RetroMánia

Retro - Škoda Felícia a Škoda Spartak

boli autá na ktorých jazdilo veľa motoristov v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Asi najobľúbenejšou bola známa Škoda Felícia, ktorá bola vyrábaná i vo vyhotovení kabriolet. Aj keď nešlo o masasovo nakupovaný automobil (pretože takýto automobil nebol vôbec lacnou záležitosťou) našiel si svoje miesto v srdciach socialistického motoristu. Ono zaobstarať si auto pre obyčajnú robotnícku rodinu nebolo vôbec jednoduché. Síce všetkého bolo za socializmu dostatok, len tých peňazí nie a automobil sa pokladal, za prepychový tovar, takže ho v podstate vlastnilo ako sa zvykne hovoriť "horných desať tisíc". Škoda Felicia bol model vyrábaný automobilkou Automobilové Závody Mladá Boleslav n.p v rokoch 1959-1964. Vznikol na platforme vozidla Škoda 440 Spartak.

Zvolen patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku

Je okresným sídlom so spoločenským centrom regiónu, centrom vzdelania, vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko výskumných pracovísk. Za čias socializmu bol Zvolen v povedomí zväčša prítomnosťou sovietskych vojsk, ktoré mali svoju posádku a výcvikový priestor na území vojenského obvodu Lesť. Zvolen je dnes moderným priemyselným mestom, ale ako vyzeral v polovici 60. rokov 20. storočia si môžete pozrieť v nasledovnej filmovej ukážke.

Prvá striptízová tanečnica v Československu

Šesťdesiate roky boli určite výnimočné a to nie len z pohľadu okupácie Československa, ale čuduj sa svete v čase pred príchodom normalizácie vtedajšej socialistickej spoločnosti sa po prvý krát v Prahe na verejnosti objavila prvá striptízová tanečnica. Jej meno sa mi nepodarilo zistiť, ale to v podstate nie ani tak dôležité, ako skutočnosť s ktorou sa striptérka vyspovedala zo svojich striptízových aktivít do spravodajskej kamery "Týždeň vo filme".

O Pražskej jari v roku 1968 som vždy počul iba z rozprávania

Napriek tomu boli asi nielen pre mňa počas dospievania prelomové roky 1968-69 magickými. Bol to prísľub slobody a nádeje, že má zmysel brať život vážne, pokúšať sa hľadať a žiť pravdu a slobodu. Bol to pre mňa priamo nezažitý svet, sprostredkovaný iba spomienkami, starými novinami a občasnými správami Slobodnej Európy, ale aj tak bol mojím skutočným svetom, ktorý má živil svojou odvahou. Možno iba náhodou som sa stal súčasťou spoločnej pamäte na obdobie, keď ľudia prebudili v sebe nádej a vieru, že môžu a sú schopní byť spoluautormi svojich osobných aj národných dejín. Keď pocítili, čo je to nadšenie zo slobody.

Břetislav Pojar - séria grotesiek s dvoma "vypečenými" medveďmi - Potkali se u Kolína

Narodený 07.10.1923, Bábkár, animátor a režisér krátkych a hraných filmov.

Najväčší popularitu na domácej pôde zožala jeho séria grotesiek s dvoma "vypečenými" medveďmi, začatá filmom Potkali se u Kolína. Malých i veľkých divákov si toto poňatie filmového humoru veľmi rýchlo získalo. Vtipné texty v podaní Rudolfa Deyla mladšieho, neskôr Františka Filipovského vás určite nenechajú v spomienkach na tie časy chladnými.
Hlavní hrdinovia sú plyšové hračky, konkrétne dva medvede. Ten väčší a múdrejší si hovorí Veľký Medveď, a ten menší a roztomilejší sa volá Malý Medveď. Vystupujú tu aj iné postavičky a všetky majú tú schopnosť, že sa dokážu premeniť od auta cez semafor až po loptu alebo "houkací Kačenku". Koho že naši dvaja plyšové medvede na ceste stretli? Ak sa mám priznať tak z môjho pohľadu nádherné spomienky na moje detstvo.

Nový most cez Dunaj postavený v rokoch 1967-1972

známy, ako most Slovenského národného povstania (SNP), získal označenie najcharakteristickejšia stavba mesta. Autori projektu J. Lacko a A. Tesár ho riešili ako zavesený oceľový most na jednom pylóne. Na vrchole pylónu sa vo výške 80 m nachádza reštaurácia, ktorá je v jednom ramene pylónu spojená so samotným mostom šikmým rýchlovýťahom a v druhom ramene sa nachádza núdzové schodište so 430 schodmi. Most je 431,8 m dlhý a 21 m široký. Celková váha oceľovej konštrukcie vrátane pylónu je 7537 ton. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny pilier v prúde rieky Dunaj, čím je to bratislavský most s najväčším hlavným rozpätím a tým vo všeobecnosti klasifikovaný ako najväčší v Bratislave. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby. Most patrí do asociácie World Federation of Great Towers, pričom je to 28. a najnižšia stavba tejto asociácie a súčasne jediná stavba tejto asociácie, ktorá slúži ako pylón mosta.

14.10.1964 bol N.S.Chruščov zbavený všetkých funkcií.

Jeho nástupcom sa stal L.I.Brežněv. Pre niekoho možno spomienka na minulosť a pre niekoho zas neznámy pojem. A kto vlastne bol Chruščov? Za 2. svetovej vojny politický komisár, následne v najvyšších funkciách na Ukrajine, jeden zo štvorky Stalinových obľúbencov (G. M. Malenkov, L. P. Berija, N. S. Chruščov, N. A. Bulganin). V roku 1956 na XX. zjazde KSSS predniesol správu o kulte osobnosti, ktorá založila jeho slávu bojovníka proti stalinismu. V roku 1957 ubránil svoje postavenie proti bývalým Stalinovým spolupracovníkom (VM Molotov, LM Kaganovič, GM Malenkov), ktorých vylúčil z komunistickej strany. V roku 1958 sa chopil všetkých funkcií a stal sa novým diktátorom v Sovietskom zväze. Jeho politika bola nekompetentná a bezkoncepčná, katastrofálny stav v poľnohospodárstve a v kultúre sa ešte zhoršil a nedôsledná ekonomická reforma zostala bez výsledku. V lete 1964 sa proti nemu postavil zvyšok vedenia politbira a v čase keď bol na dovolenke v Prahe bolo rozhodnuté jeho odvolanie. Chruščov následne 14.10.1964 rezignoval.

Kto by si nepamätal legendárnu rozprávky Mrázik, ktorú za čias socializmu akosi patrila k Vianociam a k televíznym čiernobielym televíznym obrazovkám

60. roky boli obdobie

kedy sa žena konečne dostala do popriedia a móda bola ako stvorená pe ženy. Na mužov sa v tomto smere akosi "pozabudlo". Samozrejme, aj oni mali svoju módu a nejak chodili, ale bolo to skôr orientované na Beatles či hippies. Určite sa nepredvádzali na mólach a v časopisoch. Mužská móda "len" vyjadrovala životný štýl. V 60' rokoch naplno prepuklo všetko krátke - mini sukne, krátke účesy, krátke tričká. Nebolo to samozrejme všade, pretože móda je tak rôznorodá ako život sám. A to sa týka i tohto obdobia. Hipisáci totiž nosili všetko dlhé, a napodiv, v tej istej dobe. O Hipisákoch na slovensku bol len akýsi slabý vánok. Zavrieť vás totiž pokojne mohli aj za trochu dlhšie vlasy. Charakteristickým znakom 60' rokov sú geometrické tvary. Kruhy, elipsy, trojuholníky a štvorce. Prepukli aj farby. Celé to bolo hodené do akéhosi poblázneného štýlu. Na prvý pohľad nevkusné, na druhý dokonale odháňajúce pochmúru vtedajšieho sveta. Popularitu si získali aj šaty do A, balónové sukne, bodky. Vlasy sa tupírovali, nosili sa čelenky. Hrubé a vo veľkom. Móda priniesla aj baleríny, topánky s otvorenou špičkou.Twiggy bola ikona doby, charakterisktická postava 60' rokov. Ľudia s ňou a podľa nej žili. Modelka, tenká ako prútik – Twiggy.

Retro pohľad na mesto Prešov z polovice 60. rokov 20. storočia prináša silnú nostlagiu pri pohľade na túto východoslovenskú metropolu

hádam všetkým a teda nie len prešovčanom, ktorých je dnes plná Bratislava po sťahovaní národov z východu na západ, ale ako sa hovorí všetkým dobrým rodákom. Prešov prešiel rôznymi etapami vývoja, od čias keď bolo mesto križovatkou obchodných ciest v ďalekej minulosti, cez výsady kráľovského mesta až po 60. roky socialistického Československa. Legenda o vzniku Prešova hovorí o pobyte uhorského kráľa Belu II, slepého kráľa ktorý sa stratil. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré na území dnešného Prešova rástli. Keď ho rytieri konečne našli, kráľ sa rozhodol pomenovať neďalekú dedinku Eperyesom (jahody).