ČSSR 80. roky 20. storočia (109)
Ženská emancipácia za socializmu
Ženská emancipácia za socializmu a dnes.
Ženy včera a dnes sú určite diametrálne rozdielnou kapitolou v živote muža
Teda dúfam, že so mnou súhlasíte milí páni! Na porovnanie rozsahu emancipácie našich žien z rokov osemdesiatych a počiatkov 21. storočia som nie náhodou vybral ukážku z krásneho slovenského filmu - Pásla kone na betóne, ktorý režíroval Štefan Uher a scenár napísala Milka Zimková. Ak porovnám emancipovanosť žien na základe výrokov z filmu, teda ako sa javí ženská emancipácia za socializmu a mojím videním sveta žien, opýtam sa. Zmenilo sa niečo? Sú tie ženy dnes iné?
Vrchní, prchni!
Dalibor mužom činu, značnú časť jeho poctivo nadobudnutého zárobku prehltne alimenty.
Vrchní, prchni. Vyobrazenie ducha socialistických pohostinstiev.
Tí skôr narodení si určite pamätajú na obdobie za socializmu, keď dovolať sa čašníka, aby vás obslúžil v reštaurácii, alebo v bare bolo občas neľahkou úlohou. A ak človek narazil na takéhoto čašníka, hneď mal po nálade. Občas takýto zamestnanci socialistických pohostinstiev pripomínali ľudí na nútených prácach a dosť často sa človek stretával s ich neochotou urobiť takmer čokoľvek, čo mali vo svojej náplní práce. Samozrejme česť výnimkám. Ale tých výnimiek bolo skôr, ako šafránu. Film režiséra Ladislava Smoliaka je krásnym obrazom socialistického pohostinstva tých čias, keď väčšina ľudí chodila do práce, ako na nútené roboty. A dosť často sa tradovalo, moc sa nenarobiť, ale hlavne dobre zarobiť. A pri vyúčtovaní vám čašníci občas zarátali aj dátum, aby sa tringelt maximalizoval. Stretnúť dnes unudeného a znechuteného čašníka je hádam už len zázrakom. Teda ak porovnáme pomer zamestnancov socialistických pohostinstiev s tými dnešnými. Je dobré, že na tieto tienisté obdobie dnes už možno spomínať len s úsmevom. A o úsmeve je aj film Vrchní, prchni! Stojí zato si ho znova pozrieť a zaspomínať si.
Knikupec Dalibor Vrána nemá ľahký život. Je miláčikom žien a pretože je Dalibor mužom činu, značnú časť jeho poctivo nadobudnutého zárobku prehltne alimenty. Svoju hrozivú finančnú situáciu sa rozhodne vylepšiť spôsobom úplne originálnym. Využije toho, že si ho ľudia v reštauráciách často pletú s čašníkom a začne inkasovať. Netrvá dlho a stane sa nepolapiteľným fantomom pražských a neskôr i mimopražských reštaurácií, postrachom liknavých čašníkov. Je stále odvážnejší a úspešne sa mu darí pred manželkou i okolím maskovať zdroj príjmov tvrdením, že si zarába v nočných podnikoch hrou na husle. V Karlových Varoch sa mu podarí husársky kúsok, keď zorganizuje naháňačku miestnych čašníkov sám na seba. Lenže ako sa hovorí, tak dlho sa chodí pre vodu, až sa ucho utrhne.
Terminator
Arnold Schwarzenegger verzus Terminator
robot z budúcnosti, ktorý prišiel vykonať zločin tisícročia.
Arnold Schwarzenegger alias Terminator
Robot z budúcnosti, ktorý prišiel vykonať zločin tisícročia, aby sa ľudstvo už nikdy v budúcnosti znova nepostavilo na nohy. Kto by nepoznal jeden z najúspešnejších komerčných filmov z roku 1984. Dnes ho poznáme už, ako starú dobrú filmovú klasiku. Ale viete si predstaviť, ako to vyzeralo v tých časoch v Československu? Film v tej dobe videla hádam len hŕstka vyvolených, ktorým sa pašovali videokazety z poza hraníc. Aj videoprehrávačov bolo v tej dobe, ako šafránu a ten kto ho mal, tak bol bohémom. Ale v každom prípade sa vyplatilo vlastniť ho a mať súčasne dobré distribučné kanály z vonku, alebo známych, ktorí zas mali ďalších známych a ktorí vedeli za mierny bakšiš preniesť cez čiaru aj hitovky tipu Terminator, ktoré (ako inak) boli kópie originálov aj s pôvodným dabingom. Ale aj ten jednohlasový dabing mal v podstate svoje čaro. Pamätáte sa na to?
The Beatles
A Hard Day's Night je filmový debut skupiny The Beatles, ktorý získal ocenenie - najlepší britský film roku 1964.
A Hard Day's Night
alebo po slovensky povedané ťažký deň, bol film v ktorom som prvý krát v bývalom Československu na vlastné oči uvidel THE BEATLES. Ja dieťa socializmu bez hudobného povedomia, chlapec z lazov mimo dosah rakúskych, alebo nemeckých hudobných staníc som nemal do vtedy ani poňatia, že existuje skupina s tak skvelou hudbou. Až kým ma kamarát v ten pamätný deň (len škoda, že už neviem, koľkého to vlastne bolo) nevytiahol "násilím" do kina, že poďme - čo budeme robiť na "intráku" že dávajú voľajaký hudobný film s Beatles. Nuž slovo dalo slovo, dali sme dokopy desať korún a kúpili sme si lístky v Banskej Bystrici do miestneho kina. Už si nepamätám, ako sa volalo, ale viem, že bolo blízko takzvaného "nároďáku". Teda veľmi blízko u divadla v uličke smerom k pamätníku SNP. Banskobystrickí domorodci už určite vedia o ktorom kine hovorím. A keďže to bolo pred viac ako tridsiatimi rokmi, neviem či to kino ešte "stojí", alebo už zaniklo, ale zaujímalo by ma to, či sa mi oplatí navštíviť po rokoch Banskú Bystricu a postaviť sa pred jeho hlavný vchod. Bystričana! Oplatí sa mi to? Nájdem ho tam ešte?
Skvelá hudba a anglický humor v podaní štyroch známych spevákov: Johna Lennona, Paula McCartneyho, Georga Harrisona a Ringa Star tak to boli plagáty pred kinom. Priznám sa dnu som šiel dosť unudene veď som bol zvyknutý na tie filmové "trháky" reálneho socializmu, keď som chodieval do kina len s frajerkou, pretože to bolo jediné lacné a teplé miesto kde sa dalo v zime prichýliť. Ale dnes to bola pánska jazda. A musím sa priznať, bola to parádna jazda. Jazda s Beatles!
Tajné služby za socializmu
Tajné služby šli v dobách hlbokého socializmu akosi mimo nás, pretože hádam žiaden z obyčajných ľudí.
Wikileaks - odhalenia
Tajné služby šli v dobách hlbokého socializmu akosi mimo nás, pretože hádam žiaden z obyčajných ľudí, ktorý riadne pracoval a žil a dovolenkoval v spriatelených socialistických štátoch pri mori so socialistickou morálkou v podstate ani nevedel čo sa deje u "sesedov". Teda politicky. Tí z nás, ktorí pracovali v štátnej správe, lepšie povedané v armáde, alebo v zložkách verejnej bezpečnosti predsa len mali nejaké informácie, ale keďže v tej dobe bolo všetko prísne utajované, len málo čo sa dostalo "vonku". No väčšinu ľudí aj tak zaujímali len politické vtipy, klebety (dnes je klebatami naplnená bulvárna tlač od zhora až dolu a patrí medzi hádam najnakupovanejšie denníky) a teda najzaujímavejšie boli odhalenia typu, že vedúci dieľne má pomer s tou a tou a v pracovnom čase, robili inú šichtu a že Jano neprišiel dva dni do roboty, pretože bola výplata a že Miro včera prepašoval cez vrátnicu dve vrecia cementu, ale o CIA a KGB sa vedelo asi toľko, ako od jednej z najrozšírenejšej informačnej služby ľudu - JPP (jedna pani povedala). Teda nič podstatné.
Studená vojna bola skutočne studená a len málo kto si to vlastne v tej dobe z nás obyčajných ľudí uvedomoval čo to vlastne obnášalo. Ploty na hraniciach, do kapitalistickej krajiny sa obyčajný smrteľníik na dovolenku, alebo za príbuznými dostal jeden zo stovky a až po rokoch sa človek dozvedel také veci, nad ktorým len krútil hlavou a hovoril si - je toto možné? To presa nemôže byť pravda! Ale bola. Bohužiaľ. A prečo sa vraciam na stránkach retrománie k studenej vojne? Nuž ani nie tak z nostalgie, skôr z pohľadu wikileaks, pretože si myslím, že sa schyľuje k ďalšej studenej vojne. A čo s tým má retrománia.sk ?
Študentské internáty v Bratislave
Ako sa žilo študentom v Bratislave v Mlynskej doline v roku 1982.
Ako sa žilo študentom v Bratislave v Mlynskej doline v roku 1982
Vysokoškolské centrum Mlynská dolina je najväčšie centrum študentských internátov na Slovensku. Nachádzajú sa tu 4 internáty od viacerých autorov so vzájomným prepojením do jedného urbanistického celku. Výstavba vysokoškolského areálu v Mlynskej doline prebiehala v štyroch etapách. Objekt pozostáva z osemnástich objektov s terasovitým usporiadaním a priestormi pre oddych. Vstupné priestory, správa a dozor, ubytovanie, spoločenský úsek, úsek služieb, hospodárska a stravovacia časť. Izby pôvodne jedno a dvojlôžkové s umývadlom v malej predsienke sa zmenili z dôvodu nepostačujúcich kapacít na dvoj a trojlôžkové. Sanitárne vybavenie ako aj sklad bielizne, práčovňa a kuchynka v spoločnom priestore s dennou miestnosťou sú umiestnené v strede objektu a jednotlivých poschodiach. Počet ubytovaných študentov predstavuje každoročne približne 10 000 - 15 000 študentov z celého Slovenska a zahraničia. A ako sa žilo študentom v takomto kolose v osemdesiatych rokoch minulého storočia?
