ČSSR 80. roky 20. storočia (86)
Sexmisia
Sexmisia film z poľskej produkcie ktorá sa objavila v kinách bývalého Československa v roku 1985.
Sexmisia film z poľskej produkcie ktorá sa objavila v kinách bývalého Československa v roku 1985
Alebo 1986 a vyvolala u publika veľké ovácie. Socialistické tabu vo filmovej nahote bolo nakoniec zdárne prelomené a táto filmová komédia si myslím patrí k tomu najlepšiemu, čo poľská kinematografia v tej dobre nafilmovala. Hlavní hrdinovia, dobrovoľníci Max a Albert sa po umelom zmrazení tela prebúdzajú o "niečo" dlhšie, než ako to plánoval pôvodný vedecký experiment. Ich šok je dvojnásobný, pretože sa ocitli v 21. storočí, v novom spoločenstve, kde žijú len ženy. Muži na Zemi vyhynuli, ženy sa stali úplne sebestačnými a silnejšie pohlavie - teda muži sú nepriateľom číslo jedna. Max a Albert sú tak proti svojej vôli považovaní za akési nepohodlné fosílie a hrozí im to najhoršie. Smrť, alebo násilná premena v ženy.
Pražský výběr
Pražský výběr hudobná legendá 80. rokov za hlbokého socializmu.
Pražský výběr hudobná legendá 80. rokov za hlbokého socializmu
Dnes som započul skladbu z oných starých čias z hviezdnej éry tejto skupiny a rozhodol som sa, že si ju na týchto stránkach retrománie aspoň v stručnosti pripomeniem. Pražský výběr bola česká hudobná formácia, ktorá sa začala formovať v polovici 70' rokov v Prahe ako odnož jazz rockového Pražského Big Bandu. Snaha združenia vyvrcholila v roku 1978, kedy po vydaní albumu Žízeň došlo k jeho zániku. V roku 1980 gitarista Michal Pavlíček navrhol bývalému členovi Pražského výběru Michaelovi Kocábovi spoluprácu na projekte, ktorý by niesol názov „Pražský výběr“. Ku skupine sa vtedy pripojil Kocábov dlhoročný spoluhráč Ondřej Soukup (basová gitara) a spevák Jiří Tomek.
Poistenie a zabezpečenie domácnosti
Poistenie a zabezpečenie domácnosti bolo za čias socializmu jednou z mála využívaných služieb.
Poistenie a zabezpečenie domácnosti bolo za čias socializmu jednou z mála využívaných služieb
Pretože policajný štát, akým Československo tej doby nesporne bolo, poskytovalo obyvateľstvu väčšiu bezpečnosť, než dnes. Nie že by sa v tej dobe nekradlo, ale oproti dnešným časom je to obrovský rozdiel. Keďže všetci v tej dobe museli pracovať - mať teda trvalý pracovný pomer - a teda kradlo sa medzi obyvateľmi v menšej miere, pretože nebol na to akosi čas. Buď ste boli na šichte, alebo ste sedel po šichte v krčme a keďže tam sedeli všetci "nemal kto v tej chvíli kradnúť". V tej dobe kradli len tí, ktorí v tom vedeli chodiť a zväčša sa rozkrádal majetok v socialistickom vlastníctve. No dnes sa kradne hádam všade. Vidíme to i vo vysokej politike na Slovensku i v Čechách. Za socializmu sa obohacovala iba jediná politická strana, dnes sa obohacujú všetky politické strany, ktoré sa dostanú k moci a na rozdiel od budovateľskej komunistickej strany, tým dnešným demokratom nie je nič sväté. A kde sme my? Obyčajní ľudia? My sme tu asi len na to, aby z nás vždy niekto ťahal peniaze rôznymi reformami a ekonomickými balíčkami a okradol nás o všetko čo nám ešte po rodičoch zostalo. To isté ja osobne vidím aj v oblasti dnešného poisťovníctva, keď človeka stále presviedčajú o tom, že potrebujete uzavrieť ešte výhodnejšiu poistku, než tú, ktorú ste uzavreli pred dvoma rokmi a tá súčasná má oproti tej pôvodnej toľko výhod, že som až nestačím čudovať, ako veľmi im na mne záleží. Len škoda, že tie výhody nie sú za moje peniaze na mojej strane. Ale o tom je biznis. Zarobiť na vás. Čím viac, tým lepšie.
Karol Duchoň
Karol Duchoň
Slovenským Tomom Jonesom a prirovnávali ho ku Karlovi Gottovi.
Karol Duchoň
Slovenským Tomom Jonesom a prirovnávali ho ku Karlovi Gottovi. Ale podľa Arnolda Kajanoviča (gitarista skupiny Karla Konárika) hovorí, že Karla Gotta ďaleko svojím hlasovým fondom prevyšoval. On však šiel svojou cestou a stal sa jedným z najvýraznejších slovenských spevákov. Rodák z Galanty zrejme spevácke gény zdedil po svojej matke Oľge, ktorá pochádzala z Báčskeho Petrovca. Jeho otec Karol šéfoval galantskému strojárenskému učilišťu a prial si, aby jeho syn mal poriadne remeslo v rukách. Nuž mladý Karol, inak jedináčik, šiel študovať do Partizánskeho na strojnícku priemyslovku. Školu však nedokončil, láska k hudbe bola silnejšia. Kým sa rodičia stihli vrátiť z dovolenky v Juhoslávii, Karol sa tajne vybral na zahraničné angažmán. Rodičom neostávalo nič iné ako rezignovať a zmieriť sa s tým, že z ich syna bude "komediant".