ČSSR 80. roky 20. storočia (120)
Lasica & Satinský
Milan Lasica a Július Satinský dvojica intelektuálnych komikov z čias spoločného Československa.
Milan Lasica a Július Satinský dvojica intelektuálnych komikov z čias spoločného Československa. Kto by si ich nepamätal. Československo vo svojej divadelnej a hereckej histórii disponovalo radou vynikajúcich komikov, medzi ktorých patrili dvojice, Jiří Voskovec a Jan Verich, Jiří Suchý a Jiří Šlitr, Miloslav Šimek a Jiří Grossman. Lasica a Satinský začínali svoju umeleckú kariéru v 60. rokoch minulého storočia s komickými vystúpeniami a v 70. rokoch už ovládli televízne obrazovky. Diváci oboch milovali. Ich skvelá šou, Ktosi je za dverami, bola zárukou výborného humoru. Humor bol skvelo naformulovaný na rôzne slovné hračky nad ktorým nebolo možné nevybuchnúť smiechom. Podobnými majstrami slovných hračiek boli Jan Verich a Jiří Voskovec.
Nedostatkový tovar za socializmu
Dnes na tému - nedostatkový tovar za socializmu.
Produkcia výrobkov spotrebného tovaru za socializmu trpela častými nedostatkami. Občas pulty maloobchodov z pohľadu určitého tovarového sortimentu skutočne zívali prázdnotou čo pripomínalo skôr povojnové roky v Československu, kedy sa národné hospodárstvo len rozbiehalo, než roky rozvinutého reálneho socializmu. Bolo nepochopiteľné, ako môžu chýbať na pultoch obchodov napríklad pre záhradkárov, kosáky, lopaty, násady, krompáče, v potravinách porcovaný čaj, či sójová omáčka, káva, chýbali občas aj jogurty, alebo bol nedostatok dámskeho a pánskeho spodného prádla. Samozrejme, nebol to dennodenný jav, ale žiaľ bohu stretávali sme sa s týmto problémom akosi pričasto. Ťažko povedať, kde zlyhali odberateľsko - dodávateľské vzťahy, kde súdruhovia urobili chybu, no dnes sa na tie časy kedy bolo potrebné doniesť vedúcemu predajne, či predavačkám prezent, aby ste sa dostal k vytúženému tovaru, je z pohľadu dnešnej digitálne éry priam nostalgické. A práve tejto nostalgii je venovaný tento článok.
Vojaci základnej služby ČSĽA
Československá ľudová armáda existovala od roku 1954 až do marca 1990.
Názov ČSĽA (Československá ľudová armáda) dostala táto ozbrojená zložka na základe rozhodnutia Hlavnej politickej správy v júni 1954.
Od tohto obdobia všetky vojenské dokumenty, služobné pomôcky aj predpisy začali používať tento názov. Československá ľudová armáda existovala do 14. marca 1990, kedy bola zákonom č.74/1990 Zb. zmenená na Československá armáda. Týmto zákonom sa zmenil aj text a spôsob zloženia vojenskej prísahy. Vojaci základnej služby slúžili v armáde 730 dní. Súčasťou ČSĽA bolo pozemné vojsko, vojenské letectvo a vojská proti vzdušnej obrany štátu.
Iskry a pionieri deti socializmu
Iskry a pionieri boli školou povinné deti vo veku od 6 do 15 rokov.
Za socializmu sa hlásalo, že deti sú budúcnosťou národa. Iskry a pionieri boli skutočne jeho budúcnosťou. Až do roku 1989. Deti chodili pri slávnostných príležitostiach poobliekaní v rovnošatách a boli v podstate akousi organizovanou štruktúrou socializmu. Iskry a pionieri boli školou povinné deti vo veku od 6 do 15 rokov. Iskry boli menšie deti a na rovnošatách nosili odznak iskričky. Pionieri boli staršie deti, nosili výrazné červené šatky na košeliach okolo krku a tiež mali svoj pionierky odznak.
Pásla kone na betóne
Milka Zimková - spisovateľka, scenáristka, režisérka, herečka a prešovská rodáčka.
Pásla kone na betóne film, ktorý patrí dodnes medzi klenoty novodobej slovenskej filmovej tvorby vychádza z knižnej podoby rovnomenných poviedok, ktoré Emilia Zimková napísala a vydala, ako 32 ročná. Kniha bola dokonca preložená i do japončiny. Keď prišlo rozhodnutie nakrútiť podľa knihy film, pani Zimková požiadala o scenár Fera Feniča a práve on mal aj film natočiť. Ale osud nakoniec rozhodol tak, že sa k scenáru dostal režisér Štefan Uher a na realizáciu filmu dostal zelenú práve on čo Fera Feniča dosť pobúrilo. A tak sa začal nakrúcať krásny film z ľubozvučnou šarištinou, Pásla kone na betóne.
Ľudová hudba bratov Muchovcov z Terchovej
Hudobné zoskupenie bratov muchovcov vzniklo okolo roku 1982.
Ľudová hudba bratov Muchovcov z Terchovej, je ľudová hudba súrodencov Muchovcov. Zoskupenie vzniklo okolo roku 1982. Toto zoskupenie terchovských muzikantov hrá tradičnú terchovskú muziku až dodnes. Viachlasne hrajú a spievajú. Ich hudobné nástroje sú netradične prispôsobené a možno preto vydávajú tak nádherný sýtejší zvuk. Ich hudba a spev je osobitná a len im vlastná. Je to národné kultúrne dedičstvo slovenských predkov v živúcej podobe. Ide o jedinečný terchovský hudobný štýl na Slovensku. Bratia Muchovci sú ozajstní znalci terchovskej ľudovej kultúry. Študovali zvyky a hudbu svojich starých terchovských rodákov, chodili za nimi, učili sa od nich muzikantské techniky a piesne. Bratom Muchovcom sa podarilo zachovať nie len ich hudobný štýl, ale aj množstvo nádhernej ľudovej hudby pre ďalšie slovenské pokolenie.
