ČSSR 80. roky 20. storočia (111)
Iskry a pionieri deti socializmu
Iskry a pionieri boli školou povinné deti vo veku od 6 do 15 rokov.
Za socializmu sa hlásalo, že deti sú budúcnosťou národa. Iskry a pionieri boli skutočne jeho budúcnosťou. Až do roku 1989. Deti chodili pri slávnostných príležitostiach poobliekaní v rovnošatách a boli v podstate akousi organizovanou štruktúrou socializmu. Iskry a pionieri boli školou povinné deti vo veku od 6 do 15 rokov. Iskry boli menšie deti a na rovnošatách nosili odznak iskričky. Pionieri boli staršie deti, nosili výrazné červené šatky na košeliach okolo krku a tiež mali svoj pionierky odznak.
Pásla kone na betóne
Milka Zimková - spisovateľka, scenáristka, režisérka, herečka a prešovská rodáčka.
Pásla kone na betóne film, ktorý patrí dodnes medzi klenoty novodobej slovenskej filmovej tvorby vychádza z knižnej podoby rovnomenných poviedok, ktoré Emilia Zimková napísala a vydala, ako 32 ročná. Kniha bola dokonca preložená i do japončiny. Keď prišlo rozhodnutie nakrútiť podľa knihy film, pani Zimková požiadala o scenár Fera Feniča a práve on mal aj film natočiť. Ale osud nakoniec rozhodol tak, že sa k scenáru dostal režisér Štefan Uher a na realizáciu filmu dostal zelenú práve on čo Fera Feniča dosť pobúrilo. A tak sa začal nakrúcať krásny film z ľubozvučnou šarištinou, Pásla kone na betóne.
Ľudová hudba bratov Muchovcov z Terchovej
Hudobné zoskupenie bratov muchovcov vzniklo okolo roku 1982.
Ľudová hudba bratov Muchovcov z Terchovej, je ľudová hudba súrodencov Muchovcov. Zoskupenie vzniklo okolo roku 1982. Toto zoskupenie terchovských muzikantov hrá tradičnú terchovskú muziku až dodnes. Viachlasne hrajú a spievajú. Ich hudobné nástroje sú netradične prispôsobené a možno preto vydávajú tak nádherný sýtejší zvuk. Ich hudba a spev je osobitná a len im vlastná. Je to národné kultúrne dedičstvo slovenských predkov v živúcej podobe. Ide o jedinečný terchovský hudobný štýl na Slovensku. Bratia Muchovci sú ozajstní znalci terchovskej ľudovej kultúry. Študovali zvyky a hudbu svojich starých terchovských rodákov, chodili za nimi, učili sa od nich muzikantské techniky a piesne. Bratom Muchovcom sa podarilo zachovať nie len ich hudobný štýl, ale aj množstvo nádhernej ľudovej hudby pre ďalšie slovenské pokolenie.
Podzemný bunker Sovietskej armády - JASYR
Podzemný bunker Sovietskej armády - JASYR
Medzi rokmi 1980 a 1982 postavili príslušníci sovietskej armády na južnom okraji vojenského priestoru Hradiště VII (Česká Republika), komplex kasární a rozsiahly podzemný komplex pod označením JASYR. Toto zodolnené veliteľské stanovište malo slúžiť pre veliteľstvo Strednej skupiny vojsk, respektíve ako veliteľské stanovište 22. armády. Sovietsky vojenský útvar, ktorý túto lokalitu spravoval, mal kódové označenie JASYR, číslo poľnej pošty bolo 41601. Podľa dostupných informácií bol tento komplex vytvorený na účely mobilizácie. Podzemný objekt mal vlastné zdroje elektrickej energie, filtráciu vzduchu a zdroj vody. Dnes je tento podzemný komplex zasypaný a pre verejnosť neprístupný.
Na ceste z Valče, na prvej odbočke pred Veľkým Hlavákovom, je vjazd do vojenského priestoru Hradiště. Na okraji bola strážnica, vedľa nej stál pohotovostný gazik a niekoľko vojakov Sovietskej armády. Tu bolo asi najdôležitejšie a asi najtajnejšie sídlo Strednej skupiny vojsk Sovietskej armády na území Československa.
Rozhlasové zvučky Československého rozhlasu
Historické rozhlasové zvučky Československého rozhlasu pre pamätníkov
Československý rozhlas bol v rokoch 1948 až 1991 štátnou a v rokoch 1991, 1992 verejnoprávnou inštitúciou v Československu. Do roku 1991 mal monopol na rozhlasové vysielanie. Československý rozhlas vznikol v apríli 1948 zlúčením podnikov Český rozhlas, spol. s r.o. a Slovenský rozhlas, spol. s r.o. a zanikol v decembri 1992 so zánikom Česko-Slovenska. Prvé verejné rozhlasové vysielanie v Československu sa uskutočnilo 28. októbra 1919 z Prahy. Pravidelné vysielanie sa začalo 18. mája 1923. ČSR sa stala druhou európskou krajinou s pravidelným rozhlasovým vysielaním. Prvé rozhlasové prijímače na Slovensku sú zaznamenané k roku 1924. V roku 1924 sa začalo používať slovo "rozhlas", predtým sa hovorilo o rádiofónii.
V roku 1925 bolo spustené vysielanie v jazykoch národnostných menšín (v nemčine, maďarčine a rusínčine). V roku 1926 začalo vysielať štúdio v Brne a Bratislave a v roku 1927 v Košiciach (koncom roka 1938 štúdio presunuté do Maďarmi neobsadeného Prešova). Neskôr v Ostrave a v roku 1936 v Banskej Bystrici. Tesne pred rozpadom Československa bol podnik Radiojournal premenovaný na Československý rozhlas, spol. s r.o. O pár mesiacov neskôr, v roku 1939, sa tento podnik rozpadol na slovenský a český rozhlasový podnik, táto situácia trvala až do opätovného zlúčenia týchto podnikov do spoločnej a teraz už explicitne štátnej inštitúcie "Československý rozhlas" vytvorenej v roku 1948 po prevzatí moci v štáte zo strany Komunistickej strany Československa.
V roku 1953 začala vysielať Československá televízia, ktorá bola do roku 1957 súčasťou Československého rozhlasu a až potom sa organizačne osamostatnila. V roku 1955 bolo spustené vysielanie rozhlasu aj po drôte. Na Slovensku bolo v roku 1957 otvorené krajské štúdio v Banskej Bystrici. Koncom 60. rokov a intenzívnejšie od začiatku 70. rokov sa začalo vysielať aj stereofonicky.
Vodárenská nádrž Starina
Vodárenská nádrž Starina Bola vybudovaná v rokoch 1983 až 1988 pre zásobovanie regiónu východného Slovenska (najmä Prešova a Košíc) pitnou vodou.
Vodárenská nádrž Starina sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina a momentálne je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe, čo sa týka využiteľného množstva. Vodná nádrž bola vybudovaná v rokoch 1983 až 1988 na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch na území národného parku Poloniny. Napúšťanie vodného diela sa začalo v roku 1987. Ochranné pásma pri vodnej nádrži Starina nedovoľujú využiť nádrž pre účely cestovného ruchu, alebo iné než vodohospodárske účely. Nádrž má objem 59,8 mil. m³ vody a rozprestiera sa na ploche 311,4 ha, priehradný múr dosahuje úctihodnú výšku 50 m. Dnes je táto vodná nádrž hlavným zdrojom pitnej vody pre mestá Košice a Prešov. Voda preteká 130 kilometrovým potrubím až do Košíc. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie 7 dedín. Išlo o obce Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana, Zvala. Vysídlenie prebiehalo od jari 1980 až do jari 1986, keď ako poslednú vysťahovali obec Ruské.
