silný, že aj príslušníci verejnej bezpečnosti mali čo robiť, aby udržali koridor.V umiernenej podobe by sa tento nápor dal prirovnať dnešnému ošiaľu pri BLACK FRIDAY pred prvým otvorením hypermarketu . Stavba tohoto obchodného domu na tú dobu stála 100 miliónov korún. Okrem predajných plôch pre tovar, boli v ňom i prevádzky, ako strihová, zásielková služba,, elektroservis (určený predovšetkým pre elektrospotrebiče TESLA), kľúčová služba ... V obchodnom dome boli nainštalované prvé pohyblivé schody dodané z Juhoslávie (pre mnohých Bratislavčanov to bola senzácia, pretože nikdy také nič ešte nevideli). Za hodinu dokázali prepraviť 6000 ľudí. Primárnym cieľom tohoto obchodného domu malo byť odbremenenie preťaženej maloobchodnej siete v Bratislave.S budovaním tohoto typu obchodného domu sa v roku 1969 plánovalo aj v iných mestách (Trenčín, Košice, Komárno, Prievidza ...)

Chceli ste sa za socializmu venovať rádioamatérstvu? Alebo kynológii? Lietaniu, potápaniu či motorizmu? Tak na to tu bol Zväzarm. Inak povedané, Zväz pre spoluprácu s armádou. Aká je história tejto organizácie a ako za čias socializmu vlastne fungovala?

Zväzarm bola dobrovoľná spoločenská organizácia, so vznikom 4. novembra 1951 na základe zákona č. 92/1951 o brannej výchove. Zväz vtedy združoval 10 spoločenských organizácií ako kolektívnych členov, v r. 1952 na zlučovacom zjazde prešiel na individuálne členstvo. Zväzarm plnil niektoré úlohy obrany štátu. Zastrešoval branné športy a technickú záujmovú činnosť, ale hlavne:

V bývalom Československu v érach obrannej infraštruktúry socialistického tábora (do tzv. socialistického tábora patrili vtedy všetky štáty dnes nazývanej, ako štáty východnej Európy - vtedajšie politické satelity Sovietskeho zväzu) bolo po celom jeho území vybudovaných pomerne veľké množstvo podzemných krytov (ľudovo nazývaných - bunkrov). Boli budované predovšetkým pre potreby armády a civilnej obrany a civilnej ochrany štátu. Kryty civilnej obrany slúžili, ako štábne riadiace podzemné pracoviská a kryty civilnej ochrany boli predurčené pre ochranu obyvateľstva pred zbraňami hromadného ničenia. Najväčší počet krytov civilnej ochrany bol vtedajšej Českej socialistickej republike - v mestách s vojenskými posádkami pozdĺž hraníc s Rakúskom a Nemeckou spolkovou republikou. Na Slovensku bolo krytov CO ako šafranu. Vojenskými krytmi disponovala každá vojenská posádka. Kryty boli systematicky budované na obranných vojenských teritóriách len za účelom velenia (pre potreby veliacich štábov, nie pre potreby úkrytu civilného obyvateľstva, alebo ako sklady vojenského materiálu, munície, zbraní, ako to radi tvrdia súčasní hľadači pokladov) pri hrozbách napadnutia zbraňami hromadného ničenia. Na území vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky sa v roku 1964 začal budovať výnimočný vojenský strategický objekt (podzemné zodolnené pracovisko) , ktorý bol v časoch socializmu jedným z najutajovanejším stavieb tohoto druhu v Československu. Aké tajomstvo toto pracovisko skrývalo? A aké tajomstvo toto zariadenie skrýva dnes?

Bavlnárske závody Ružomberok - na vrchole 80. rokov 20.storočia pod názvom Bavlnárske závody Vladimíra Iľjiča Lenina (skratka BZVIL). Továreň na spracovanie bavlny bola postavená na konci devätnásteho storočia v mestskej časti Ružomberok s názvom Rybárpole (k mestu pričlenená katastrálne 1894 a administratívne 1910). Produkcia bola spustená v roku 1895 v 1. pradiarni na strojoch značky Asa Lees a Dobson Barlow (pradiarenské stroje boli vyrobené vo Veľkej Británii) a fabrika vyrobila prvých 213 ton bavlnenej priadze . V roku 1896 bolo vyrobených 1 731 407 m režných tkanív. Koncom prvej dekády 20. storočia sa fabrika stáva najväčším spracovateľom bavlny v celom vtejdajšom Rakúsku - Uhorsku. V roku 1919 dochádza k zmene názvu fabriky. Mauntnerové textilné závody, uč. spol. Ružomberok - Rybárpole.

Časy, keď naše staré mamy a prastaré mamy varili a piekli z domácich surovín sú už dávno preč. V súčasnosti je svet založený na polotovaroch, mikrovlnkách čo umožňuje súčasným gazdinkám stráviť len zlomok času prípravy stravy. A ako to bolo za socializmu? Aj za socializmu sa snažili vo väčšej miere uľahčiť dennú rutinu u sporáku tým, že sa do obchodov s potravinami začali objavovať prvé polotovary. Napríklad polievky v konzervách, polievky v sáčkoch a polievky v kockách. A ako sa začínalo s výrobou polievok v tomto národnom podniku?

Bratislava - Zlaté piesky jazero, využívané pre Bratislavčanov, ako prírodné kúpalisko v mestskej časti Ružinov. Má šírku asi 400 metrov a hĺbku približne 30 metrov. Začiatkom 21. storočia bolo v blízkosti jazera postavené veľké nákupné centrum Shopping Palace. V areáli jazera sa konajú kultúrne a hudobné akcie, k najznámejším patrí MTV Disco TV a Uprising Reggae Festival. Areál Zlatých pieskov je najväčším rekreačno športovým strediskom v Bratislave. A ako sa spomína na staré dobré časy na zlatých pieskoch? Nuž asi takto.

Osudy socialistických prezidentov v Československu. Od Klementa Gottwalda po Gustáva Husáka, ich súkromný život, politická kariéra, činy v úrade prezidenta - všetko vo filmovom dokumente Českej televízie.

Históriu elektrifikácie Slovenska môžeme zoradiť do štyroch období. Prvé obdobie približne do roku 1930 sa riešilo malými lokálnymi elektrárňami, ktoré vznikali primárne s podnikmi pre zabezpečenie ich výroby a elektrickú energiu poskytovali blízkemu okoliu. V druhom období (po roku 1930) sa začína z elektriny stávať obchodovateľná komodita a čoraz viac spoločností sa začína zapájať do obchodovania s týmto tovarom. Vznikajú špecializované elektrárenské spoločnosti. Organizačne sa výroba a distribúcia elektrickej energie sústreďuje do piatich regionálnych spoločností. Z nich v čase 2. svetovej vojny vznikajú Slovenské elektrárne (v roku 1942). Povojnové a socialistické obdobie Slovenska je charakteristické rozsiahlou industrializáciou na jednej strane, ale pomalým budovaním elektrárenských kapacít na strane druhej. Z elektriny sa stáva nedostatkový tovar a preto sa začína regulovať (preto si v prvých desiatich povojnových rokoch začína priemysel budovať svoje vlastné fabrické elektrárne). Za socializmu bolo bežnou súčasťou rozhlasového vysielania informačná správa o energetickej situácii na Slovensku v ktorej sa vyhlasovali takzvané regulačné stupne. Dodržiavanie regulačných stupňov bolo pre celý hospodársky sektor povinný.  Pre uspokojenie rastúceho dopytu štát vybuduje tepelná elektráreň v Novákoch. Neskôr (koncom 50. rokov) sa začína i s budovaním prvej jadrovej elektrárne pri Jaslovských Bohuniciach (prvá Československá jadrová elektráreň A1). Elektráreň mala z dnešného pohľadu veľmi malý výkon, technológia výroby energie bola poruchová a preto bola bola v prevádzke len 5 rokov.

V tomto článku sa vydáme za pomoci filmových záberov cestopisného filmu naprieč ČSR (1923) s názvom „Cesta kolem republiky“, kameramanom Jindřichem Brichtou, Cestu absolvovali kabrioletom značky Praga a posádky v zložení troch mužov a jednej ženy filmovala krajinu, mestá, obce, historické pamiatky, priemysel i ľudí. Cesta po republike trvala 5 týždňov. Filmový projekt financoval - filmový ústav Comenius. Cesta začala v Prahe, nasledovali západné Čechy, severné a následne východné Čechy, potom cez Olomouc, Opavu na sever a následne východ Slovenska, Košice, následne do Bratislavy, Brna a Jihlavy.

Slapská priehrada je vodná nádrž na rieke Vltava v okresoch Praha-západ a Příbram. Táto piata najväčšia česká vodná nádrž je súčasťou Vltavskej kaskády a nesie názov podľa obce Slapy, na ktorej území hrádza stojí. Bola vybudovaná v rokoch 1949 – 1955 a okrem protipovodňovej ochrany slúži aj na vylepšovanie prietokov Vltavy, pokrytie odberov vody pre priemysel a výrobu elektrickej energie. Prvé rozhodnutie o výstavbe tohoto vodného diela pochádza už z roku 1933. Realizácia stavby započala až v roku 1949 už s novo vypracovaným projektom (pôvodný plán z roku 1933 vychádzal s vybudovaním hrádze ešte pred poslednou zatáčkou terajšieho riešenia) . Na začiatku realizácie projektu bolo nutné odviesť z budúceho staveniska vodný tok cez novovybudovaný tunel v skalnom podloží.  Na stavbe priehrady bolo spotrebovaných 350 000 m³ betónu, 40 000 vagónov kameňa, 6 300 vagónov piesku a 5 800 vagónov cementu. V apríli 1954 sa započalo s napúšťaním samotnej priehrady vodou. V októbri 1954 bola spustená prvá z troch vodných elektrických turbín Slapskej elektrárne. Po úplnom napustení priehrady (1954) bola na priehrade spustená i lodná doprava.