ČSSR 80. roky 20. storočia (115)
Čo je silnejšie, ako túžba po poznaní?
ZDRAVOTNÁ SESTRA ho upozornila, že väčšina pacientov má v ten istý deň vysoký krvný tlak. Prečo? To sa dozviete z tohoto dobového článku.
ZDRAVOTNÁ SESTRA ho upozornila, že väčšina pacientov má v ten istý deň vysoký krvný tlak. Počasie pľuhavé, ale aj keď svieti slnko, mnohí majú zvýšený či vysoký krvný tlak. Existuje závislosť medzi krvným tlakom a počasím? To bolo pred dvadsiatimi rokmi. Do bloku si zapisoval ťažkosti svojich pacientov. Zistil, že v určité dni čast pacientov nedobre spí — a nahlodávala ho otázka: Má časový priebeh zmien počasia vplyv na bolesti hlavy, únavu, potenie sa, zábudlivosť, slabosť, nesústredenosť ??? Časť pacientov mala v určité dni bez zjavnej príčiny pocity strachu, úzkosti. Študoval dostupnú literatúru, zhováral sa s meteorológmi. Co ovplyvňuje počasie na Zemi? Slnko. A keď ovplyvňuje neživé. ovplyvňuje aj živé, ved je to logické. Nasledovali injekcie poznatkov z Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied, najmä o fyzikálnych zákonitostiach vzťahu Slnko — Zem. Začali chodiť telegramy, ktoré oznamujú stupeň slnečnej aktivity. Trpezlivo pozoroval, skúmal svojich pacientov, pokúšal sa o vývody práve s ohľadom na stupeň slnečnej aktivity elektromagnetických vplyvov. V spolupráci s matematikmi a s geofyzikmi vznikla jeho prvá práca — Dynamická psychopatológia v objektívnom obraze kozmickej fyziky.
Energia zakonzervovaná v hlbinách zeme
Na území našej republiky, okrem malých ložisk ropy na južnej Morave a západnom Slovensku, sa nevyskytujú väčšie ložiská ropy a zemného plynu.
Hromadným názvom fosílne palivá označujeme základné energetické suroviny uhlie, ropu a zemný plyn. Pre priemyselnú výrobu majú taký význam ako napríklad pre človeka kyslík, chlieb a pitná voda. Ich spotreba na celom svete prudko stúpa, len v poslednom štvrťstoročí sa ich spotrebovalo viac ako za celú históriu predtým. Ich význam i naďalej rastie. Okrem energetiky sú nenahraditeľnými surovinami v rôznych odvetviach chemického priemyslu. Vyrába sa z nich široký sortiment výrobkov, bez ktorých by sme si nevedeli súčasný život ani len predstaviť.
Treba sa učiť riešiť problémy?
MYSLÍTE, ŽE EXISTUJE človek, ktorý by nemal problémy? Sú predsa akosi prirodzene spojené s našim každodenným životom.
MYSLÍTE, ŽE EXISTUJE človek, ktorý by nemal problémy? Sú predsa akosi prirodzene spojené s našim každodenným životom. Veľké, malé, osobné, pracovné,
— každý z nás sa s nimi denne stretáva.
Čo je pre jedného veľký problém, to sa inému zdá malicherné. Možno nájsť nejaký všeobecný recept na ich riešenie? Všetci o tom pochybujeme. Niečo spoločné však majú všetky. A práve to hľadajú psychológovia a nielen oni. O spoločnú podstatu procesu riešenia problémov sa zaujímajú i kybernetici, ktorí sa ju snažia využiť pri konštrukcii programov, modelujúcich ľudské myslenie. Co zistili? V prvom rade to, že každý problém má akýsi „životný cyklus", trvá určitý čas. Spočiatku narastá, núti nás niečo proti vzniknutej situácii podniknúť, potom prichádza najaktívnejšie štádium a neskôr jeho intenzita klesá, náš záujem oň poklesne a problém odoznie, vyrieši sa. Nie však sám od seba.
Vývoj a skúšky raketoplánu
Po skúškach zostavu rozobrali a znovu zložili, ale už aj so štartovacími motormi. V tejto druhej fáze boli štartovacie motory plné a simuloval sa stav krátko po štarte.
KEĎ SA v Spojených štátoch amerických rozhodli pre projekt raketoplánu (podľa niektorých správ prebiehajú aj v Sovietskom zväze práce na podobnom projekte pozn. red.), ako mnohonásobne použiteľného kozmického dopravného prostriedku (náklady na celoročnú prevádzku pri 50 štartoch by nemali byt vyššie ako cena za jeden štart rakety Saturn 5), začal medzi viacerými firmami boj o pridelenie kontraktu na vývoj, výrobu a skúšky orbitálneho stupňa kozmického raketoplánu. Zo súťaže nakoniec vyšla víťazne firma Rockwell, ktorú zmluva zaväzovala vyrobiť, odskúšať a dodať dva letové exempláre, jeden exemplár pre pevnostné skúšky a jedno zariadenie pre skúšky pohonného systému. Samozrejme, vedenie firmy uzavrelo zmluvy s desiatkami subdodávateľov a samotná firma si ponechala len vývoj a výrobu niektorých časti a konečnú montáž v montážnom závode v Palmdale (Kalifornia). Práve tu 17. 9. 1976 — prvý raz verejnosti slávnostne predviedli prvý exemplár orbitál neho stupňa „Enterprise", určeného pre sériu overovacích letov v atmosfére a pre pozemné vibračné skúšky celého raketoplánu.
Rádiové vlny z vesmíru
Rádiové žiarenie prichádzajúce z vesmíru a prenikajúce zemskou atmosférou sa rozprestiera od frekvencie 15 M Hz až po 300 GHz.
PRED POLSTOROČÍM, na sklonku roku 1930, začal K. G. Jansky (1905-1950), merať hladinu rádiových porúch pri diaľkovom prijme na krátkych vinách okolo 15 m. Keď urobil viac záznamov, všimol si zvláštne poruchy, ktoré nepatrili blízkym ani ďalekým búrkam. Objavovali sa pravidelne každý deň, ale vždy o štyri minúty skôr. Jansky si tento jav nevedel vysvetliť. Až A. M. Skellet, ktorý okrem rádiotechniky vyštudoval aj astronómiu. upozornil Janského, že za periódu, v akej sa objavoval podivný signál, sa Zem otočí do rovnakej polohy proti hviezdam — 23 h 56 min je tzv. siderický (hviezdny) deň. Jansky používal anténu, ktorá umožňovala určiť smer, z ktorého prichádzal signál. Ukázalo sa, že záhadné rádiové vysielanie prichádza zo súhvezdia Strelca, z miesta. kde je najbohatšia Mliečna cesta a kde ako dnes vieme - je stred nášho veľkého ostrova hviezd — Galaxie. Jansky uverejnil v odborných časopisoch vedno šesť článkov o svojom objave, no kupo-divu jeho objavu nikto nevenoval pozornosť. Po viac ako desiatich rokoch G. Reber, nadšený rádioamatér a astronóm zhotovil otáčavú parabolickú anténu priemeru 10 metrov, ktorú postavil v záhrade pri svojom dome. V spojení s citlivým ultrakrátkovlným prijímačom (160 MHz) skúšal znovu zachytiť vesmírne vysielanie. Zistil, že kozmické rádiové viny prichádzajú z celého pásma Mliečnej cesty, z rôznych miest s rôznou intenzitou.
Bleduľa jarná
Bleduľa (Leucojum vernum) kvitne od marca do apríla podľa miesta výskytu.
PRÍVLASTKOM PRVÝ jarný kvet sa môže pýšiť viacero druhov. Je to dané skutočnosťou, že každý z nich rastie na inom území, kde skutočne kvitne medzi prvými. Tak ako je symbolom jari v nižších polohách snežienka, je takou-to symbolickou rastlinou v niektorých oblastiach bleduľa jarná. Bleduľa (Leucojum vernum) sa na prvý pohľad i snežienke podobá, keď si ju však všimneme bližšie, vidíme významné rozdiely. Okvetné lístky bledule sú všetky rovnako veľké, tvoria zvonček a na koncoch majú žltú škvrnu. Na rozdiel od snežienky, ktorá má obyčajne len dva listy, bleduľa ich má viac. Kvitne od marca do apríla podľa miesta výskytu.
