RetroMánia

TOHTO ROKU je to už 140 rokov, čo mladý stolársky pomocník Vojtech Scheinost začal vo svojom rodisku Sušici spolu so svojou ženou Máriou vyrábať zápalky. Vtedajšia výroba ešte nemala s továrenskou nič spoločné. Drievka na zápalky vyrábali pomocou špeciálnych hoblíkov, škatuľky zlepovali v sušických domácnostiach a zápalnú hmotu mleli na ručných mlynčekoch. Dielne sa postupne rozširovali až sa spojili do továrne, ktorá v roku 1845 zamestnávala už 300 ľudí. Sušické zápalky boli výborné, dostali medaily na svetových výstavách v Dubline, Paríži, Londýne i Viedni. V roku 1903 vznikla akciová spoločnosť SOLO so sídlom vo Viedni a odvtedy zdobí táto značka škatuľky sušických zápaliek. Pôvabné šumavské mestečko sa vďaka tejto výrobe preslávilo po celom svete. Viete, ako zápalky vôbec vznikli? Ich predchodcom bol tzv. ponorný namáčací zaparovač, ktorý vynašli v Pariži v roku 1805. Skladal sa z drievka, ktoré malo na jednom konci zmes chlorečnanu draselného, síru a arabskú gumu. Druhú čast tvorila „zaparovacia fľaštička" obsahujúca azbest nasýtený koncentrovanou kyselinou sírovou. Keď sa drievko Ponorilo do fľaštičky s kyselinou sírovou, zapálilo sa. Nepríjemnosti spojené s používaním koncentrovanej kyseliny sírovej však viedli k hra-daniu nových, dokonalejších zapaľovadiel. Potom prišla éra trecích zápaliek, ktoré sa zaparovali trením o rôzne upravenú alebo neupravenú plochu. Prvé takéto zápalky vyrobili v r. 1827 v Anglicku. Na jednom konci mali zápalnú zmes z jedného dielu chlorečnanu draselného, dvoch dielov sírnika anumonitého s použitím arabskej gumy ako pojidla. Zaparovali sa šúchaním medzi šmirgľovým papierom. Zaparovali sa však ťažko, zápalná zmes sa stierala, a preto do nej začali pridávať biely fosfor.

O digitálnych hodinkách sme už v Elektróne viac ráz písali. Vysvetlili sme princíp ich činnosti, informovali sme vás o tom, čo je v tejto oblasti nové. Dnes vás zavedieme do minského závodu Tranzistor, ktorý je vo výrobnom združení Integral. Je to jediný výrobca elektronických hodín v Sovietskom zväze. Po jeho výrobkoch je veľký dopyt u sovietskych i zahraničných záujemcov. Reportáž z tohto závodu napísal korešpondent APN lgor Osinskij. PRVÉ ČO MI v továrni ukázali, bol list Jevgenija Chlopova z Leningradu Minčania píše Chlopov. Chcem vám porozprávať o príhode, ktorá sa mi stala s vašimi hodinkami Elektronika. Z roztržitosti som ich raz nechal na detskej posteli. Žena ich spolu s obliečkami strčila do práčky Hodinky prekonali celý cyklus prania: „kúpali sa" v horúcej vode a v roztoku pracích práškov. ,Žmýkali sa" v odstredivke. Objavili sme ich, keď sme vešali bielizeň, a predstavte si, hodinkám sa nič nestalo Idú tak presne ako predtým a neoneskorujú sa za 24 hodín viac ako pol sekundy." Vidíte, autor listu nám navrhuje novú metódu skúšania hotových výrobkov, smeje sa riaditeľ závodu Anatohj Burasov. Ale my sme skúšali ich hermetickosť oveľa jednoduchšie hodinky na istý čas ponárame do špeciálneho roztoku Takto aj jedna anglická firma náš stály odberateľ — predvádza hodinky značky Elektronika - zákazníkom v akváriu - mimochodom tieto hodinky vyvážame aj do NSR. Francúzska Talianska. Ale vodotesnosť nie je jedinou prednosťou týchto hodiniek. Riaditeľ sníma z ruky hodinky a podáva ich.

Výkon elektrární v Sovietskom zväze vzrastie v tejto päťročnici o 71 000 MW, v roku 1980 dosiahne tak výroba elektrickej energie jeden bilión 380 miliárd kWh. Od začiatku desiatej päťročnice vyrobili sovietske elektrárne 2 bilióny 600 miliárd kWh elektrickej energie. Koncom roku 1977 predstavoval ich výkon 238 000 MW, v priebehu tohto roku sa zvýši o ďalších 12 000 MW. Na zvyšovanie výkonu sa podieľajú v sovietskych tepelných elektrárňach veľké energetické bloky s výkonom 500 a 800 MW. V hydroelektrárni v Kostromi inštalujú energetický blok výkonu 1200 MW. Nové agregáty výkonu 100 MW uviedli do prevádzky v jadrovej elektrárni v Kursku a Čiernobyľsku. Výkon juhoslovanských elektrárni sa zvýšil za posledné dva roky o 1900 MW. V súčasnosti tu dokončujú ďalšie energetické zdroje, ktoré v najbližších dvoch rokoch zvýšia výrobu o ďalších 7900 MW. Do roku 1980 bude zahájená výstavba nových elektrárni s kapacitou výroby celkom 7400 MW. Výroba elektrickej energie v jadrových elektrárňach krajín OECD vzrástla v roku 1976 o 14,4%. Podľa uverejnených údajov predstavuje jej podiel na celkovej výrobe elektrickej energie v týchto krajinách 8%. Výroba energie v jadrových elektrárňach niektorých členských krajín (v roku 1976) je zrejmá z nasledujúceho prehľadu (v miliónoch kWh): USA 203 302, V. Británia 36155, Japonsko 34 080, NSR 24 263; Kanada 17 580, Švédsko 16 012, Francúzsko 15 778, Belgicko 10 036, Švajčiarsko 8015, Španielsko 7555, Holandsko 3872, Taliansko 3807 miliónov kWh.

MODERNÝ ČLOVEK si zvykol obklopovať sa drobnými maličkostiam, ktoré mu spríjemňujú život. Určite máte radi dobrý pocit dokonalej sviežosti a čistoty. Preto by ste nemali ani vy a predovšetkým rodičia zabúdať na potrebnú maličkosť, ktorou sa stali pre moderného človeka dezodoranty a intimspraye. I keď vy sami ich možno zatiaľ nebudete používať, upozornite na ne rodičov. A nielen to. Pri vhodnej príležitosti ich môžu rodičom darovať. Dezodoranty a intimspraye dostanete v ktorejkoľvek našej špeciálnej predajni PARFURMÉRIE alebo DROGERIE. Do týchto predajní ich dodávajú dvaja osvedčení výrobcovia modernej kozmetiky — Kozmetika, n. p., Bratislava a Astrid, n. p., Praha. Podľa charakteru a účelu použitia rozdeľujeme dezodoratné prípravky na typické dezodoranty a intímne dezodoranty. Do skupiny typických dezodorantov patria bežné druhy tekutých telových dezodorantov v tlakovom balení. Nielen že slúžia k dezodorizácii telových pachov, ale pri dlhodobom používaní obmedzujú aj tvorbu potu. Pri zvýšenom fyzickom a psychickom vypätí dávajú pokožke pocit sviežosti. Niektoré dezodoranty okrem dezodoračnej zložky obsahujú špeciálne prísady ako sú zložky antiseptické, antimikrobiálne a antimykoidné. Touto poslednou zložkou sú „vyzbrojené" dezodoranty na nohy. Postrek typickými dezodorantmi je vo väčšine prípadov vlhký a účinok je dlhší ako pri intimsprayoch — asi desať až dvanásť hodín.

VÔBEC NEPOCHYBUJEME o tom, že ste šikovní chlapci. Ide len o to, či máte tiež trpezlivosť. A trpezlivosť, ako je známe, prináša ruže. Ale nejde o ruže. Dnes vám chceme ponúknuť niečo pre váš vek oveľa atraktívnejšie, a to sú zlepšovacie modely lietadiel. Nielenže si budete môcť sami doma na stole "vyrobiť" lietadlo, ale taktiež si vyskúšať svoju trpezlivosť, presnosť a umnosť. Mnoho sa dozviete i o histórii a súčasnosti lietadiel. História a súčasnosť techniky má svoje čaro. Mala, má a bude mať pre chlapca každého veku. A potom, vlastnoručne zlepený model vás nielen poteší, ale ozdobí i vašu izbu. Pozrite si preto v špeciálnych predajniach HRAČKY, podniku Drobný tovar pestrú paletu modelov lietadiel a nezabudnite si pre niektorý z nich čo najskôr prísť. Pretože určite nebudete chcieť kupovať mačku vo vreci, bude vás zaujímať, aké modely v špeciálnych predajniach HRAČKY môžete získať. My vám dnes prinášame malú informáciu, ale bude lepšie, ak sa vyberiete sami do našich predajní a prezriete si modely na vlastné oči. Môžeme vás dopredu ubezpečiť, že si určite vyberiete. Uvidíte tu zlepovacie modely jednomiestnych stíhacích lietadiel, hydroplán, malé dvojmiestne školské a športové lietadlo, jednomiestny stíhací dvojplošník, predstaviteľa málo známej kategórie účelových lieta - diel druhej svetovej vojny a to nehovoríme ešte o veľkých súčasných dopravných lietadlách. Družstvo Smer pre vás pripravilo pár zlepovacích modelov, družstvo Dubena šesť a celú paletu na plný počet doplňuje šesť zlepovacích modelov z dovozu. Je to dovedna sedemnásť zlepovacích modelov. Je to záruka, že si každý môže vybrať podľa vlastného vkusu. A ešte než začneme o jednotlivých modeloch, povieme si, že na lepenie modelov budete potrebovať lepidlo „lepí M". Z dovozu pre vás pripravili v špeciálnych predajniach HRAČKY zlepovací model Trident za 25,— Kčs, Caravelle za 16,— a Boeing 427, ktorý dostanete za 20,— Kčs.

V DESIATKACH KRAJĺN všetkých svetadielov šíri dobré meno našich pracujúcich okrídlený šíp v kruhu, doplnený slovným označením ŠKODA. Patri nášmu najväčšiemu strojárskemu podniku, odborovému podniku ŠKODA — Závody V. I. Lenina v Plzni a značka symbolizuje štyri základné pojmy: všestrannosť výroby (veľký kruh), rozmach technického pokroku (krídlo), presnosť výroby a bystrosť (oko) a zameranie na pokrokové výrobné metódy (šíp). Rôzne strojárenské výrobky, parné turbíny, elektrické lokomotívy a trolejbusy, turbogenerátory a hydrogenerátory, valcovacie zariadenia a lisy, obrábacie stroje, prevodové skrine a mnohé ďalšie zariadenia tvoria pestrá náplň výroby v plzenskej škodovke. V posledných rokoch však základnú os rozvoja výrobného programu ŠKODY tvori jadrový program.

NA ZAČIATKU roka môj starý otec, ktorý poznal hromadu prísloví a porekadiel, povedal: — Hádam už nebude o jeden kožuch teplejšie Veď je taká tuhá zima, že len tak trešti a voda zamrzla ako múr. Starý Adam vedel robiť dobré kožuchy, ale teraz, keď ho už niet, veru ani neviem, kde takéto kožuchy robia. Kde ? No predsa v Liptovskom Mikuláši a celkom ináč ako ich robieval starý Adam a kožiari kedysi. V Liptove má výroba koží a kožušín skoro tristoročnú tradíciu. Ved tu boli vtedy pre jej rozvoj výborné podmienky. Dostatok surovín — na lúkach sa páslo oveľa viac oviec a dobytka a v lesoch nebolo o divú zver núdze. Bol tu aj dostatok vody, smrekových pilín a kôry, ktorú bolo treba pri vyčíňaní kožušín. Neskôr sa garbiarstvo a kožušnícka výroba sústreďovala do menších súkromných fabričiek a dnes, vlastne už od roku 1951, je skoncentrovaná v Kožiarskych závodoch národného podniku v Liptovskom Mikuláši. Tento závod s 3335 zamestnancami má ešte niekoľko výrobných odborov, ktoré produkujú širokú paletu výrobkov. Garbiarstvo sa zaoberá spracovaním hovädzích koží na usne, ktoré potom poskytujú obuvníckym podnikom, galantéria zase výrobou najrôznejších dámskych kabeliek, aktoviek, diplomatiek či cestovných tašiek z prírodných, ale aj plastických materiálov. Poviete si kožuch ako kožuch, hlavná vec nech je teplý. V prevádzke na prvovýrobu kožušín to tak celkom jedno nie je. Veď spracovanie kožiek, z ktorých budú šiť kožuchy z vlasovej a velúrovej strany, má v mnohom odlišný technologický postup.

Jednou z úloh sovietskeho automobilového priemyslu v desiatej päťročnici je zvýšiť výrobu ťažkých nákladných automobilov. Túto požiadavku vyvolal predovšetkým búrlivý rast banského priemyslu a povrchovej ťažby úžitkových nerastov. Ťažké nákladné automobily vyrábajú v automobilke v Žodine pri Minsku. V novembri 1978 uplynulo 20 rokov odo dňa, keď tu vyrobili prvý ťažký BeIAZ. Teraz v závode vyrábajú 27, 40 a 75 tonové vozidlá. Vyrobili aj pokusný exemplár giganta s nosnosťou 110 ton. Vyklápač úctyhodných rozmerov má pritom dobré manévrovacie schopnosti a vyvinie rýchlosť až 50 km/h. Pracujú aj na konštrukcii ešte ťažšieho nákladného auta, ktoré by odviezlo náklad 180 ton. BelAZy sa stali základným druhom dopravy v niektorých priemyselných odvetviach. Napríklad pri prieskumných prácach v metalurgii farebných kovov na ne pripadá vyše polovica celkového objemu prepravy horniny. Progresívne konštrukčné riešenie, dobré ložné charakteristiky podmienili výrobné vlastnosti bieloruských automobilov a postavili ich na úroveň najlepších zahraničných vzorov. Automobily so značkou BeIAZ sa vyvážajú do mnohých krajín na svete.

AVIA bol ľahký nákladný automobily československej výroby. Tento typ sa vyrábal v rokoch 1968 až 1983 v národnom podniku Avia v pražských Letňanoch. V roku 1983 prešiel tento typ nákladného vozidla rozsiahlou modernizácii a ďalej sa začal označovať ako A 21/A 31. Základom pre výrobu celého typového radu vozidiel bola licencia zakúpená od francúzskeho výrobcu Renault-Saviem. V Letňanoch bola výroba motorov, kabín vodiča a kompletizácia podvozkov pre dodávateľov nadstavieb. Najvýznamnejším kompletným prevedením vozidiel z Letňan boli valníkové nadstavby. Projekt výroby vozidiel A 15/A 30 bol koncipovaný tak, aby kompletné vozidlá bolo možné vyrábať v Československu, bez potreby dovozu dielov zo zahraničia. Súčasne bolo pri prípadných náhradách maximálne dbané na to, aby do vozidiel vyrobených v Československu bolo možné montovať diely pôvodných výrobcov. Hoci rozbehové série vozidiel boli montované čiastočne z československých a čiastočne z pôvodných dielov, určité konštrukčné skupiny boli prispôsobené československým materiálom, normám a výrobným možnostiam. Bola prekonštruovaná pôvodná jednookruhová brzdová sústava s podtlakovým posilňovačom na dvojokruhovú sústavu s pretlakovým posilňovačom. Preto bol motor vybavený kompresorom namiesto vývevy. Rotačné vstrekovacie čerpadlo bolo nahradené radovým čerpadlom, s ktorého výrobou už boli v Československu skúsenosti. Novo boli vyvinuté a vyrábané bezdušové pneumatiky, diskové kolesá, spúšťač, alternátor, akumulátory, chladič, prístrojová doska, volant a niektoré ďalšie komponenty. Tiež elektrická výzbroj bola upravená pre prístroje vyrábané v Československu. Celá valníková karoséria vrátane kovania a oblúkov s plachtou bola prekonštruovaná na tuzemské materiály. Československé valníky mali drevené bočnice aj podlahy na rozdiel od francúzskej predlohy, ktorá mala kovové bočnice.