Projekt mal ambície posunúť vývoj kombajnov a veľký kus dopredu, keďže doba pražskej jari bola plná eufórií socializmu s ľudskou tvárou. A skutočne sa jednalo o technicky dobrý projekt. Kombajn disponoval priečnym zberom, teda bolo ho možné nakloniť do určitej úrovne s veľmi dobrou priechodnosťou členitým terénom, disponoval odsávaním prachu priamo z lišty, hydrostatickým ovládaním žacej lišty s vyrovnávaním pri nerovností terénu, chladením motora, hydrostatickým pojazdom, hydrostatickým riadením, hydraulicky sklopným komínom ktorý vyprazdňoval zásobník zrna a ďalšími technickými novinkami, ktorými sovietske kombajny v tých časoch nedisponovali. O pripravovanej strojárenskej novinke sa dozvedeli v NDR. A začala tak trocha rivalita medzi vývojármi z Agrostroja a vývojármi z NDR, ktorí tvorili svoj vlastný kombajn. Dokonca prvý prototyp SM 500 kombajnu nazvali Rival. V roku 1972 sa však všetko začalo obracať v neprospech SM - 500. V rokoch začínajúcej normalizácie sa začalo s dovozom kombajnov 512 z NDR , ktoré síce ani z ďaleka nedosahoval parametre SM - 500, ale súdruhovia pomaly, ale istom začali tento projekt smerovať k zániku. Keďže v tých dobách hrala nemalú úlohu RVHP a tá v podstate určovala čo sa v jednotlivých krajinách socialistického bloku bude vyrábať, nakoniec celý projekt SM -500 vláda zrušila a projekt bol predaný do Fortschrittu.
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
NZM Čáslav – expozice kombajny
Kombajn SM - 500 - Príbeh obrovského konštrukčného nadšenia, ktorému súdruhovia z RVHP dali STOP.
Prostějovský Agrostroj sa v roku 1968 pustil do veľkého konštrukčného projektu. Cieľom projektu mal byť kombajn, ktorý by s odstupom času predbehol ich vývoj o dobrých 15 rokov dopredu. Prvé stroje, ktoré sa začali na poliach bývalého socialistického Československa používať pochádzali zo Sovietskeho Zväzu. Priekopníkmi boli stroje s označením S 3, S 4, ktoré boli ťahané koňmi a neskôr sa stali ako sa v tej dobe tomu hovorilo - samohybnými strojmi. Bolo to obdobie kolektivizácie, kde sa dobrovoľne na silu stávali bývalí statkári a drobní samo hospodáriaci roľníci členmi JRD. Keďže technický vývoj napredoval, bolo potrebné pre socialistický štýl hospodárenia vyvíjať novú, lepšiu a hlavne pokrokovú socialistickú techniku. Keďže sa väčšina robôt robila ručne a strojov bolo málo (síce už existovali strojné mlátičky, kosy či strojné viazače) bolo potrebné prísť s niečim univerzálnym. Čo by dokázalo žať, vymlátiť a prípadne ešte zviazať slamu do snopov. Do roku 1968 sa vyrobilo niekoľko strojov, ktoré dokázali úspešne pomáhať poľnohospodárom pri žatvách na poliach. Prostějovský Agrostroj prišiel s myšlienkou vytvoriť nový typ kombajnu, ktorý by technicky vyhovoval zvyšovaniu produktivity práce. Bolo to obdobie výzvy pre konštruktérov prostějovského Agrostroja a zároveň to bola akási prestížna záležitosť Československého strojárstva. A tak sa začal rodiť projekt, ktorý sa mohol stať svetovou jedničkou.
R.F.K.
Šéfredaktor magazínu
Najnovšie od R.F.K.
Napíšte komentár
Zverejnenie komentára z dôvodu neúnosných reklamných aktivít niektorých návštevníkov podlieha schváleniu administrátorom. Tým ale nie je dotknutá sloboda slova, ak nie sú porušené pravidlá tohoto portálu. Komentáre sú následne zverejnené do 24 hodín.
