RetroMánia

Juraj Poličko sa vrútil do kancelárie výkupného podniku oko blesk. Kde je riaditeľ! — skríkol na sekretárku, že až okná zarinčali.
— Chovajte sa, prosím, slušne, — napomenula ho dievčina. — Vedľa sa pracuje!
Tak ešte komandovať ma budete, čo?! — zreval už Palička a na čele mu vyskočilo žilo ako prst. — Radím vám ešte po dobrom, zavolajte riaditeľa! Lebo ak si pre neho pôjdem sám, zle sa to skonči, — gúľal očami oko tiger, — Hneď na začiatku vám hovorím, že sa odtiaľto nehnem, dokiaľ nedostanem to ľanové semeno.
Či ja môžem niekomu dávať ľanové semeno? — divila sa sekretárka. Keď však videla, že Palička so nehodlá uspokojiť s jej vysvetlením rýchlo dodala: — A nekričte na mňa, prosím. — Bojovala, oko so dalo. — Vrútite sa sem oko veľká voda a hneď ľanové semeno. Ani vás nepoznám.
Tok je to teda, vy ma nepoznáte, čo?! Vy neviete, že som Juraj Polička, predseda jé-erdé z Lehôtky?! A vy si myslíte, že som dobrý iba no to, aby ste si zo mňa robili šaška, však?! Ale ja vám dnes ukážem. — Zalovil rukami vo vreckách a hodil no stôl pred sekretárku ufúľaný list.
Čo je to? — skríkol.
List, šeplo tíško dievča, ktoré prešlo narýchlo do obrany.
A od koho? — dobiedzal Polička ďalej.
Od nás. — Veru od vás. A čo je v tom liste? Čítajte! — rozkazoval. — Ale všetko, i dátum o tú prípoviedku. No tak, bude to? — poháňal, lebo sa mu zdalo, že to akosi dlho trvá.
— No, list sme odoslali 15. februára... Vážený súdruh! Oznamujeme Vám, že ľanové semeno, objednané Vaším družstvom, bude dodané v prvej polovici marca. Využite priaznivého počasia a pripravte pole no siatie... A to je podpis nášho riaditeľa.
— To viem tiež. - zavrčal Poličko.
— A čo tuto, ďalej?
— No, to je toká agitácia: „Kto má republiku rád, učí sa ľan pestovať." to naše propagačné oddelenie.
— Vaše propagačné oddelenie ma čerta starého zaujíma, — prerušil ju surovo Juraj Palička. — Tak aby ste vedeli, využili sme priaznivého počasia i bez vašej agitácie o pripravili pole k sejbe ľanu, pretože sme verili, že nám to semeno doveziete.

Zaujali nás dve nedávne správy: "Prvý nadzvukové lietadlo TU-144 s cestovnou rýchlosťou okolo 2000 km/hod., bude od októbra lietať na pravidelných linkách." "Sovietski konštruktéri pracujú na vzducholodi pre 500 cestujúcich, ktorá bude lietať rýchlosťou 200 km/hod. " Rozdiel v rýchlostiach bije do očí. Má cenu prebúdzať k životu pomaly lietajúci "Brontosaurus"? V roku 1900 vzlietla prvá vzducholoď, "Zeppelin 1". V roku 1926 začal lietať z Európy do Ameriky nemecký "Grof Zeppelin ", obrovitý cigarus s dĺžkou 245 metrov a do vyradenia slúžil sedem rokov! Tiež ZSSR a iné štáty venovali vzducholodiam svoju pozornosť. Do roku 1937 cestovalo v pohodlných gondolách dopravných vzducholodí vyše pol milióna osôb bez najmenšej nehody. Výbuch novej nemeckej vzducholode "Hindenburg" 4. mája 1937 pripomenul nebezpečenstvo vodíkových náplní. Naďalej využívali vzducholode v obmedzenej miere len armády. Minulé desaťročia znovu oživilo záujem o plavidlá ľahších ako vzduch. Nové zliatiny a plastickej hmoty, silné pohonné jednotky, vyhliadka na atómovej motory, ktoré sa viac než kde inde môžu uplatniť aj vo vzducholodiach, používanie hélia namiesto vodíka praje staronovej myšlienke. Obstarávacie aj prevádzkové náklady budú nižšie ako u veľko lietadiel. K pohonu postačí desatina sily turbovrtuľových motorov, životnosť strojov má byť neporovnateľne vyššia, zvýši sa aj bezpečnosť cestujúcich. Ak najsilnejší letecký transportér "Galaxia" unesie na vzdialenosť 5000 kilometrov náklad o váhe 110 ton, niektoré vzducholode prepraví na väčšiu vzdialenosť 1000 ton.

• — Je tvoja žena verná? — Pravdaže. Už päť rokov má toho istého milenca!

• Pýtali sa maliara izieb, aký si dá záväzok. Povedal: — Zaväzujem sa, že budem prácu vykonávať tak kvalitne, ako na fuškách.

• V škole: — No deti, čo myslíte, ktoré zviera je najužitočnejšie? — Prosím, vôl ! — A to už prečo, Ivanko ? — Lebo sa z neho zužitkuje všetko: mäso, koža, kosti, a ešte aj to meno!

• Šéf sa pýta sekretárky: — Verite v posmrtný život? — Neverím. — To by ste ale mali. Dnes vás tu zháňala babička, ktorej ste boli minulý týždeň na pohrebe!

• Hovori manželka istého herca, ktorý prišiel z flámu po polnoci domov a usiluje sa niečo povedať na svoju obranu: — Pozri sa, drahý, nenos si prácu domov a nehraj mi tu divadlo, áno?!

• — Mamička, potrebovala by som dvadsať korún. — Na čo? — Niekto rozbil okno v škole a školník ma chytil.

• — Dnes v noci bude búrka, — vraví muž svojej žene. — No, ak prídeš z krčmy zavčasu, tak nebude.

• — Ja sa v reštaurácii cítim ako doma! — Vážne? — Áno. Tiež si ma nikto nevšíma.

• — Neviem, ako to máš doma zariadené ty, ale u nás som pánom v dome ja! — Vážne? Vari je manželka na liečení?

• Začínajúci autor napísal román. Priateľ sa ho pýta: — Tak ako si pochodil ? — Je to veľmi čítaný román... — Vážne? A koľko rudí ho čítalo? — Asi stodvadsať redaktorov...

• Keď hostia odišli, vraví manželka manželovi: — Ukradli nám dve lyžičky. — Ktoré? — Tie, čo bolo na nich napísané Hotel Esplanade!

• — Boženka, — hovori mládenec svojej vyvolenej. — Chceš sa vydať, alebo si chceš zachovať slobodu ? — Oboje...

• Hovorí sudca svedkyni. — Najprv nám povedzte svoj vek a potom budete prisahať.

Tá Horáčiková, tá vám má šťastie, závidela pani Senecká, dá si vo svojom veku inzerát, a vidíte. Nachytá sa naň taký slušný dobrák ako je pán Králik ! Keby nemala ten dom, neviem neviem, namietala pani Kubová, darmo, nehnuteľnosť je nehnuteľnosť! Ale veď to bola asanácia, uškrnula sa Senecká, to všetko dal do poriadku on! Je to šikovný človek, priznala Kubová, natrel okná, dvere, vymaľoval... a tá záhrada, radosť pozrieť... Pritom mu ona poriadne ani nenavarí, kritizovala Senecká, raz som sa bola pozrieť, lebo Horáčiková sa stále vyťahovala, že má dokonca aj kozub, a ona mu pritom dala na večeru kúsok salámy, no škoda reči.... Ako keby nemohla uvariť poriadnu teplú večeru, zlostila sa Kubová. Pričom on tam nemá nijakú právnu istotu, na nič, doložila Senecká, informovala som sa o tom u istého advokáta na penzii. Keby sa jej niečo stalo, tak ho jej sestra vyženie... a ešte k tomu má kdesi vo svete vraj brata. Pán Králik netušil, že je stredom pozornosti a momentálne opravoval plot. Pani Horáčiková so záľubou pozorovala, ako mu to ide od ruky a odrazu jej prišlo ľúto, že mu na pol roka odíde. — Len choď. Povzbudzoval ju pán Králik, keď s tou správou prišla, brata si si nevidela štyridsať rokov... Ak sa za ním môžeš vybrať... — Ale tá diaľka, — bedákala pani Horáčiková, — až do Argentíny! Dnes si tam raz-dva, ubezpečoval ju Králik, štyridsať rokov... toľké roky a krv nie je voda, moja milá: radím ti, chod, o nič sa tu neboj, dám pozor... Veď je to aj tvoje, ty môj dobráčisko, zapýrila sa pani Horáčiková ako keby mala dvadsať a nie päťdesiatosem. Ostatne, po roku spoločného nažívania Králikovi plne dôverovala a na tú veľkú cestu sa vydávala pokojne. Ibaže pán Králik bola duša nepokojná. Už celý rok sa musel, napriek svojmu normálnemu naturelu, starať o dom a záhradku, a bol to síce najpokojnejší, ale aj najnudnejší rok jeho búrlivého života. Ale už nebol mládenec a po celej sérii pobytov v rôznych nápravno-výchovných zariadeniach si chcel chvíľu odpočinúť.

Technika prenikla i do streleckého športu. V pištoli alebo v puške guľku nahradili lúčom svetla z optického kvantového generátora. Tieto „svetelné" pušky si zachovávajú formu, váhu, rozloženie ťažiska a charakter streľby z tradičnej strelnej zbrane. Pri „výstrele" z pušky vychádza krátky svetelný záblesk. Jeho dopad na terč registruje fotografický aparát a osobitné vyhodnocovacie zariadenie. Výsledok streľby ukazuje svetelná tabuľa. Prednosti novej športovej zbrane sú nesporné. Strelnicu možno vo vhodných podmienkach pripraviť za niekoľko minút. Napríklad v telocvični, na chodbe, alebo v posluchárni. Zbraň je úplne bezpečná a pri mierení prakticky nemá rozptyl, a preto je i veľmi presná.

Keď je už o pár minút dvanásť a neviete ani vy, ani rodičia, aké vianočné darčeky nakúpiť, nie je to dôvod k smútku. Všetkých starosti vás zbavia naše špeciálne predajne podnikov Domáce potreby, Drobný tovar a Drogérie. Viac než päťtisíc predajni pripravilo širokú paletu darčekov, z ktorých si každý vyberie. I vaša radosť pod stromčekom začne u nás, ak poradíte rodičom čo by ste si z tohto širokého sortimentu priali nájsť pod stromčekom. Aby ste si urobili predstavu, čo v ktorej z nich dostanete, urobte si s nami v duchu malú prechádzku Po jej absolvovaní budete ešte môcť poradiť oteckovi vhodný darček pre mamičku a súrodencov. Dobrú radu iste privíta aj mamička. Najprv nazrieme do jednej zo špeciálnych predajni Elektro.

Keď počujete slovo Slovakofarma, iste sa vám tisne na jazyk d'aľšie - Hlohovec, mesto ruži, mesto, v ktorom národný podnik Slovakofarma znamená veľa nielen pre jeho obyvateľov, ale aj pre nás všetkých. Vošla som do objektu závodu a prekvapená som zastala. Predo mnou sa tiahlo dlhé potrubie na oceľovej konštrukcii, ako v závode ťažkého priemyslu. No o chvíľku som sa dozvedela, že potrubie slúži na dopravu makovíc (pomocou vzduchotechnického zariadenia) z vagónov do skladov. Makovice, ktoré mnohí považujeme za nepotrebné a odhadzujeme ich, majú pre Slovakofarmu veľký význam. Tu z nich vyrábajú ópiové alkaloidy, morfín a niektoré jeho deriváty ako kodeín a etyl-morfín.

Určite nepatríte k peciválom, ktori trávia zimu nečinne a najradšej by ju celú prespali. Trochu pohybu ešte nikomu nezaškodilo, naopak. Pohyb je zárukou mladosti, krásy, zdravia a štíhlej línie. Lyžovanie, korčuľovanie, alebo sánkovanie znamená pohyb na čerstvom vzduchu. Ale všetko chce „svoje". Na príjemné víkendy a dovolenku v horách sa musíte dokonale pripraviť. Ak ste pod vianočným stromčekom nenašli všetko, čo treba na zimné športy, nič si z toho nerobte. V špeciálnych predajniach ŠPORT nájdete pestrú paletu výrobkov, z ktorých si určite vyberiete.

Neodkladajte však nákupy na poslednú chvíľu a nekomplikujte si odjazd na zimnú dovolenku. Vždy je lepšie mat všetko pekne pokope už trochu skôr. Lepšie sa vám bude odchádzať a dokonalejšie tiež vychutnáte dni zaslúženého oddychu. Pre milovníkov dlhých prechádzok po zasnežených pláňach vyrobili v žilinskej Drevoindustrii kvalitné drevené turistické lyže s umelou kofixovou sklznicou, so spodnými a vrchný-mi hranami - Plastic Exclusive de luxe v cenách od 410, až 470 Kčs a nemenej pekné Plastic Exclusive Super de luxe za 440, až 470, Kčs. Tí, ktorí dávajú prednosť potulkám po horách, prídu vhod turistické lyže z tej istej dielne. Turistické lyže Tempo majú spodné hrany a sú v dĺžkach 180 až 210 cm za 295, až 310,Kčs. Svojho výrobcu Drevoindustriu Žilina dobre reprezentujú lyže Rekord s umelou skĺznicou, ktorým takisto nechýbajú ani spodné ani vrchné hrany. Lyže Rekord s kofixovou skĺznicou môžete mat vo veľkostiach od 180 do 210 cm. Ich cena je 485 až 510 Kčs podľa dĺžky.

Návštevník štiavnického pohoria obvykle dobre pozná Sitno s jeho povesťou o zakliatych rytieroch, možnosti výstupov, stanovania, príjemného osvieženia a kúpania v okolitých jazerách - tajchoch. Menej je tých, ktorí vedia, že tajchy sú umelé jazerá vytvorené priehradou. Ba dokonca jedny z najstarších a veľmi umne postavených vodohospodárskych diel na Slovensku, ale i v Európe. V okolí Banskej Štiavnice ich postavili vyše 20, z nich je dnes po viac ako 200 rokoch v prevádzke ešte 14. V roku 1735 cisár svojim dekrétom vymenoval Samuela Mikoviniho za cisárskokráľovského geometra banských miest Samuel Mikovini sa neskôr sa stal riaditeľom banskej akadémie v Banskej Štiavnici a počas jeho pôsobenia v tomto stredisku technického pokroku vtedajšej Európy, vytvoril Samuel Mikovini celú koncepciu systému vodohospodárskych nádrži navzájom pospájaných šachtami a štôlňami s originálnym využívaním susedného povodia. Vytvoril tak bohatý zdroj vody, ktorý umožnil jej energetické, ale hlavne technologické využitie pri úprave zlatostrieborných rúd, (na ktorom bola založená takmer po dve storočia celá banská činnosť v banskoštiavnickom rudnom revíri). Medzi najstaršie tajchy, ktoré Samuel Mikovini vyprojektoval a zúčastnil sa aj pri ich výstavbe, patri Banský Studenec, (z roku 1740). V roku 1744 postavili Počúvadlo, Rozgrund, Dolnú a Hornú Hodrušu, Malú a Veľkú Richňavskú. Najväčšou zo všetkých je Rozgrund, vysoký 30 m. Celý systém vodných nádrži v okolí B. Štiavnice je vytvorený zemnými priehradami. Tieto stavebné diela sú pozoruhodné nielen z hradiska staviteľstva 18. storočia, ale aj z hradiska dnešných technických poznatkov.

Za socializmu dostať byt v paneláku nebolo ničím nezvyčajným.

Boli síce poradovníky, ale z pohľadu mladých začínajúcich rodín to bolo jedno z najrýchlejších riešení, ako začať bývať v tých časoch samostatne a konečne bez rodičov. Dnes je trend iný. Takzvaný mama hotel (bývanie u rodičov pokiaľ je to možné čo najdlhšie a na bremeno generácie).  Dnes bývanie u rodičov aj niekoľko rokov po svadbe je akési "normálne". Ale nie je sa ani čomu čudovať (ani ja by som dnes nekonal hádam inak, ak by môj príjem bol v rovine z ruky do úst). Za čias socializmu to mladé rodiny mali predsa len o niečo jednoduchšie. Pojem "doživotná" hypotéka bol v tých časoch neznámy, mladomanželská pôžička na vybavenie takéhoto bytu bola jednoducho dostupná a bezproblémovo splatná (aj keď nie vždy si bolo z čoho za tie peniaze v obchodoch vybrať) a byt ste dostali v od štátu (cez svojho zamestnávateľa), alebo od (takzvaného) bytového družstva. Družstevný byt ste si mohli v budúcnosti odkúpiť, štátny byt bol v časoch socializmu nepredajný.