sobota, 23 február 2013 10:50

Budova Slovenského rozhlasu

Napísal(a)
Ohodnoťte tento článok
(1 hlas)
Budova Slovenského rozhlasu Budova Slovenského rozhlasu wikimedia.org

Obrátená pyramída

budova slovenského rozhlasu, jedna z dominánt Bratislavy, ktorá je svojim zjavom neprehliadnuteľná postavili v čase socialistického realizmu. V rámci Bratislavy ide o výnimočnú budovu, koncept svedectva socializmu, v ktorom  vznikala. Táto doba priala veľkorysým socialistickým riešeniam. Práve preto mohli jej tvorcovia experimentovať, použiť progresívne technológie a konštrukčné princípy v takej podobe, ako ju vidíme dnes. Tvorba budovy prebiehala v dobe liberalizácie v 60-tych rokov. O autoroch budovy rozhlasu rozhodla súťaž z roku 1963. Víťazom sa stal architekt Miloš Chorvát, investor sa však po zvážení všetkých za a proti rozhodol realizovať druhý najvyššie ocenený návrh architektonického kolektívu Štefan Svetko – Štefan Ďurkovič – Barnabáš Kissling, ktorého formu tvorila obrátená pyramída z oceľovej konštrukcie.

Táto budova nemala vyzerať ako hocijaká iná inštitúcia,“ hovorí Svetko, posledný žijúci z troch autorov projektu, s odstupom času hodnotí toto obdobie ako pomerne priaznivé. „Boli to roky, keď sa architektúra začala vymaňovať z područia ideológie, zo stupídneho panelákového režimu, a nadväzovala na predvojnovú tradíciu, keď u nás vznikali kvalitné stavby, porovnateľné s vývojom vo svete.“ V návrhu išlo o to, aká bude čitateľnosť obsahu budovy z jej formy. Budova sa nemala prejaviť navonok ako obyčajná administratíva. Urbanistické začlenenie vychádzalo z konceptu tzv. priečnej osi – mestského bulváru širokého 90 m, ktorý mal prechádzať z Hlavnej stanice popod Medickú záhradu a Ondrejský cintorín a ústiť do priestoru kultúrno-spoločenského centra.

Rozložité priestory, ktoré rozhlas na svoju prevádzku nevyhnutne potrebuje, museli architekti sústrediť na malom pôdoryse. Keďže radikálne odmietali verziu tridsiatich poschodí nad sebou, zo začiatku uvažovali o rovnom dome s výstupkami na koncoch. Postupne však dospeli k symetrickej kompozícii oceľového koša, ktorá mala výhodu, že dokázala udržať samu seba - podobne ako kôš z prútia. Tak vznikol tvar obrátenej pyramídy, ktorý okamžite vyvolal medzi obyvateľstvom vznik fám a teórií. Od tvrdení, že ide o zmenšeninu Cheopsovej pyramídy, po úvahy nad negatívnymi energiami, ktoré takáto stavba do svojho okolia vyžaruje. Svetko považuje podobné názory za vtipné, od reality na míle vzdialené. Konečná forma budovy vyplynula totiž z jej funkcie a potrieb a bola úzko previazaná s použitým materiálom - oceľou. Na ideové väzby s exotickými kultúrami autori ani nepomysleli.

Na Slovensku bol rozhlas prakticky prvou oceľovou budovou. Toto prvenstvo však so sebou prinieslo niekoľko nevýhod. Keďže stavitelia neboli na prácu s oceľovou konštrukciou zvyknutí a kontakty so svetovým vývojom boli viac než chabé, učili sa na vlastných chybách. Spojovacie systémy použité na stavbe rozhlasu vymýšľali architekti takpovediac na kolene v spolupráci s robotníkmi. Stalo sa tiež, že na slnečnej strane začala oceľová konštrukcia v lete praskať. Zlyhávali často základné veci, robotníci neboli zvyknutí pracovať profesionálne, precízne, takže samotní architekti trávili víkendy čistením obkladov, ušpinených od malty. Podľa Svetka sú niektoré miestnosti rozhlasu aj dnes „upravené horšie než maštale“, čo je pre autora takéhoto projektu viac než ponižujúce.

Budova rozhlasu má mohutnú podnož s hlavnými nahrávacími a prevádzkovými priestormi, ktoré sú dôkladne od izolované od akéhokoľvek hluku. Jej ploché strechy s viacerými rovinami tvoria rozsiahle terasy, v ktorých sa ozýva vízia moderného rozvoľneného mesta, rozvinutá neskorou modernou o mimoúrovňové terasy. Z nich mali vychádzať mosty spájajúce tento komplex ponad okolité komunikácie s priľahlými objektmi a tvoriace súčasť okoloidúcich peších trás. Nad podnožou stojí na deviatich mohutných krížových stojkách redakčná a vysielacia časť. Pracoviská redakcií sa nachádzajú za sieťou diagonálnych oceľových väzníkov, ktoré zároveň tvoria vzhľadovú štruktúru fasády. Stred pyramídy tvorí železobetónové komunikačné jadro a medzi ním a obalom sa smerom nahor rozširuje vnútorná hala. Prechádza na výšku piatich podlaží. Najväčší prínos znamenala interiérová úprava budovy rozhlasu. Trojica autorov zamýšľala vytvoriť akúsi kancelársku krajinu, plnú svetla, zelene, vzduchu. Priestory šiestich podlaží mali byť otvorené a vzájomne previazané. Túto myšlienku sa však nepodarilo realizovať do detailov, ostala iba torzom. Svetko sa domnieva, že šlo - v našich podmienkach - o príliš progresívne chápanie architektúry a života v nej.[chýba zdroj] Našinec - nech je to úradník alebo kreatívny pracovník - stále uprednostňuje, keď sa môže zavrieť medzi štyri steny a nevidieť, nepočuť. V interiéroch rozhlasu sa nájdu rarity, akou je napríklad Veľké koncertné štúdio. Sála visí v priestore na oceľovej konštrukcii s pružinami zhora. Predtým sa kovové pružiny umiestňovali v spodných častiach akusticky náročných priestorov, opotrebúvali sa a časom strácali zmysel. V koncertnej sále rozhlasu nesú omnoho menšiu záťaž, je k nim voľný prístup a možno ich vymieňať.

Zdroj: wikipedia

Tento článok si prečítalo 2522 ľudí Naposledy zmenené utorok, 30 júl 2013 22:37
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Viac z tejto kategórie: « Bony a klid Buldoci a třešně »

Komentáre k tomuto článku

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený. UPOZORNENIE. Z dôvodu veľkého počtu nechcených reklamných oznámení v komentároch, všetky novo vložené komentáre podliehajú schváleniu našim administrátorom, ktorý ich následne zverejní. Sloboda slova tým nie je dotknutá. Nezverejňujú sa len tie komentáre, ktoré obsahujú reklamné oznamy, alebo komentáre, ktoré sú hanlivé, či urážajúce.

Vyhľadávanie

 

80. roky socializmu

  • Mäsové výrobky za socializmu
    Mäsové výrobky za socializmu Boli mäsové výrobky za socializmu chutnejšie, zdravšie? Určite áno! Takto si zrejme odpovedala väčšina z čitateľov vekovej kategórie 40+ už…
  • Ako sa dovolenkovalo za socializmu
    Ako sa dovolenkovalo za socializmu Ako sa dovolenkovalo za socializmu? Veľmi často sa hovorievalo, že na malte. To znamenalo, že ľudia si brali dovolenku zvyčajne…
  • Michal Dočolomanský
    Michal Dočolomanský Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v Nedeci, (Nedeca patrila v tomto období Slovensku, dnes je to Poľské územie)…
  • Lasica & Satinský
    Lasica & Satinský Milan Lasica a Július Satinský dvojica intelektuálnych komikov z čias spoločného Československa. Kto by si ich nepamätal. Československo vo svojej…
  • Nedostatkový tovar za socializmu
    Nedostatkový tovar za socializmu Produkcia výrobkov spotrebného tovaru za socializmu trpela častými nedostatkami. Občas pulty maloobchodov z pohľadu určitého tovarového sortimentu skutočne zívali prázdnotou…
  • Vojaci základnej služby ČSĽA
    Vojaci základnej služby ČSĽA Názov ČSĽA (Československá ľudová armáda) dostala táto ozbrojená zložka na základe rozhodnutia Hlavnej politickej správy v júni 1954. Od tohto…
Chodí štěstí dokola, sem tam padne na vola.

České přísloví

Len dotial človek bez starosti žije, dokial si gombík zapät nevie.

Slovenské príslovie

 

Zdeněk Svěrák

ON LINE

Práve tu je 138 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2018. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk