RetroMánia

NÁVŠTEVNÍCI tohtoročného Medzinárodného strojárske-ho veľtrhu v Brne v expozícii AZNP Mladá Boleslav mali možnosť si prezrieť nový československý automobil ŠKODA GARDE. Je to vlastne nástupca populárnych vozidiel typu kupé 110 R zo závodu AZNP v Kvasinách. Pri konštrukcii tohto automobilu sa využili skúsenosti z prevádzky pretekárskych automobilov ŠKODA 130 RS. Garde je úplne nový automobil so splývajúcou zadnou časťou. Predná maska je podobná tej ako majú automobily Škoda 105/120 model 1982, teda s hranatými reflektormi a halogénovými žiarovkami H4. Predné smerové svetlá sú umiestnené v nárazníku novej konštrukcie, na výrobu ktorého použili materiál Prepreg. Úplne nová je zadná čast vozidla, s malým spoilerom, skupinovými pozdĺžne usporiadanými koncovými svetlami a nárazníkom. Karoséria má špeciálnu protikoróznu ochranu. Navyše má okrasné doplnky, krycie lesklé lišty, ktoré lemujú strechové odtokové žliabky a okná.

SLNKO je regulátorom všetkého diania života na Zemi. Jeho poloha na oblohe riadi striedanie ročných období a jeho východy a západy rozdeľujú deň na dennú a nočnú dobu. Tieto stále sa opakujúce javy sú pre nás také bežné, že im ani nevenujeme pozornosť. A predsa, ak sa pozrieme do kalendára, v ktorom sú uvedené východy a západy Slnka, zistime v novembri pozoruhodnú vec: okamihy východu a západu Slnka v tomto mesiaci nie sú symetrické vzhľadom k poludniu. Poludnie znamená polovicu dňa. Od východu Slnka uplynul práve taký čas, aký bude Slnko ešte potrebovať po svoj západ. Ak napr. 15. novembra trvá čas od východu do západu Slnka 9 hodín 13 minút — ako zistime odčítaním okamihu východu od západu Slnka — očakávame, že Slnko má vychádzať o polovicu tejto doby pred 12. hodinou a zapadať o polovicu tejto doby po 12. hodine, t. j. 12^h-4^h36,5^m-7^H23,5^m a 12^h-4^h36,5^m-16^h36,5^m. V skutočnosti však Slnko vychádza o 7 hodín 08 minút a zapadá o 16 hodín 21 minút miestneho časiť, teda o štvrť hodiny skôr ako sme počítali. Čo to zapríčiňuje?

JE ŽENATÝ a má dve deti. Práve stavia rodinný domček. Jeho koníčkom sú knihy a technika. No predovšetkým malý traktor, v ktorom sa vraj stále „babre". Keď pred dvoma rokmi skončil Strednú priemyselnú školu strojnícku v Kysuckom Novom Meste, prihlásil sa na vysokú školu. A prišiel prvý neúspech — neprijali ho. „No nič to", hovori, „aj tak každú voľnú chvíľku strávim pri knihe o technike." Alojz Kubica teda po skončení strednej školy nastúpil do závodu TATRA v Čadci, n. p., Kopřivnice. dôverovali mu hneď pri príchode. Zverili mu náročnú úlohu mechanika v skúšobni motorov. A nesklamali sa, pretože Alojz Kubica patri v súčastnosti k najlepším mladým tatrovákom. O jeho prístupe k práci svedčí i to, že keď treba, pracuje v sobotu i v nedeľu.

INTENZÍVNY ZÁUJEM o podstatu inteligencie začali v minulom storočí prejavovať najmä biológovia a psychológovia. Slávni vedci Ch. Darwin a H. Spencer vo svojich prácach dokazovali, že evolúciou sa popri vývoji mozgu súčasne zvyšuje aktivita organizmu, objavujú sa zložitejšie formy správania. U nižšie organizovaných živočíchov je možné pozorovať jednoduché, vrodené reakcie na podnety z prostredia. Tieto mechanizmy uľahčujú prispôsobovanie sa organizmu novým podmienkam. Na druhej strane vyššie živočíchy a človek sa podstatne ľahšie prispôsobujú novému prostrediu a dokážu vytvoriť zložitejšie formy správania. Obaja spomenutí vedci považovali inteligenciu za všeobecnú vrodenú vlastnosť, vďaka ktorej organizmus využíva predošlé skúsenosti, dokáže sa dostatočne prispôsobiť prostrediu a prejavuje schopnosť učiť sa. Avšak po čase vysvitlo, že ľudská inteligencia má zložitejšiu podstatu. Roky 1904 sa stali známe práce francúzskeho psychológa Alfréda Bineta, ktorý bol menovaný do funkcie člena komisie francúzskeho ministerstva osvety pre skúmanie duševných schopnosti deti, zaraďovaných do špeciálnych škôl. Binet vedel, že komisia nedosiahne úspech, pokiaľ sa všeobecné úvahy o inteligencii nedoplnia konkrétnymi meraniami. V rokoch 1905 až 1911 so svojim spolupracovníkom lekárom Simonom zostavil niekoľko skúšok na zisťovanie úrovne rozumových schopnosti, ako sú napr. pamäť, chápanie slov, usudzovanie. Takto bolo možné rozlíšiť normálnych jednotlivcov od duševne zaostalých.