Vít Olmer
Jeden z výborných českých filmov na sklonku 80. rokov 20.storočia, ktorý nastavil zrkadlo absurdite socialistického systému, aj keď bol natočený myslím si, ako propagačný film na potieranie kapitalistického spôsobu života v socialistickom Československu. Ale v jednom mal stopercentnú pravdu. Čo nebolo možné dostať v obchodoch, nakúpilo sa u vekslákov. Bony, oblečenie a spotrebná elektronika. Film je nádhernou ukážkou príbehov zo zákulisia vekslákov. Je vidieť, že na svoju dobu mali títo chlapci mierne povedané nadštandardné príjmy a žili si ako bohémovia. Koniec koncov, ich vtedajšie príjmy by ich asi uživil aj v tomto storočí. Pamätám si, keď nám tento film premietali naši politickí pracovníci na škole, ako odstrašujúci príklad. Len zvláštne na tom bolo to, že sme tým hlavným hrdinom závideli všetko na čo siahli. Peniaze, krásne ženy, namiesto toho, aby sme sa poučili z ich kriminálnych činov. Písal sa rok 1987.
Hlavnou postavou príbehu je mladý automechanik, ktorý príde z Mladej Boleslavi do Prahy, aby zohnal západonemecké marky, za ktoré chce kúpiť pre miestnu diskotéku video, pretože v tej dobe video diskotéky boli skutočným hitom. A ja si na ne živo pamätám. Farebné televízory, videopásky zo zahraničia, teda všetko to čo som ja nemal doma a nikdy by sa mi na len tak ľahko nepodarilo finančne siahnuť. Nechá sa však priekupníkov oklamať falošnými bankovkami. Aby škodu, ktorú svojím kamarátom spôsobil nahradil, vráti sa do Prahy a začne pátrať po Richardovi, ktorý mu falošné peniaze predal. Dostane sa niekoľkokrát do spárov s Richardovu veksláckou partiou, ale časom si sám začne zarábať, ako vekslák a stane členom jeho skupiny. Sľubnú kariéru však prekazí stretnutiu s oveľa silnejší a vplyvnejší skupinou priekupníkov, v ktorej pozadí stojí ostrieľaný Karel.
Scenárista Radek John s dôvernou znalosťou vykreslil cestu dôverčivého vidieckeho mladíka do veksláckeho podsvetia. Režisér Vít Olmer príbehu vtlačil dynamiku a humorný nadhľad. Tvorcovia s mimoriadnou vierohodnosťou priblížili prostredia priekupníkov valút, najmä obchodovanie s nedostatkovými tuzexovými bonmi, za ktoré bolo možné v Tezexe (špecializované obchody so zahraničným tovarom) nakupovať. Film hovorí nie len o súvislostiach medzi veksláckymi skupinami tej doby, ale predpovedá koniec socialistickým časom a príchod tvrdého kapitalistické biznisu. A čuduj sa svete neprešlo tak veľa času, prišli veľké politické zmeny a československých vekslákov nahradili ukrajinci a ľudia z balkánu. A kde skončili naše vekslácke skupiny? Ja viem kde. Kým predávali bony, mali sme z toho úžitok aj my, ale keď prešli do vyššieho levelu zistil som, že z privatizácie mi nenechali vôbec nič. Aj tých tisíc korún odplávalo dolu Dunajom. Nuž taký je život.
