RetroMánia

18. decembra 1940 vydal Hitler

tajný rozkaz č. 21, ktorý hovoril o napadnutí Sovietskeho Zväzu. Hitler o napadnutí ZSSR písal aj vo svojej knihe Mein Kampf, ako o zákonitom práve na Lebensraum (životný priestor) nemeckého národa. Lákalo ho najmä nerastné bohatstvo, či už išlo o ropu na Kaukaze, uhlie a oceľ na Ukrajine, či kvalitnú ornicu, ktorej plody mohli živiť jeho rastúcu ríšu. Nemenej podstatná bola likvidácia ZSSR ako potenciálneho nepriateľa, či možnosť získania miliónov Slovanov a ostatných obyvateľov tejto časti sveta ako lacnej pracovnej sily.

Základom nemeckého úspechu mali byť hlboké prieniky tankových vojsk, ktoré by paralyzovali sovietsku obranu. Hlavné sily Červenej armády mali byť zničené západne od riek Dneper a Západná Dvina. Na čo mala nasledovať postupná likvidácia zbytku obkľúčených sovietskych vojsk. Nemecké jednotky mali postúpiť na líniu Archangeľsk - Volga - Astrachaň, čo by nemalo trvať dlhšie ako 2 až 3 mesiace. Hitler predpokladal, že Červená armáda nebude klásť efektívny odpor a nemecký blitzkrieg ju v krátkej dobe načisto vyradí z boja, čo by znamenalo, že bojové operácie budú ukončené ešte pred začiatkom zimy.

Animovaný krátkometrážnych film

z roku 1948 v dĺžke 10 min. Réžia: Zdeněk Miler. Príbeh bez slov, podľa námetu Jiřího Wolkera, prezentovaný prostredníctvom obrazov, vizuálneho dojmu a hudobného sprievodu. Úsporná klasická animácie vykonaná v čiernobielej - len ceruzkou, pracujúce s kontrasty plôch, svetlom a tieňmi. Bohatý a mocný muž ochorie a uzdravenie potrebuje svetlo, slnko. Stovky jeho robotníkov postavia na kopci za mestom stavbu, do ktorej milionár ukryje slnko, aby svietilo len jemu. Budova však topí a praskne pod obrovským žiarom. Slnko sa odkotúľa preč a malinké dievčatko ho svojim vláčikom dopraví späť na oblohu.

17. marca maďarské ministerstvo zahraničných vecí

Oznámilo Nemcom, že Maďarsko chce rokovať so Slovákmi ohľadom hraníc Slovenska so Zakarpatskou Rusou, keďže pôvodné hranice so Slovenskom boli podľa nich iba vnútornou hranicou ČSR a preto po obsadení Zakarpatskej Rusi Maďarmi, túto hranicu je potrebné upraviť. Preto navrhovali posunúť hranicu 10 km západne, až za Sobrance, a potom takmer priamo severne k poľskej hranici.

Maďarské nároky sa zakladali na fakte, že Rusnáci, nie Slováci, tvorili väčšinu obyvateľstva na severovýchodnom Slovensku. Názor, že Rusnáci by preferovali maďarskú vládu pred Slovenskou sa mi však vidí pritiahnutý za vlasy. To potvrdil aj odpor, ktorému Maďari čelili od krátko trvajúcej vlády Zakarpatskej Siče. Maďari však mali mysli niečo iné. Ochrániť Užhorod a kľúčovú železnicu vedúcu do Poľska ponad rieku Uh, ktorá bola v dohľade slovenskej hranice a získať čo najviac územia novovzniknutého štátu, ktoré by im poskytlo čo najdlhšiu hranicu s Poľskom, ich spojencom v čase Mníchova, keď ich požiadavky voči československej vláde v podstate vytvorili pre ČSR situáciu takmer úplného obkľúčenia s výnimkou krátkej hranice s Rumunskom. Boli teda rozhodnutí posunúť hranicu čo najďalej za západný breh Uhu. K tomu sa ešte pridal fakt, že časti jednotiek Siče, práve vytlačené z územia Zakarpatskej Rusi, sa začali formovať za slovenskou hranicou v Uliči, a Maďari mali v úmysle ich zahorúca rozprášiť.

Elegán a gavalier

V roku 1939 bol natočený hádam jeden z najlepších filmov prvej Československej republiky - Kristián. Táto komédia v réžii Martina Friča vznikla podľa francúzskej divadelnej hry Kristián s hlavným hrdinom úradníkom cestovnej kancelárie Aloisom Novákom (stvárneným Oldřichom Novým), ktorý sa raz za mesiac vydáva do veľkého sveta snov - do baru Orient. Tu sa zoznámi s krásnou Zuzanou Rendlovou (Adina Mandlová). Tá prevráti jeho dvojitý život úplne od základov a vráti ho späť do lona vernej manželky Marienky (Nataša Gollová). Nepripomína vám to nič z vašej minulosti? Nikdy ste nezatúžili stať sa Kristiánom? Ak áno, práve v čase prichádzajúceho sviatku Valentína som pre vás pripravil niekoľko nostalgických filmových spomienok.

Fakty a mýty o Jozefovi Tisovi

Volajú po jeho historicky a ľudsky spravodlivom zhodnotení. Je však príznačné, že novodobí historici ,ktorí sa snažia o jeho rehabilitáciu alebo aspoň spravodlivé historické zhodnotenie, sú sami členmi kléru, alebo aspoň majú k nemu veľmi blízko. Kňazi ako Moravčík, ktorý sa dokážu pozrieť na tohto človeka aj z hľadiska morálky viery kriticky, sú odsúvaní v RCK na okraj a nie sú vypočutí. Pretože dnešní predstavitelia slovenskej RCK typu Sokola, Tondru, Korca a im verných jednoznačne Tisa ospravedlňujú a snažia sa ho glorifikovať.Za popularitu Jozefa Tisa v určitých kruhoch slovenskej spoločnosti môžu mýty, ktoré sú okolo jeho osoby stále živé.Vznikajú zmiešaním emócií s neznalosťou faktov.

Hlinkova garda pôsobila ako polovojenská organizácia

Hlinkové gardy v rokoch 1938 až 1945 plnili osobitnú úlohu a v rámci Slovenského štátu disponovali pohotovostnými jednotkami, ktoré boli koncom II. svetovej vojny nasadené do policajno vojenských akcií po boku nemeckej brannej moci  na celom území Slovenskej republiky. Organizačne riadilo Hlinkovú gardu hlavné veliteľstvo HG na čele s hlavným veliteľom HG. Jemu podliehali všetky nižšie zložky organizačnej štruktúry, ktoré sa postupne vytvárali už od roku 1938. Teritoriálne a hierarchicky boli najvyššie postavenými veliteľstvá 1. stupňa – Župné veliteľstvo (v roku 1938 Oblastné veliteľstvo) a 2. stupňa – Okresné veliteľstvo. Najmenšou jednotkou v hierarchii organizačnej štruktúry veliteľstiev bolo miestne veliteľstvo HG.

Adolf Hitler vraj pripravoval atómovú bombu

Sovietske piesne

z druhej svetovej vojny a tesne po nej sú určite nezabudnuteľným pojmom, ak ste ich už niekedy počuli. A ak sa spoja s dobrým sovietskym vojnovým filmom, ide tak povediac o adrenalín. Neveríte? Tak sa započúvajte sa do niekoľkých skutočne nezabudnuteľných TOP skladieb tej doby!

Hlavné mesto Slovenskej Republiky

Kto by to nevedel z nás Slovákov. O cudzincoch to už povedať nemožno. Ak sa spýtate kdekoľvek v Európe, ktoré hlavné mesto Slovenskej Republiky to je, nájdete prekvapujúco veľa nesprávnych odpovedí. Veď kto by si pamätal malú krajinu uprostred Európy. A občas si nás mýlia dokonca so Slovinskom. Ale nie o tom chcem dnes písať. Dostal som sa k zaujímavým filmovým ukážkam Bratislavy z dôb pred druhou svetovou vojnou. Bol som v nemom úžase o čom Bratislava tých rokov bola. Dnes asi už nežijú medzi nami pamätníci, ktorí by nám vedeli okomentovať jednotlivé filmové zábery, ale myslím si, že aj bez komentára je na starej Bratislave čo obdivovať. Možno na "pohybujúcich sa obrázkoch" nájdete váš dom, vašich starých rodičov, priateľov či známych tých dôb, kto vie ...

Baťove závody v Partizánskom

vznikli v roku 1939. Partizánske bolo jedným z miest, kde známy podnikateľ Tomáš Baťa rozvíjal svoje aktivity. Jeho cieľom bolo vytvorenie mesta na Slovensku, v ktorom budú môcť ľudia nájsť prácu, bývanie aj oddych. Koncepcia ideálneho mesta, mesta Baťovany (dnešné Partizánske) vychádzal z ideálneho plánu priemyselnej aglomerácie pre 5.000 až 15.000 obyvateľov. Ján Baťa (následník Tomáša Baťu) kúpil v roku 1929 vtedy najväčšie koželužne v Strednej Európe v Bošanoch. V Bošanoch nemala výroba tendenciu sa ďalej vyvíjať, preto Baťa zakúpil pozemky v chotári blízkej obce Šimonovany, kde začal budovať v roku 1939 nové mesto – Baťovany (Partizánske). Vzápätí však došlo k vytvoreniu samostatného Slovenského štátu, čo skomplikovalo situáciu, pretože Baťa pôsobil na Slovensku, ako zahraničný investor. Ján Baťa bol však vynikajúci podnikateľ a so slovenskou vládou podpísal obojstranne výhodné dohody.