ČSSR 80. roky 20. storočia (120)
Socialistické reklamy
Televízna reklama za socializmu nepatrila medzi tie najpôsobivejšie
pretože v podstate ani nebolo čo reklamovať.
Televízna reklama za socializmu nepatrila medzi tie najpôsobivejšie
Pretože v podstate ani nebolo čo reklamovať, keďže žiadny zo socialistických podnikov netrpel konkurenciou v takom slovazmysle, ako ju poznáme dnes. No pri pohľade na tie dnešné , kde človeku neustále omieľajú vynikajúce šampóny bez lupín, super prášky na pranie, najvýhodnejšie paušály, telefóny a tablety za euro a lahodnú chuť margarínu, sa u mňa z toho celého vytvára averzia, pretože sledovať reklamné bloky každých 15 - 20 minút je neúnosné. Chápem že reklama tvorí najväčší zdroj príjmov z televízneho vysielania, ale tá socialistická mala niečo do seba. A prečo? Nuž nebola vysielaná násilne, nebolo pri nej potrebné vypínať zvuk, pretože hlasitosť pri spustení reklamného bloku zobudí i "mŕtveho" ale hlavne sa človek z reklamy za čias reálneho socializmu dozvedel, aké sú novinky v našich maloobchodných predajniach a prečo to v tom našom obchode nie je. Ale to zas nie je tak úplne pravda, všetko sa dalo kúpiť, len občas ten nejaký tovar bol bohu žiaľ pod "pultom". Takmer všetko, čo nás obklopuje, prešlo od čias socializmu výraznými zmenami. Značkové oblečenie, značková obuv, autá, bicykle, práčky, farebné televízory už dávno nie sú podpultovým tovarom a netreba na ne čakať v radoch či poradovníkoch, ako za starých čias. Vyberať si môžeme z čohokoľvek. Len na to treba mať peniaze. Teda dostatok peňazí. Fádne socialistické obaly výrobkov dnes reklamný biznis nahradil lákavým, pestrofarebný a príťažlivým dizajnom. A aké boli reklamy za socializmu?
Sladké starosti
Sladké starosti s Debouche. Film o úrovni nášho pohostinstva v osemdesiatych rokoch.
Slovenský Biskvit Debouche
alebo inak povedané nápoj pre bohov, tak tak nejako by sa dala nazvať úroveň nášho pohostinstva v osemdesiatych rokoch. Bez urážky. Nechcem sa týmto výrokom dotknúť ľudí, ktorí si svoju prácu vykonávali poctivo, ale ak sa na to pozriem z nadhľadu, tak unavených čašníkov som stretával stovky. A fiškúsov, desiatky. Vybral som pre vás filmovú ukážku ktorej prostredníctvom sa chcem vrátiť k obdobiu, keď veľa vecí bolo takých, ako by som to povedal - takých rovnakých a jednotvárnych. My skôr narodení môžeme donekonečna porovnávať časy pohostinstva tej doby a dneška. V globálnej rovine došlo k jasnému posunu vpred a vo väčšine prevádzok už dnes platí to známe - náš zákazník náš pán. Teda samozrejme v závislosti od poberanej mzdy čašníka (na ktorého narazíte) a na ktorom hneď vidíte, ako je zaplatený. Aj dnes tak, ako aj za starých čias sedíme si za jedným stolom a sme si rovní, poniektorí rovnejší, iní sú zas z tak vysokej spoločnosti, že nevedia čo so sebou. A na takýchto ľudí mal v tej dobe každý dobrý čašník vždy eso v rukáve. A aké to bolo eso?
Škoda Favorit
Dnes sa na Favoritoch vozia buď len zberatelia, alebo v úvodzovkách povedané zúfalci, ktorí ešte stále čakajú na nejaký zázrak.
Koncepcia osobných automobilov
sa u hlavných európskych výrobcov koncom 70. rokov orientovala na pohon prednej nápravy s priečne uloženým motorom. Vozidlá s takouto koncepciou dosahovali menšie rozmery, nižšie hmotnosti a nižšiu spotrebu. Po neúspešných rokovaniach Škodovky s firmami Volkswagen, Renault, Fiat o kúpe licencií a technológie na výrobu takejto koncepcie vozidla, sa Škoda rozhodla uskutočniť vlastný vývoj vozidla s poháňanou prednou nápravou. Automobil po prvý krát predstavili v roku 1987 na strojárskom veľtrhu v Brne. Pre Československo znamenal Favorit veľký krok vpred. Stal sa jediným automobilom v bývalých komunistických štátoch, ktorý svojimi vlastnosťami sa mohol vo svojej triede postaviť vedľa západoeurópskych áut.
Škoda 110 Supersport
Škoda Super Sport Ferat Prototyp dvojmiestného kupé s odklopným strednom dielom karosérie.
Škoda Super Sport Ferat Prototyp dvojmiestného kupé s odklopným strednom dielom karosérie
Motor uprostred pred zadnou nápravou a pohonom zadných kolies. Laminátová karoséria s kovovými výstuhami. Radový štvorvalec (Škoda 110L Rallye) s rozvodom OHV, objem 1107 cm ³, vŕtanie 72 mm, zdvih 68 mm, kompresia 10,4, výkon 55 kW (75 koní) pri 6250 otáčkach za minútu, krútiaci moment 81 Nm pri 5250 otáčkach za minútu. Štvorstupňová prevodovka, rázvor 2500 mm, rozchod 1310/1300 mm, vonkajšie rozmery 4060x1640x1120 mm, hmotnosť 898 kg, maximálna rýchlosť 180 km/hod, zrýchlenie na stovku za 15,3 s. Voz bol postavený vývojom AZNP za spolupráce ďalších firiem. Škoda 110 Supersport, typ 724, podľa slávneho filmu prezývaný "Ferat", bol vyrobený v Kvasinách na báze vozidla Škoda 110 R. Podľa pamätníkov a zamestnancov Kvasiny bol vyrobený iba jediný kus.
Sexmisia
Sexmisia film z poľskej produkcie ktorá sa objavila v kinách bývalého Československa v roku 1985.
Sexmisia film z poľskej produkcie ktorá sa objavila v kinách bývalého Československa v roku 1985
Alebo 1986 a vyvolala u publika veľké ovácie. Socialistické tabu vo filmovej nahote bolo nakoniec zdárne prelomené a táto filmová komédia si myslím patrí k tomu najlepšiemu, čo poľská kinematografia v tej dobre nafilmovala. Hlavní hrdinovia, dobrovoľníci Max a Albert sa po umelom zmrazení tela prebúdzajú o "niečo" dlhšie, než ako to plánoval pôvodný vedecký experiment. Ich šok je dvojnásobný, pretože sa ocitli v 21. storočí, v novom spoločenstve, kde žijú len ženy. Muži na Zemi vyhynuli, ženy sa stali úplne sebestačnými a silnejšie pohlavie - teda muži sú nepriateľom číslo jedna. Max a Albert sú tak proti svojej vôli považovaní za akési nepohodlné fosílie a hrozí im to najhoršie. Smrť, alebo násilná premena v ženy.
Pražský výběr
Pražský výběr hudobná legendá 80. rokov za hlbokého socializmu.
Pražský výběr hudobná legendá 80. rokov za hlbokého socializmu
Dnes som započul skladbu z oných starých čias z hviezdnej éry tejto skupiny a rozhodol som sa, že si ju na týchto stránkach retrománie aspoň v stručnosti pripomeniem. Pražský výběr bola česká hudobná formácia, ktorá sa začala formovať v polovici 70' rokov v Prahe ako odnož jazz rockového Pražského Big Bandu. Snaha združenia vyvrcholila v roku 1978, kedy po vydaní albumu Žízeň došlo k jeho zániku. V roku 1980 gitarista Michal Pavlíček navrhol bývalému členovi Pražského výběru Michaelovi Kocábovi spoluprácu na projekte, ktorý by niesol názov „Pražský výběr“. Ku skupine sa vtedy pripojil Kocábov dlhoročný spoluhráč Ondřej Soukup (basová gitara) a spevák Jiří Tomek.
