ČSSR 80. roky 20. storočia

ČSSR 80. roky 20. storočia (69)


Tajné služby za socializmu
Tajné služby šli v dobách hlbokého socializmu akosi mimo nás, pretože hádam žiaden z obyčajných ľudí.

Wikileaks - odhalenia

Tajné služby šli v dobách hlbokého socializmu akosi mimo nás, pretože hádam žiaden z obyčajných ľudí, ktorý riadne pracoval a žil a dovolenkoval v spriatelených socialistických štátoch pri mori so socialistickou morálkou v podstate ani nevedel čo sa deje u "sesedov". Teda politicky. Tí z nás, ktorí pracovali v štátnej správe, lepšie povedané v armáde, alebo v zložkách verejnej bezpečnosti predsa len mali nejaké informácie, ale keďže v tej dobe bolo všetko prísne utajované, len málo čo sa dostalo "vonku". No väčšinu ľudí aj tak zaujímali len politické vtipy,  klebety (dnes je klebatami naplnená bulvárna tlač od zhora až dolu a patrí medzi hádam najnakupovanejšie denníky) a teda najzaujímavejšie boli odhalenia typu, že vedúci dieľne má pomer s tou a tou a v pracovnom čase, robili inú šichtu a že Jano neprišiel dva dni do roboty, pretože bola výplata a že Miro včera prepašoval cez vrátnicu dve vrecia cementu, ale o CIA a KGB sa vedelo asi toľko, ako od jednej z najrozšírenejšej informačnej služby ľudu - JPP (jedna pani povedala). Teda nič podstatné.
Studená vojna bola skutočne studená a len málo kto si to vlastne v tej dobe z nás obyčajných ľudí uvedomoval čo to vlastne obnášalo. Ploty na hraniciach, do kapitalistickej krajiny sa obyčajný smrteľníik na dovolenku, alebo za príbuznými dostal jeden zo stovky a až po rokoch sa človek dozvedel také veci, nad ktorým len krútil hlavou a hovoril si - je toto možné? To presa nemôže byť pravda! Ale bola. Bohužiaľ.  A prečo sa vraciam na stránkach retrománie k studenej vojne? Nuž ani nie tak z nostalgie, skôr z pohľadu wikileaks, pretože si myslím, že sa schyľuje k ďalšej studenej vojne. A čo s tým má retrománia.sk ?


Študentské internáty v Bratislave
Ako sa žilo študentom v Bratislave v Mlynskej doline v roku 1982.

Ako sa žilo študentom v Bratislave v Mlynskej doline v roku 1982

Vysokoškolské centrum Mlynská dolina je najväčšie centrum študentských internátov na Slovensku. Nachádzajú sa tu 4 internáty od viacerých autorov so vzájomným prepojením do jedného urbanistického celku. Výstavba vysokoškolského areálu v Mlynskej doline prebiehala v štyroch etapách. Objekt pozostáva z osemnástich objektov s terasovitým usporiadaním a priestormi pre oddych. Vstupné priestory, správa a dozor, ubytovanie, spoločenský úsek, úsek služieb, hospodárska a stravovacia časť. Izby pôvodne jedno a dvojlôžkové s umývadlom v malej predsienke sa zmenili z dôvodu nepostačujúcich kapacít na dvoj a trojlôžkové. Sanitárne vybavenie ako aj sklad bielizne, práčovňa a kuchynka v spoločnom priestore s dennou miestnosťou sú umiestnené v strede objektu a jednotlivých poschodiach. Počet ubytovaných študentov predstavuje každoročne približne 10 000 - 15 000 študentov z celého Slovenska a zahraničia. A ako sa žilo študentom v takomto kolose v osemdesiatych rokoch minulého storočia?


Spartakiáda 1985
Keď zaburácal celý 300 tisícový štadión - tak v tej chvíli človek zabudol na tie mesiace driny, na tie poháre piva, ktoré nemohol na vychádzke vypiť.

Posledná Spartakiáda 1985

Bol som na poslednej spartakiáde v histórii bývalého Československa. Ako príslušník Československej ľudovej armády. Hádam aj dnes by som našiel tú plechovú značku na ktorej som na Strahove stál v bielych trenírkach a  keckách. A hádam by sa mi ešte podarilo odcvičiť prvých pár taktov z vojenskej skladby. Dnes na to spomínam už len s úsmevom. Na ubytovanie na Vypichu (vojenské mestečko v Břevnově na Vypichu pod Bílou horou), na tie prebdené noci plné nácvikov, na podávanie raňajok večer o jedenástej, na povinné jedenie "vitamínových" tabliet podávaných s jedlom pod dozorom dôstojníkov, na čaje plné bromu, na tých zranených chalanov, ktorí nám občas spadli pri letkách "z neba" a ktorých sme nestihli zachytiť (nie vždy sa nám podarilo správne narátať do taktov hudby a súčasne sa pohybovať podľa predpísaného scenára), tej cesty do Prahy vo vlaku, keď sme spali na zemi aj v uličkách vagónov, pretože pre vojaka spací vozeň v tej dobe bol  veľký prepych, ale bolo na tom niečo pekné. Najkrajší na tom celom bol vždy ten záver keď sme docvičili  pred plným Strahovom. Keď zaburácal celý 300 tisícový štadión - tak v tej chvíli človek zabudol na tie mesiace driny, na tie poháre piva, ktoré nemohol na vychádzke vypiť, pretože nás nikam nepúšťali a nacvičovalo sa 3 krát v priebehu  24 hodín i v rámci osobného voľna vojakov a to hlavne v noci, pretože civili nacvičovali cez deň, my armáda prevažne v noci, ale pocit stáť v 300 tisícovom strahovskom kotli  hádam zažil len Rolling Stones, ktorý tu v postsocialistickej ére koncertoval a JA.


Socialistické reklamy
Televízna reklama za socializmu nepatrila medzi tie najpôsobivejšie pretože v podstate ani nebolo čo reklamovať.

Televízna reklama za socializmu nepatrila medzi tie najpôsobivejšie

Pretože v podstate ani nebolo čo reklamovať, keďže žiadny zo socialistických podnikov netrpel konkurenciou v takom slovazmysle, ako ju poznáme dnes. No pri pohľade na tie dnešné , kde človeku neustále omieľajú vynikajúce šampóny bez lupín, super prášky na pranie, najvýhodnejšie paušály, telefóny a tablety za euro a lahodnú chuť margarínu, sa u mňa z toho celého vytvára averzia, pretože sledovať reklamné bloky každých 15 - 20 minút je neúnosné. Chápem že reklama tvorí najväčší zdroj príjmov z televízneho vysielania, ale tá socialistická mala niečo do seba. A prečo? Nuž nebola vysielaná násilne, nebolo pri nej potrebné vypínať zvuk, pretože hlasitosť pri spustení reklamného bloku zobudí i "mŕtveho" ale hlavne sa človek z reklamy za čias reálneho socializmu dozvedel, aké sú novinky v našich maloobchodných predajniach a prečo to v tom našom obchode nie je. Ale to zas nie je tak úplne pravda, všetko sa dalo kúpiť, len občas ten nejaký tovar bol bohu žiaľ pod "pultom". Takmer všetko, čo nás obklopuje, prešlo od čias socializmu  výraznými zmenami. Značkové oblečenie, značková obuv, autá, bicykle, práčky, farebné televízory už dávno nie sú podpultovým tovarom a netreba na ne čakať v radoch či poradovníkoch, ako za starých čias. Vyberať si môžeme z čohokoľvek. Len na to treba mať peniaze. Teda dostatok peňazí. Fádne socialistické obaly výrobkov dnes reklamný biznis nahradil lákavým, pestrofarebný a príťažlivým dizajnom. A aké boli reklamy za socializmu?


Sladké starosti
Sladké starosti s Debouche. Film o úrovni nášho pohostinstva v osemdesiatych rokoch.

Slovenský Biskvit Debouche

alebo inak povedané nápoj pre bohov, tak tak nejako by sa dala nazvať úroveň nášho pohostinstva v osemdesiatych rokoch. Bez urážky. Nechcem sa týmto výrokom dotknúť ľudí, ktorí si svoju prácu vykonávali poctivo, ale ak sa na to pozriem z nadhľadu, tak unavených čašníkov som stretával stovky. A fiškúsov, desiatky. Vybral som pre vás filmovú ukážku ktorej prostredníctvom sa chcem vrátiť k obdobiu, keď veľa vecí bolo takých, ako by som to povedal - takých rovnakých a jednotvárnych. My  skôr narodení môžeme donekonečna porovnávať časy pohostinstva tej doby a dneška. V globálnej rovine došlo k jasnému posunu vpred a vo väčšine prevádzok už dnes platí to známe - náš zákazník náš pán. Teda samozrejme v závislosti od poberanej mzdy čašníka (na ktorého narazíte) a na ktorom hneď vidíte, ako je zaplatený. Aj dnes tak, ako aj za starých čias sedíme si  za jedným stolom a sme si rovní, poniektorí rovnejší, iní sú zas z tak vysokej spoločnosti, že  nevedia čo so sebou. A na takýchto ľudí mal v tej dobe každý dobrý čašník vždy eso v rukáve. A aké to bolo eso?


Škoda Favorit
Dnes sa na Favoritoch vozia buď len zberatelia, alebo v úvodzovkách povedané zúfalci, ktorí ešte stále čakajú na nejaký zázrak.

Koncepcia osobných automobilov

sa u hlavných európskych výrobcov koncom 70. rokov orientovala na pohon prednej nápravy s priečne uloženým motorom. Vozidlá s takouto koncepciou dosahovali menšie rozmery, nižšie hmotnosti a nižšiu spotrebu. Po neúspešných rokovaniach Škodovky s firmami Volkswagen, Renault, Fiat o kúpe licencií a technológie na výrobu takejto koncepcie vozidla, sa Škoda rozhodla uskutočniť vlastný vývoj vozidla s poháňanou prednou nápravou. Automobil po prvý krát predstavili v roku 1987 na strojárskom veľtrhu v Brne. Pre Československo znamenal Favorit veľký krok vpred. Stal sa jediným automobilom v bývalých komunistických štátoch, ktorý svojimi vlastnosťami sa mohol vo svojej triede postaviť vedľa západoeurópskych áut.

Strana 7 z 12
 

Vyhľadávanie

 

80. roky socializmu

Chodí štěstí dokola, sem tam padne na vola.

České přísloví

Len dotial človek bez starosti žije, dokial si gombík zapät nevie.

Slovenské príslovie

 

Zdeněk Svěrák

 

ONLINE

Práve tu je 388 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ak chcete podporiť finančným darom rozvoj RETROMANIA.SK

PAY BY SQUARE: 1 €

Donate retromania

ALEBO: ĽUBOVOĽNÁ SUMA


EUR

 

Vojnové roky

 

Kolektivizácia

 

Stagnácia

 

Normalizácia

 

Socialismus

  • Karol Duchoň
    Karol Duchoň Karol Duchoň Slovenským Tomom Jonesom a prirovnávali ho ku Karlovi Gottovi. Ale podľa Arnolda Kajanoviča (gitarista skupiny Karla Konárika) hovorí,…
 

Privatizácia

 

Globalizácia

  • Video, ktoré rozplakalo celý svet
    Video, ktoré rozplakalo celý svet. Video o tom, aký jednoduchý a aký emocionálny môže byť pohľad na náš všedný každodenný…
 

Pripravované články

V tejto chvíli redakcia nepripravuje žiadne nové články pre zverejnenie.
Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2021. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.