ČSSR 80. roky 20. storočia (99)
Mäsové výrobky za socializmu
Boli mäsové výrobky za socializmu lepšie ako tie dnešné?
Boli mäsové výrobky za socializmu chutnejšie, zdravšie?
Určite áno! Takto si zrejme odpovedala väčšina z čitateľov vekovej kategórie 40+ už po prečítaní nadpisu článku. Tí mladší si zas spomenú na situáciu, s ktorou sa už pravdepodobne stretli, a síce, ako pri konzumácii mäsových výrobkov ľudia skôr narodení povedali: toto nie je tá pravá chuť salámy ako za našich čias, tá klobása už dnes nemá žiadnu vôňu, ako mávala za komunistov, tie párky sú samá múka, nedajú sa porovnať s tými socialistickými ... a tak ďalej a tak podobne. Naozaj boli za čias centrálneho plánovania a ústredných zjazdov Komunistickej strany Československa lepšie, chutnejšie či dokonca zdravšie mäsové výrobky ako tie súčasné? My sme sa pokúsili nájsť na túto otázku nestrannú a fundovanú odpoveď.
Ako sa dovolenkovalo za socializmu
Dovolenka za socializmu
Ako sa dovolenkovalo za socializmu? Veľmi často sa hovorievalo, že na malte. To znamenalo, že ľudia si brali dovolenku zvyčajne na prácu. Stavali si svojpomocne domy, chalupy, alebo trávili čas na svojich záhradkách. Ale boli aj takí, ktorým sa podarilo vycestovať do Juhoslávie, Bulharska, alebo navštívili niektoré z rekreačných zariadení v ČSSR. A nebolo ich málo. K najnavštevovanejším vodným lokalitám na Slovensku bola Zemplínska Šírava a čo sa týka hôr, k nim patrili určite Vysoké Tatry. Ak si chcete zaspomínať na časy dovoleniek, pozrite si nasledovnú reláciu Slovenskej televízie, Noc v archíve.
Michal Dočolomanský
Michal Dočolomanský, slovenský herec, spevák, moderátor a famózny imitátor s nezabudnuteľným hlasom.
Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v Nedeci, (Nedeca patrila v tomto období Slovensku, dnes je to Poľské územie) herec, spevák, moderátor a famózny imitátor. Jeho otec Rudolf pôsobil, ako učiteľ a spolu s manželkou Floriannou (pôvodom Rumunka mladšia o šestnásť rokov) mali 10 detí. Michalovi Dočolomanskému učarovalo divadlo. Ako 13-ročný dostáva svoju prvú titulnú úlohu v rozprávke H. CH. Andersena Snehová kráľovná.
Lasica & Satinský
Milan Lasica a Július Satinský dvojica intelektuálnych komikov z čias spoločného Československa.
Milan Lasica a Július Satinský dvojica intelektuálnych komikov z čias spoločného Československa. Kto by si ich nepamätal. Československo vo svojej divadelnej a hereckej histórii disponovalo radou vynikajúcich komikov, medzi ktorých patrili dvojice, Jiří Voskovec a Jan Verich, Jiří Suchý a Jiří Šlitr, Miloslav Šimek a Jiří Grossman. Lasica a Satinský začínali svoju umeleckú kariéru v 60. rokoch minulého storočia s komickými vystúpeniami a v 70. rokoch už ovládli televízne obrazovky. Diváci oboch milovali. Ich skvelá šou, Ktosi je za dverami, bola zárukou výborného humoru. Humor bol skvelo naformulovaný na rôzne slovné hračky nad ktorým nebolo možné nevybuchnúť smiechom. Podobnými majstrami slovných hračiek boli Jan Verich a Jiří Voskovec.
Nedostatkový tovar za socializmu
Dnes na tému - nedostatkový tovar za socializmu.
Produkcia výrobkov spotrebného tovaru za socializmu trpela častými nedostatkami. Občas pulty maloobchodov z pohľadu určitého tovarového sortimentu skutočne zívali prázdnotou čo pripomínalo skôr povojnové roky v Československu, kedy sa národné hospodárstvo len rozbiehalo, než roky rozvinutého reálneho socializmu. Bolo nepochopiteľné, ako môžu chýbať na pultoch obchodov napríklad pre záhradkárov, kosáky, lopaty, násady, krompáče, v potravinách porcovaný čaj, či sójová omáčka, káva, chýbali občas aj jogurty, alebo bol nedostatok dámskeho a pánskeho spodného prádla. Samozrejme, nebol to dennodenný jav, ale žiaľ bohu stretávali sme sa s týmto problémom akosi pričasto. Ťažko povedať, kde zlyhali odberateľsko - dodávateľské vzťahy, kde súdruhovia urobili chybu, no dnes sa na tie časy kedy bolo potrebné doniesť vedúcemu predajne, či predavačkám prezent, aby ste sa dostal k vytúženému tovaru, je z pohľadu dnešnej digitálne éry priam nostalgické. A práve tejto nostalgii je venovaný tento článok.
Vojaci základnej služby ČSĽA
Československá ľudová armáda existovala od roku 1954 až do marca 1990.
Názov ČSĽA (Československá ľudová armáda) dostala táto ozbrojená zložka na základe rozhodnutia Hlavnej politickej správy v júni 1954.
Od tohto obdobia všetky vojenské dokumenty, služobné pomôcky aj predpisy začali používať tento názov. Československá ľudová armáda existovala do 14. marca 1990, kedy bola zákonom č.74/1990 Zb. zmenená na Československá armáda. Týmto zákonom sa zmenil aj text a spôsob zloženia vojenskej prísahy. Vojaci základnej služby slúžili v armáde 730 dní. Súčasťou ČSĽA bolo pozemné vojsko, vojenské letectvo a vojská proti vzdušnej obrany štátu.
