RetroMánia

Poistenie a zabezpečenie domácnosti bolo za čias socializmu jednou z mála využívaných služieb

Pretože policajný štát, akým Československo tej doby nesporne bolo, poskytovalo obyvateľstvu väčšiu bezpečnosť, než dnes. Nie že by sa v tej dobe nekradlo, ale oproti dnešným časom je to obrovský rozdiel. Keďže všetci v tej dobe museli pracovať - mať teda trvalý pracovný pomer - a teda  kradlo sa medzi obyvateľmi v menšej miere, pretože nebol na to akosi čas. Buď ste boli na šichte, alebo ste sedel po šichte v krčme a keďže tam sedeli všetci "nemal kto v tej chvíli kradnúť". V tej dobe kradli len tí, ktorí v tom vedeli chodiť a zväčša sa rozkrádal majetok v socialistickom vlastníctve. No dnes sa kradne hádam všade. Vidíme to i vo vysokej politike na Slovensku i v Čechách. Za socializmu sa obohacovala iba jediná politická strana, dnes sa obohacujú všetky politické strany, ktoré sa dostanú k moci a na rozdiel od budovateľskej komunistickej strany, tým dnešným demokratom nie je nič sväté. A kde sme my? Obyčajní ľudia? My sme tu asi len na to, aby z nás vždy niekto ťahal peniaze rôznymi reformami a ekonomickými balíčkami a okradol nás o všetko čo nám ešte  po rodičoch zostalo. To isté ja osobne vidím aj v oblasti dnešného poisťovníctva, keď človeka stále presviedčajú o tom, že potrebujete uzavrieť ešte výhodnejšiu poistku, než tú, ktorú ste uzavreli pred dvoma rokmi a tá súčasná má oproti tej pôvodnej toľko výhod, že som až nestačím čudovať, ako veľmi im na mne záleží. Len škoda, že tie výhody nie sú za moje peniaze na mojej strane. Ale o tom je biznis. Zarobiť na vás. Čím viac, tým lepšie.

Karol Duchoň

Slovenským Tomom Jonesom a prirovnávali ho ku Karlovi Gottovi. Ale podľa Arnolda Kajanoviča (gitarista skupiny Karla Konárika) hovorí, že Karla Gotta ďaleko svojím hlasovým fondom prevyšoval. On však šiel svojou cestou a stal sa jedným z najvýraznejších slovenských spevákov. Rodák z Galanty zrejme spevácke gény zdedil po svojej matke Oľge, ktorá pochádzala z Báčskeho Petrovca. Jeho otec Karol šéfoval galantskému strojárenskému učilišťu a prial si, aby jeho syn mal poriadne remeslo v rukách. Nuž mladý Karol, inak jedináčik, šiel študovať do Partizánskeho na strojnícku priemyslovku. Školu však nedokončil, láska k hudbe bola silnejšia. Kým sa rodičia stihli vrátiť z dovolenky v Juhoslávii, Karol sa tajne vybral na zahraničné angažmán. Rodičom neostávalo nič iné ako rezignovať a zmieriť sa s tým, že z ich syna bude "komediant".

Osobné počítače v osemdesiatych rokoch boli úžasnou rozvíjajúcou sa technológiou, ktorá bola prístupná len veľkým podnikom a školám

No, počkaj zajac!