RetroMánia

V čom spočíva rozdiel medzi rokom 1968 a 1989?

Dávno je už tomu, čo moja dobrá mama priniesla domov zo svojej vtedajšej novinárskej práce zviazané ročníky Smeny z roku 1968. Listoval som zažltnutými stránkami a dýchal atmosféru toho vtedy už dávno minulého a ešte stále traumatického obdobia. Podrobnosti si už veľmi nepamätám – zbierka na Alweg, nejaký ten útek generála Šejnu. Ale jedno mi strašne udrelo do očí. Tie noviny žili, ešte aj po dvadsiatich rokoch. Ich stránky sa hýbali viac, než čarovné fotografie v knihách o Harrym Potterovi. Dýchalo z nich nadšenie, elán, eufória. Taká nádej, také šťastie, také vzrušenie, že to prerážalo cez papier a ja som mal dojem, že som priamym účastníkom oných čias.

Elán

slovenská hudobná skupina, ktorú v roku 1968 založili vtedajší spolužiaci zo základnej školy spevák Jožo Ráž, hráč na klávesové nástroje Vašo Patejdl, gitarista Juraj Farkaš a bubeník Zdeno Baláž. Skupina spočiatku fungovala ako viac menej voľná formácia, s ktorou spolupracovali aj ďalší hudobníci. Hrávali v stredoškolských a vysokoškolských kluboch v Bratislave. Prvé známe pôvodné skladby skupiny Elán boli „Dám ti všetko čo mám“, „Semafór“, či úspešný pokus Vaša Patejdla skladba s názvom „Bláznivé hry“ s ktorou kapela vystúpila na Bratislavskej lýre v roku 1979. Vašo Patejdl vtedy získal cenu za najlepší aranžmán. Do povedomia širšej verejnosti sa skupina dostala v roku 1980 po tom ako na bratislavskej lýre získala strieborné ocenenie s piesňou „Kaskadér“. V priebehu 80. rokov kapela zaujala publikum hlavne svojou pôvodnou slovenskou tvorbou. Významnou zmenou v jej histórii bol príchod Jána Baláža zo skupiny Modus a spolupráca na koncipovaných štúdiových albumoch s textármi ako boli Boris Filan, či výtvarným spracovaním vizualizácie albumov a hudobných projektov, vrátane loga skupiny, známeho Bubáka s vyplazeným jazykom od Alana Lesyka. Ich debutovým albumom bol Ôsmy svetadiel z roku 1981, po ňom nasledovali albumy Nie sme zlí, Elán 3, Hodina slovenčiny. Skladby z tohto obdobia ako „Tuláci v podchodoch“, „Človečina“, „Stužková“, „Zaľúbil sa chlapec“, či „Kráľovná bielych tenisiek“ patria stále do repertoáru nielen koncertov skupiny Elán, ale aj repertoáru hudobníkov na rôznych príležitostných spoločenských podujatí na Slovensku.

Československé státní dráhy boli za čias socialistického Československa najvyťaženejším diaľkovým prepravcom. Autobusmi sa chodievalo z väčša z  dedín za prácou do miest a cestovné bolo o niečo drahšie, ako na železnici.  Vlakmi sa ľudia prepravovali na väčšie vzdialenosti. Na návštevy do najvzdialenejších zákutí tedajšieho Československa, baníci - východniari za prácou do Ostravy, deti na prázdniny do pionierskych táborov, pracujúca robotnícka trieda  na odborárske dovolenky a vojaci základnej služby na opušťáky. No vlak  bol predovšetkým doménou študentov. Kto by vo vlaku nestretol aspoň jednu študentskú lásku? Ja som ich tam stretol niekoľko. Nie nebolo to tým, že by som bol záletník, ale bolo to tým, že som vlakom cestoval dlhé študentské roky od gymnázia až po vysokú školu. A neboli to trasy hocijaké. Vždy to bolo cez polovicu Slovenska tam a cez polovicu Slovenska späť. A keď som nechytil prípoj - no to bolo. Hneď sa z toho stala nočná šichta a prichádzal som domov až nad ránom. Letá boli na nočných staniciach krásne. Hviezdy na teplom letnom nebi ... No v zime?

Socialistický štát bral svojim občanom z hrubej mzdy 20 percent.

Pri dnešnej hospodárskej kríze, ktorá ešte stále hýbe Európskou úniou sa občas stretnem s názorom - zlatý socializmus, že ako nám bolo zaňho dobre. Hovoria dnes dnešné staré a prastaré  mamy. Naozaj musím uznať, že pri ich priemernej výške dôchodku prevádzkujú nákupnú turistiku a v období keď majú hypermarkety akciový deň, je ich plný obchodný dom až človek má optický pocit, že sa čas vrátil o niekoľko rokov naspäť, ak si odmyslím regále plné všelijakého tovaru. A väčšina z nich ozaj žije na hranici chudoby, čo je za dvadsať rokov budovania demokracie ozaj, ako bratia češi povedia - ostuda! Každá doba má svoje čaro. Aj tá z čias socialistického Československa, ale ja osobne by som sa do takého socialistického zriadenia nevrátil. Žiť znova za železnou oponou, žiť v škatuľke, na oknách vyvesovať vlajky ZSSR a ČSSR tak to práve nemusím. Ale určite by som si vedel predstaviť ceny potravín a iných tovarov z tej doby v dobe dnešnej. A napríklad aj školstvo, či zdravotníctvo, alebo poľnohospodárstvo. Za socializmu kam moje oko dovidelo sa pestovali potraviny. Dnes keď prídete na Spiš, kam oko dohliadne, pestujú trávu. Za ňu dostávajú dotácie z EU. Je to hrôza. Teda z môjho laického pohľadu. Pretože nevidím do karát s ktorými naši poľnohospodári hrajú.No ale vráťme sa k téme. Aké že to vlastne boli mzdy za socializmu?