sobota, 23 február 2013 10:50

Budova Slovenského rozhlasu

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Budova Slovenského rozhlasu Budova Slovenského rozhlasu wikimedia.org

Obrátená pyramída

budova slovenského rozhlasu, jedna z dominánt Bratislavy, ktorá je svojim zjavom neprehliadnuteľná postavili v čase socialistického realizmu. V rámci Bratislavy ide o výnimočnú budovu, koncept svedectva socializmu, v ktorom  vznikala. Táto doba priala veľkorysým socialistickým riešeniam. Práve preto mohli jej tvorcovia experimentovať, použiť progresívne technológie a konštrukčné princípy v takej podobe, ako ju vidíme dnes. Tvorba budovy prebiehala v dobe liberalizácie v 60-tych rokov. O autoroch budovy rozhlasu rozhodla súťaž z roku 1963. Víťazom sa stal architekt Miloš Chorvát, investor sa však po zvážení všetkých za a proti rozhodol realizovať druhý najvyššie ocenený návrh architektonického kolektívu Štefan Svetko – Štefan Ďurkovič – Barnabáš Kissling, ktorého formu tvorila obrátená pyramída z oceľovej konštrukcie.

Táto budova nemala vyzerať ako hocijaká iná inštitúcia,“ hovorí Svetko, posledný žijúci z troch autorov projektu, s odstupom času hodnotí toto obdobie ako pomerne priaznivé. „Boli to roky, keď sa architektúra začala vymaňovať z područia ideológie, zo stupídneho panelákového režimu, a nadväzovala na predvojnovú tradíciu, keď u nás vznikali kvalitné stavby, porovnateľné s vývojom vo svete.“ V návrhu išlo o to, aká bude čitateľnosť obsahu budovy z jej formy. Budova sa nemala prejaviť navonok ako obyčajná administratíva. Urbanistické začlenenie vychádzalo z konceptu tzv. priečnej osi – mestského bulváru širokého 90 m, ktorý mal prechádzať z Hlavnej stanice popod Medickú záhradu a Ondrejský cintorín a ústiť do priestoru kultúrno-spoločenského centra.

Rozložité priestory, ktoré rozhlas na svoju prevádzku nevyhnutne potrebuje, museli architekti sústrediť na malom pôdoryse. Keďže radikálne odmietali verziu tridsiatich poschodí nad sebou, zo začiatku uvažovali o rovnom dome s výstupkami na koncoch. Postupne však dospeli k symetrickej kompozícii oceľového koša, ktorá mala výhodu, že dokázala udržať samu seba - podobne ako kôš z prútia. Tak vznikol tvar obrátenej pyramídy, ktorý okamžite vyvolal medzi obyvateľstvom vznik fám a teórií. Od tvrdení, že ide o zmenšeninu Cheopsovej pyramídy, po úvahy nad negatívnymi energiami, ktoré takáto stavba do svojho okolia vyžaruje. Svetko považuje podobné názory za vtipné, od reality na míle vzdialené. Konečná forma budovy vyplynula totiž z jej funkcie a potrieb a bola úzko previazaná s použitým materiálom - oceľou. Na ideové väzby s exotickými kultúrami autori ani nepomysleli.

Na Slovensku bol rozhlas prakticky prvou oceľovou budovou. Toto prvenstvo však so sebou prinieslo niekoľko nevýhod. Keďže stavitelia neboli na prácu s oceľovou konštrukciou zvyknutí a kontakty so svetovým vývojom boli viac než chabé, učili sa na vlastných chybách. Spojovacie systémy použité na stavbe rozhlasu vymýšľali architekti takpovediac na kolene v spolupráci s robotníkmi. Stalo sa tiež, že na slnečnej strane začala oceľová konštrukcia v lete praskať. Zlyhávali často základné veci, robotníci neboli zvyknutí pracovať profesionálne, precízne, takže samotní architekti trávili víkendy čistením obkladov, ušpinených od malty. Podľa Svetka sú niektoré miestnosti rozhlasu aj dnes „upravené horšie než maštale“, čo je pre autora takéhoto projektu viac než ponižujúce.

Budova rozhlasu má mohutnú podnož s hlavnými nahrávacími a prevádzkovými priestormi, ktoré sú dôkladne od izolované od akéhokoľvek hluku. Jej ploché strechy s viacerými rovinami tvoria rozsiahle terasy, v ktorých sa ozýva vízia moderného rozvoľneného mesta, rozvinutá neskorou modernou o mimoúrovňové terasy. Z nich mali vychádzať mosty spájajúce tento komplex ponad okolité komunikácie s priľahlými objektmi a tvoriace súčasť okoloidúcich peších trás. Nad podnožou stojí na deviatich mohutných krížových stojkách redakčná a vysielacia časť. Pracoviská redakcií sa nachádzajú za sieťou diagonálnych oceľových väzníkov, ktoré zároveň tvoria vzhľadovú štruktúru fasády. Stred pyramídy tvorí železobetónové komunikačné jadro a medzi ním a obalom sa smerom nahor rozširuje vnútorná hala. Prechádza na výšku piatich podlaží. Najväčší prínos znamenala interiérová úprava budovy rozhlasu. Trojica autorov zamýšľala vytvoriť akúsi kancelársku krajinu, plnú svetla, zelene, vzduchu. Priestory šiestich podlaží mali byť otvorené a vzájomne previazané. Túto myšlienku sa však nepodarilo realizovať do detailov, ostala iba torzom. Svetko sa domnieva, že šlo - v našich podmienkach - o príliš progresívne chápanie architektúry a života v nej.[chýba zdroj] Našinec - nech je to úradník alebo kreatívny pracovník - stále uprednostňuje, keď sa môže zavrieť medzi štyri steny a nevidieť, nepočuť. V interiéroch rozhlasu sa nájdu rarity, akou je napríklad Veľké koncertné štúdio. Sála visí v priestore na oceľovej konštrukcii s pružinami zhora. Predtým sa kovové pružiny umiestňovali v spodných častiach akusticky náročných priestorov, opotrebúvali sa a časom strácali zmysel. V koncertnej sále rozhlasu nesú omnoho menšiu záťaž, je k nim voľný prístup a možno ich vymieňať.

Zdroj: wikipedia

Zobrazené 3089 krát Naposledy zmenené štvrtok, 19 december 2019 18:10
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Viac z tejto kategórie: « Bony a klid Buldoci a třešně »

Napíšte komentár

Make sure you enter all the required information, indicated by an asterisk (*). HTML code is not allowed.

 

Vyhľadávanie

 

80. roky socializmu

Chodí štěstí dokola, sem tam padne na vola.

České přísloví

Len dotial človek bez starosti žije, dokial si gombík zapät nevie.

Slovenské príslovie

 

Zdeněk Svěrák

 

ONLINE

Práve tu je 229 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Ak chcete podporiť RETROMANIA.SK

Donate retromania
 

Vojnové roky

 

Kolektivizácia

  • Prešovská pionierska železnica
    Prešovská pionierska železnica Pred železničným depom v Prešove stojí zakonzervovaná lokomotíva - maletka U47.002 Ktorá pôvodne premávala na jindřihohradeckých úzkokoľajkách a ťahala vagóniky…
 

Stagnácia

 

Normalizácia

  • Pipi dlhá pančucha
    Pipi dlhá pančucha Nie je ňou nik iný ako Švédka Inger Nilsson Jej meno mnohým a zvlásť tým mladším veľa hovorí, ale keď…
 

Socialismus

 

Privatizácia

  • Bavlnárske závody Ružomberok
    Bavlnárske závody Ružomberok Bavlnárske závody Ružomberok - na vrchole 80. rokov 20.storočia pod názvom Bavlnárske závody Vladimíra Iľjiča Lenina (skratka BZVIL). Továreň na…
 

Globalizácia

  • Helena Růžičková
    Helena Růžičková Helena Růžičková (Helena Málková) kurpulentná žena si zo svojej nadváhy dokázala spraviť ochrannú známku. Jej výzor a duch bol neopakovateľný.…
 

Pripravované články

Od veľtrhu k veľtrhu

Od veľtrhu k veľtrhu

Aké novinky priniesla medzinárodná výstava v Brne v roku 1977? Kto vystavoval a čo vystavoval?

Bude publikované:
streda, 29 január 2020 07:00


ŠVOČ - skratka štyroch slov

ŠVOČ - skratka štyroch slov

Čo je ŠVOČ ? Za socializmu šlo u mládeže o pomerne frekventovanú slovnú skratku.

Bude publikované:
piatok, 07 február 2020 10:00


Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2020. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.