O hlúpom Janovi
Jano bol strašne hlúpy. Bol tak neuveriteľne hlúpy, že sa na jeho hlúposť nedalo nájsť ani poriadne prirovnanie.
— Je hlúpy ako sud, — vraveli jedni. Ale to bolo slabé prirovnanie.
— Je hlúpy ako delová guľa,— vraveli druhí. Aj to bola slabota.
— Je hlúpy ako baran, — vraveli,
a ešte všeličo iné vraveli, ale vystihnúť stupeň Janovej hlúposti sa im nepodarilo. Preto ho všetci volali jednoducho a výstižne Hlúpy Jano. Len čo Hlúpy Jano nastúpil pracovať do Strojotechny ako prevádzkový elektrikár, v priebehu dvoch týždňov zapríčinil viacero havarijných situácii. Kam sa pohol, všade to triaslo, búchalo, iskrilo, dymilo, kopalo. A tak Hlúpemu Janovi vzali kapsu s vercajgom, a on od tých čias nerobil nič, len chodil do bufetu kupovať desiatu všetkým elektrikárom a občas pozametal dielňu, pretože k elektrine ho už viac nepustili. Potom sa Hlúpy Jano oženil.
V Strojotechne pracovalo v tom čase aspoň päťsto schopných vydaja chtivých dievčat, no Hlúpy Jano si vzal práve istú Katarínu Q., ktorá bola tak strašne škaredá, že jej dali samostatnú kanceláriu, aby sa na ňu nik nemusel pozerať. Vtedy Hlúpy Jano potvrdil podľa všeobecnej mienky svoju hlúposť, pretože oveľa krajšie dievčatá len čakali, kedy si ich niekto všimne, a boli by za účelom sobáša brali aj Hlúpeho Jana. Pravdou však bolo, že Hlúpy Jano bol jediným zamestnancom Strojotechny, ktorému žena za nikým nezakášala, ani za ňou nik nepozeral. Keď nedávno vyhral Hlúpy Jano na Športke druhú cenu (akože inak, hlúpy má šťastie!) a za všetky peniaze nakúpil žreby štátnej lotérie, každý nad Hlúpym Janom len hodil rukou. Také čosi môže naozaj urobiť len obyčajný chumaj, tĺk, chmuľo, kretén a somár! A tak je Hlúpy Jano dodnes zamestnaný v Strojotechne. Nerobí nič, iba roznáša desiaty, občas pozametá dielňu.
— Je to tak lepšie, — vravia tí, čo ho dobre poznajú.
— Keď nič nerobí, urobí väčší osoh, ako keď niečo robí. Preto mu s robotou dá každý svätý pokoj. Za jeho neuveriteľne škaredou ženou mu nik nezakáša, a vyzerá to, že ani nik nikdy nebude, pretože aj keď už škaredšia ani nemôže byť, krajšia už sotva bude. A tak môže Hlúpy Jano v noci pokojne spať. A do práce chodí na novučičkom Jaguárí, na ktorý získal príslušný obnos výhrou na žrebe štátnej lotérie.
Staršia dáma sa prebudí v hotelovej izbe a zbadá vedľa seba v posteli mladého muža.
- Dávam vám 40 hodín času na to, — hovorí pokojne, — aby ste opustili túto izbu.
Milenci sedia na v parku lavičke:
- Pozri sa drahá, padá hviezda, rýchlo si niečo želaj — hovorí potichu,
- A zaplatíš to?
Pre všetky prípady
Keď sa vrátim z nákupu, vždy je u nás hádka. Muž má taký zlozvyk, že nazrie do každej tašky a chce vedieť čo som kúpila. Všetko vysype na stol a frfle.
— Len sa pozri, čo si zase dovliekla. Pravdaže, zase prášok na pranie, už ich máš plnú policu. To ma dopálilo.
— Ak si myslíš, že budem prať v rukách ako kedysi, keď nebolo dostať prášky, tak sa mýliš. Radšej budem jesť suchý chlieb, len nech mám čo dať do práčky.
Muž vytiahne mydlo.
— A čo tieto detské mydlá?
— To isté, — odvrknem, — čo nevidieť ich nebude. Vyloží na stôl, ako domino tabuľky čokolády, balíčky kakaa.
— Budeš piecť každý deň tortu? — posmieva sa mi.
— To je železná rezerva. Stavím sa, že čokolády nebude. Kto dá na výrobu devízy? Azda ty? Decká budú zase hrýzť kocky cukru? Neboj sa, čokoláda vydrží celý rok.
— Hahaha, celý rok! To je dobrý vtip! O mesiac jej nebude, poznám tvoju pažravosť:
— Ja že som pažravá?! — rozohním sa.
— Ty si pažravý, vždy mi zožerieš polovicu. Krvný tlak nám obom stúpa.
— Kávu si nekúpila? — zagáni na mňa.
— Pravdaže nie, lebo ju pijem ja. — Kávu mi nosia príbuzní a priatelia. Moji! Nie tvoji.
Blíži sa búrka.
— Mne si teda nič nekúpila — zareve muž.
— Kúpila. Z tašky vytiahnem krížovky a hádanky. Mužovi sa rozžiaria oči, uteká do izby po okuliare a ceruzu. Sadá si za stôl a vyvaľuje oči na čarovné štvorčeky. Len na to čakám. Rýchlo zbehnem po tretiu tašku, ukrytú pred vchodom do domu. Je plná keksov a napolitánok. Peniaze som vzala z obálky „Pre všetky prípady".
Zdroj: Časopis Roháč
