RetroMánia

Dnes v Slovenskom energetickom dispečingu v Žiline. Tam ma zaviedli prvé kroky, pretože som bola zvedavá, čo sa skrýva pod touto kusou informáciou: „Slovenský energetický dispečing riadi chod energetickej sústavy na Slovensku v koordinácii s potrebami celoštátnej sústavy a medzinárodnej spolupráce. Jeho cieľom je zabezpečiť nepretržitú a spoľahlivú dodávku energie pre národné hospodárstvo a obyvateľov. Kým v roku 1947/48 mal SED napäťové zaťaženie 100 megawattov, v súčasnosti je to už tri a pol tisíca megawattov". Vieme, že elektrická energia je priemyselný výrobok, ktorý nevieme vo väčšom množstve uskladňovať. Z toho vychádza aj základné pravidlo činnosti dispečingu: nesmie vzniknúť nerovnováha medzi výrobou a spotrebou energie! Preto prv, než sa dostaneme do dispečerské-ho pracoviska, zastavme sa na chvíľu na oddelení programovej výroby. Tu tvoria dlhodobý päťročný plán, ktorý nemá stanovenú hranicu ukončenia výroby a spotreby energie (preto ho aj nazývajú kĺzavou päťročnicou). Ročný diagram, teda odhad zaťažovania v letných a zimných mesiacoch je ďalším krokom. V lete toľko nesvietime a nespotrebúvame elektrinu ani na kúrenie, a preto môžu ísť niektoré zariadenia elektrární do generálnych opráv (tie môžu trvať 4 až 6 mesiacov, bežnú opravu urobia za 2 až 3 týždne). Veľmi kritické dni vznikajú v energetike v septembri a októbri, keď sú zariadenia ešte v oprave, ale v priemysle po dovolenkách už pracujú naplno. V zime vyzerá odhad trochu ináč. Spotreba energie je väčšia, a preto treba často siahnuť aj po tzv. dispečerskej rezerve (1300 megawattov). V zimnom diagrame „programátori" pripravia pomocou počítača až 500 výpočtov, v ktorých sú napr. odhady ťažkých porúch a ich typové riešenia. To však sú odhady na dlhšie časové obdobie. Keďže dispečing je operatívny orgán, musí mať aj mesačný a denný odhad výroby a spotreby energie. Prečo stále spomínam odhady? Nuž preto, lebo nikto dopredu presne nevie, koľko energie bude treba vyrobiť, aby jej bolo dosť. Vecí stačí, aby bolo v januári viac mrazivých dni, ako sa očakáva a spotreba energie vzrastie tak, že sa z toho môže dispečerom hlava zatočiť. Alebo môže v dôsledku chrípkovej epidémie Ochorieť naraz vera ľudí, ich miesta pri strojoch ostanú prázdne a opäť sú prepočty spotreby iba papierovou predpoveďou.

TESLA Liptovský Hrádok

Znárodnením priemyslu v októbri 1945 sa šesť výrobcov slaboprúdovej techniky zlúčilo do národného podniku TESLA s podnikovým riaditeľstvom v Prahe. V rámci industrializácie Slovenska dňa 31. augusta 1947 za prítomnosti pracovníkov podnikového riaditeľstva TESLA a obyvateľstva Liptovského Hrádku slávnostne položili základný kameň k výstavbe nového elektrotechnického závodu. Nový závod bol oficiálne odovzdaný do prevádzky skromnou slávnosťou v nedeľu 7. mája 1950. Následne sa tu začali vyrábať analógové telefónne prístroje a jedny z prvých plne elektronických ústrední.

Neskôr sa začala budovať aj vlastná vývojová konštrukcia, ktorá sa zamerala okrem iného aj na vývoj telefónnych koncových zariadení, ktoré neskôr tvorili nosný výrobný program podniku a začali si tak vo výrobe uplatňovať vlastnú programovú technicko-ekonomickú politiku. V nasledujúcich rokoch bol výrobný program TESLA Liptovský Hrádok rozšírený o malé pobočkové ústredne, linkový dispečing a manuálne prepojovače. Boli vyvinuté verejné telefónne ústredne PK 21 (PK 22), pobočkové ústredne typových radov USR, UK 10, UK 11 a podnikové ústredne UK 10 P a UK 11 P. Ďalšia fáza výroby telefónnych ústrední bola veľmi úzko spätá s rozvojom integrovaných komponentov, ktoré československý elektronický priemysel postupne začal zavádzať do výroby.

ANI VY SI URČITE NEVIETE PREDSTAVIŤ modernú domácnosť bez moderných účinných pomocníkov. A práve také vyrába a do špeciálnych predajni ELEKTRO, podnikov Domáce potreby, dodáva ETA — národný podnik Elektro-Praga Hlinsko, ktorý patrí k najväčším československým výrobcom rotačných a tepelných elektro spotrebičov pre domácnosť. Okrem týchto dvoch miliónov spotrebičov, ktoré sú určené pre vnútorný trh, vyrobia závody v Hlinsku, Miloticiach nad Bečvou a v Jablunkove ešte ďalšiu časť určenú pre zahraničné trhy. Treba poznamenať, že o výrobky je záujem nielen doma, ale i na zahraničných trhoch. A to preto, že ide o moderné a kvalitné výrobky. Už totiž dávno sa stal štítok s obchodnou značkou ETA zárukou kvality a spoľahlivosti. Ale ani to, že väčšinu výrobkov zaradili po prísnych skúškach v štátnej skúšobni do prvej akostnej skupiny, nie je pre podnik dôvodom k zaspaniu na vavrínoch. Naopak, je venovaná maximálna pozornosť pravidelnej inovácii sortimentu v súlade so súčasnými svetovými trendmi s prihliadnutím na zvyšovanie kvality výrobkov, zlepšovanie úžitkových vlastnosti, technickú a estetickú úroveň a na zdokonaľovanie celkovej vybavenosti. Okrem toho vlastná vývojová a konštrukčná základňa musí dbať na to, aby súčasne so zvyšovaním výkonu a účinnosti sa znižovala energetická náročnosť prevádzky ich výrobkov. Nie je preto náhoda, že mnohé elektrické spotrebiče značky ETA získali v súťaži o najlepší výrobok na medzinárodných veľtrhoch spotrebného tovaru v Brne niekoľko zlatých medailí. To je len stručná charakteristika moderného podniku, ktorý vyrástol v uplynulých desaťročiach z malej firmy v Hlinsku založenej v roku 1943.

NA NAŠEJ CESTE ZA KOZMETIKOU sme navštívili v starom závode v Rači riaditeľa závodu Kozmetika Bratislava Arnošta Horníka, ktorý sa už-už chystá do nových priestorov, kam sa „kozmetici" sťahujú. Od neho sme sa dozvedeli, že vo výrobnom programe majú 130 výrobkov v 15 skupinách — pleťové krémy, krémy na opaľovanie, krémy a peny na holenie, krémy na ruky, obklady a masky na tvár, kolínske a aerosolové prípravky, pleťové vody, voňavky, laky na vlasy, zubné pasty, dezodory, darčekové kazety, depilačné prostriedky, pleťové mlieka a prostriedky na ošetrovanie nôh. V nich má jedno z dominujúcich postavení obrúbená už pomaly tridsaťročná značka AB (vraj odvodená od istého nežného gréckeho mena). O popularite AB svedči aj ten fakt, že v ZSSR, konkrétne v Moskve, zriadili patronátnu predajňu VLASTA, v ktorej s úspechom predávajú iba výrobky tejto značky. Kvalitu výrobkov výrazne ovplyvňuje aj spolupráca s lekármi, ktorí základné suroviny testujú dva roky, s Ústavom lekárskej kozmetiky v Prahe (pretože pleť musí byť nielen pekná, ale predovšetkým zdravá), s pracovníkmi Chemicko-technologickej fakulty SVŠT, ktorí hľadajú možnosti náhrady za dovážané suroviny z nesocialistických štátov a samozrejme aj s ostatnými odborníkmi...