RetroMánia

PRED POLSTOROČÍM, na sklonku roku 1930, začal K. G. Jansky (1905-1950), merať hladinu rádiových porúch pri diaľkovom prijme na krátkych vinách okolo 15 m. Keď urobil viac záznamov, všimol si zvláštne poruchy, ktoré nepatrili blízkym ani ďalekým búrkam. Objavovali sa pravidelne každý deň, ale vždy o štyri minúty skôr. Jansky si tento jav nevedel vysvetliť. Až A. M. Skellet, ktorý okrem rádiotechniky vyštudoval aj astronómiu. upozornil Janského, že za periódu, v akej sa objavoval podivný signál, sa Zem otočí do rovnakej polohy proti hviezdam — 23 h 56 min je tzv. siderický (hviezdny) deň. Jansky používal anténu, ktorá umožňovala určiť smer, z ktorého prichádzal signál. Ukázalo sa, že záhadné rádiové vysielanie prichádza zo súhvezdia Strelca, z miesta. kde je najbohatšia Mliečna cesta a kde ako dnes vieme - je stred nášho veľkého ostrova hviezd — Galaxie. Jansky uverejnil v odborných časopisoch vedno šesť článkov o svojom objave, no kupo-divu jeho objavu nikto nevenoval pozornosť. Po viac ako desiatich rokoch G. Reber, nadšený rádioamatér a astronóm zhotovil otáčavú parabolickú anténu priemeru 10 metrov, ktorú postavil v záhrade pri svojom dome. V spojení s citlivým ultrakrátkovlným prijímačom (160 MHz) skúšal znovu zachytiť vesmírne vysielanie. Zistil, že kozmické rádiové viny prichádzajú z celého pásma Mliečnej cesty, z rôznych miest s rôznou intenzitou.

PRÍVLASTKOM PRVÝ jarný kvet sa môže pýšiť viacero druhov. Je to dané skutočnosťou, že každý z nich rastie na inom území, kde skutočne kvitne medzi prvými. Tak ako je symbolom jari v nižších polohách snežienka, je takou-to symbolickou rastlinou v niektorých oblastiach bleduľa jarná. Bleduľa (Leucojum vernum) sa na prvý pohľad i snežienke podobá, keď si ju však všimneme bližšie, vidíme významné rozdiely. Okvetné lístky bledule sú všetky rovnako veľké, tvoria zvonček a na koncoch majú žltú škvrnu. Na rozdiel od snežienky, ktorá má obyčajne len dva listy, bleduľa ich má viac. Kvitne od marca do apríla podľa miesta výskytu.

MESIAC MAREC je obdobím, keď ešte víchrice doznievajúcej zimy kmášu konármi a mokré snehové chumáče dopadajú v lese so šuchotom na lístie. Dopoludňajšie slnko ešte kde-tu roztápa na lesných cestách tenkú škrupinku ľadu, pod ktorou už prúdia pramienky jarných vôd z topiaceho sa snehu. Je to čas, keď si divá sviňa buduje chatrné lôžko, na ktorom má priviesť na svet štyri až dvanásť pásikavých mláďat. Ich zafarbenie bude splývať s farbami lesa a tiene mladiny dopadajúce na ležovisko skrývajú mladých diviakov, ako ten najdokonalejší úkryt. V tých istých mladinách trčia nad mokrým lístím a poslednými ostrovčekmi ťažkého snehu veľké hnijúce pne, v ktorých tiež pulzuje život. Prežilo v nich zimu pod snehom ako v termostate vera lariev hmyzu. Hnilobné baktérie, ktoré rozkladali peň, vyvíjali dostatok tepla na to, aby nevymrzli. V mäkkom tlejúcom dreve si s obľubou stavajú hniezda aj lesné, veľkooké myši, ryšavky. Teraz v marci opúšťajú teplé hniezda z machu a jemných vláken tráv, aby sa rozbehli po lese.

ČESKOSLOVENSKÁ METROLÓGIA má veľmi dlhú tradíciu, ale jej úzka spätosť so socialistickou ekonomikou sa prejavuje len v posledných rokoch. Dnes, keď slovo kvalita patri medzi najfrekventovanejšie, má metrológia dôležitú funkciu pri zabezpečovaní vysokej akosti československej produkcie. Pritom nejde len o uplatnenie metrológie v priemyselnej výrobe, ale aj v doprave. spojoch, obchode, stavebníctve — jednoducho vo všetkých oblastiach nášho národného hospodárstva. Obrovský význam má metrológia pre pokrok a objektivitu vedy a výskumu. Metrológia je dnes uznávanou vednou technickou disciplínou.