Počas parlamentnej schôdze sa prihlásil o slovo Vladimír Mečiar. Jeho vystúpenie vzbudilo v médiách a širokej verejnosti búrlivú reakciu. Vraj má k dispozícii materiál, ktorý obsahuje mená ústavných činiteľov, ktorí tiež vložili peniaze do BMG a Horizont a tesne pred ich krachom si peniaze i s úrokmi vybrali. Mečiar povedal, že materiál s menami vyhotovil bývalý majiteľ Vladimír Fruni (a mal asi slúžiť ako akási poistka. A ak má niečo slúžiť ako poistka, boh vie, kde má táto poistka rozbušku) . Mečiar tvrdil, že cédečko s informáciami odovzdal pred rokom (teda v roku 2004) Generálnej prokuratúre. Keď sa na Slovensku započal "mediálny hon na čarodejnice", začalo sa pátrať čo sa s uvedeným cédečkom vlastne stalo. Generálna prokuratúra ho odovzdala Slovenskej informačnej službe, pretože údaje na cédečku boli zašifrované a teda nebolo "čo zverejniť". Tu stopa končí. A nastalo mediálne ticho. Ticho bolo dlhé a trvalo do 6 septembra 2007, Keď sa objavila správa, že sa obsah cédečka podarilo rozkódovať. Bolo možné nahliadnuť do 900 tisíc zmlúv s vkladateľmi a začali sa dohady o tom, čo je možné a čo nikdy nebude možné sprístupniť verejnosti. Dobroslav Trnka (vtedajší generálny prokurátor) povedal, že informácie z cédečka sa napokon nikdy nezverejnia. Ťažko odhadnúť čo by sa stalo, ak by sa tak stalo (ak by sa to zverejnilo). Občianska vojna? Ľudia dokážu pre peniaze urobiť hádam všetko. A hlavne čo by možno dokázala armáda davu drobných ľudí, ak by zistili, kto má ich peniaze. Podľa polície sa pripravilo aj niekoľko zmlúv na fiktívnu americkú firmu, kam sa previedlo niekoľko miliónov korún. Celý systém bola dokonale prepracovaná pyramída. Dvaja zarobili po niekoľko stotisíc korún a navádzali ďalších dvoch, aby vložili svoje peniaze, pretože je to výborný biznis. A ak človek nechcel vyzerať v rodine ako hlupák, pretože sa bojí, alebo nevie investovať, tak investuje. A už je z neho dobrý (poslušný) investor. Všetci v rodine ho chvália, že nikdy nemohol urobiť lepšie. Prvý potom peniaze zo systému mohol vybrať a ostatní traja už o ne prišli. Aké jednoduché. Aké lovely (z pohľadu skutočného investora).
Odkódované cédečko napokon skončilo na úrade špeciálnej prokuratúry a na daňovom riaditeľstve, kde daniari mali preskúmať, ktorí ľudia mali zarobiť peniaze a či zo zisku aj odviedli dane. Policajti vypočúvali ľudí podozrivých z krátenia daní. A čo sa stalo? Nuž čuduj sa svete, nič. Keďže skutok z krátenia daní vzhľadom k premlčacej dobe bol už premlčaný, právne sa trestné stíhanie zastavilo. Neviem, kto vymyslel zákon ktorý rieši premlčaciu dobu (asi zákonodarca presne vedel čo robí), ale niet tej sily, ktorá by to vedela zmeniť. Asi sa na Slovensku skutočne oplatí zarobiť peniaze a počkať s ich zdanením až nastane premlčacia doba (pokiaľ mi na to dovtedy neprídu, ale risk je predsa len na Slovensku zisk). Veď na čo sú peniaze štátu. Veď kto je štát? Hádam nie ja? Tak s týmto sa nikde inde nestretnete, iba na Slovensku. A potom sa čudujeme, že štáty smerom od našich západných hraníc sú ekonomicky silnejšie a vyspelejšie. Že ich obyvatelia sú hrdí na svoju štátnu príslušnosť. A napríklad Briti to prezentujúc takmer na každom kroku. Veď koľko našincov má vo svojom dome, na svojom dvore štátnu vlajku. Možno by sa ich dalo spočítať na prstoch jednej ruky. Choďte sa pozrieť do Británie a uvidíte nevídané. Skutočný patricionizmus. Možno hlúpy príklad, ale funguje to.
Najvyšší vklad do nebankovky jednotlivca činil 700 miliónov korún. Paradoxom je však to, že vklad mal učiniť starší človek, bývajúci v bytovke a teda nie je predpoklad, že by takýto človek pri takom peňažnom obnose býval desiatky rokov práve v bytovke. Ak teda netrpel alzheimerovou chorobou. Pred krachom BMG a Horizontu skrachovalo niekoľko malých nebankoviek a Slováci prišli o svoje dlhoročné úspory. Jednoduchá matematika, ako vytiahnuť peniaze od ľudí pod vidinou dobrej investície. Bolo obdobie, keď hádam každý chcel niekam svoje peniaze investovať (pretože chcel patriť do veľko sveta a nie za nevzdelaného Slováka) a po vzore vyspelých západných krajín, kde bez investícií nieto zisku, si aj ten najmenší slováčisko chcel niečo málo zarobiť (teda konkrétne 30%). Postaviť dom, či dokončiť dom, kúpiť si konečne nové auta, alebo si kúpiť auto, či dať peniaze deťom na štúdiá.
Podobá sa to však tak trochu na tipovanie v niektorých stávkových kanceláriách v dnešných časoch. Hlavne, ak sa tipujú veľké futbalové zápasy. Toľko športových odborníkov pred stávkovou kanceláriou pred tipovaním hádam nikde inde nenájdete. A ako jeden druhému dávajú rozumy. Len škoda, že našinci pri investovaní do nebankových subjektov sa nechopili svojho rozumu. Podobá sa to tak trochu ruskej rulete. Alebo komunistickej menovej reforme v Československu (1953) kde v podstate "verejne štát okradol svojich občanov o ich dlhoročné úspory". Ak niekto vymyslel BMG a Horizont, asi pravdepodobne oprášil len staré dobré metódy. Načo vymýšľať niečo, čo už dávno niekto vymyslel.
A sľúbilo sa veľa. Rôzni politici pred voľbami sľubovali, že s tým urobia poriadok a vrátia sa peniaze poškodeným. Ale nebolo by to podľa mňa spravodlivé. Prečo by som ja ako daňový poplatník mal znášať svoj podiel na tom, že niekto nerozumne investoval svoje peniaze? Ja si napríklad neviem predstaviť, že by môj sused skrachoval a za mnou (obrazne povedané) by prišiel pracovník daňového úradu a priniesol mi dlžný výmer, pretože sused investoval do peňažného ústavu (nech má akýkoľvek štatút) a teda že sa musím podieľať na jeho odškodnení.
Občan by si myslel, že naši volení zástupcovia nás zastupujú v mocenských štruktúrach tohoto štátu a pracujú v náš prospech a nikdy by nedopustili vznik nebankových subjektov. A možno to aj tak skutočne je, že pracujú v náš prospech. Lebo ak sa pozerám na svoje okolie tak vidím zlodeja, zbohatlíka, janičiara, barbara, bezdomovca (mám hlúpy pocit že i tí majú v parlamente z roka na rok čím ďalej tím viac svojich zástupcov) zdratého výrobného operátora, zdravotne poničeného baníka, dôchodcu s peňaženkou len na mince stojaceho v rade v hypermakete len v dňoch keď je totálny výpredaj a občas vysmiate deti, ktorým stačí k šťastiu tak málo. Tablet.
A čo dodať na záver?
Dnes niekto vymyslel veľké sťahovanie národov, keď státisíce ľudí migrujú do Európy. Len budúcnosť ukáže, čo sa udeje s našimi investíciami do našej krajiny v ktorej žili naši otcovia a hádam budú žiť i naši vnuci. Aby zas z toho zas nebola investícia typu, no nekup to (alebo, kam som dal môj rozum). Aké lovely (možno pre migranta).
