štvrtok, 07 február 2013 12:47

Socialistický školský systém

Napísal(a)
Tento článok má slov
Čas čítania: min.
Úroveň obtiažnosti čítania :
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)
Materská škola Materská škola wikipedia.org

Socialistický vzdelávací proces

mal predsa len niečo do seba. Ak si vezmeme akým spôsobom sa starala spoločnosť o svoju mladú generáciu, možno tomuto systému z dnešného pohľadu iba závidieť. Dnes je školstvo zväčša len predmetom biznisu, kde napríklad úroveň vysokých škôl je založená hádam len na kvantite, pretože viac študentov znamená viac peňazí pre život danej vzdelávacej inštitúcie. A vysokých škôl narástlo za posledné roky ako húb po daždi.  Ak si porovnáme úroveň základných deväťročných škôl napríklad so školami podobného typu v kapitalistických krajinách tej doby, drvivá väčšina detí amerických škôl ani nevedela kde sa nachádza Československo. Ba i dnes si mýlia Slovensko so Slovinskom. Oproti tomu pionieri vedeli vymenovať všetky názvy hlavných miest štátov po celom svete.  A viete prečo? Nuž učitelia aj takéto veci učili. A bolo dostatok kníh i učebných pomôcok. A dnes? Napríklad v zemepise sa učilo aj národné hospodárstvo. Decká vedeli, kde v akom regióne v ČSSR je aký priemysel. Kde sa čo vyrába, kde sa ťaží čierne a hnedé uhlie, kde je naša mincovňa a mnoho mnoho iných vecí. A koľko detí sa vedelo výborne orientovať v histórii. Neveríte? Skúste sa opýtať vašich detí nech vám povedia napríklad koľko trvala tridsať ročná vojna. Ak si vezmeme rozsah pri výchove stredných kádrov, teda stredoškolskej mládeže v časoch socializmu chcel hádam každý rodič umiestniť svoje dieťa na gymnázium a neskôr na vysokú školu, pretože bolo trendom stať sa takzvaných klobáskovým inžinierom, alebo doktorom. Ale bolo aj veľa takých čo premýšľali racionálnejšie a umiestnili svoje dieťa na odbornú strednú školu, alebo učňovku, pretože poznali to staré známe - remeslo má zlaté dno. A bolo naozaj zlaté. Ako napríklad u profesií akým boli automechanici, murári či vodoinštalatéri.

Za čias socializmu v rôznych úrovniach vzdelávania bolo i veľa negatívneho. Hlavne na vysokých školách kde prevládala občas masovosť a našli sa aj klobáskový inžinieri a lekári a deti rôznych komunistických prominentov. Ale zas ich nebolo až tak veľa (na rozdiel od súčasnosti, kde už je možné niekde vyštudovať za vopred dohodnutý počet ton klobás a to bez potreby navštíviť čo len jednu jedinú prednášku a viesť index) pretože nie každý mal za socializmu dostato peňazí na to, aby mohol pravidelne nakupovať a po domácku vyrábať kvalitnú tlačenku v úvodzovkách povedané, aby mu syn či dcéra úspešne doštudovali. Ale k inej veci sa chcem vrátiť. K stredoškolákom. Aj keď komunisti narobili v štáte veľmi  veľa negatívnych vecí jednu z tých pozitívnych im nemožno zaprieť. Systém stredných škôl a učňoviek pre prípravu širokých más pracujúcich pre výrobný proces. Takmer každá väčšia fabrika mala takúto školu. Po maturite, alebo s výučným listom mali v podstate hotových ľudí priamo do výroby. Po krátkom úvodnom zaškolení frčali "na plný plyn", ako sa hovorilo v tej dobe. A malo to ešte aj inú výhodu. Ak som vyštudoval za elektrikára, bol som ním celý život. A dnes? Ak nie je v mojom meste práca pre elektrikára, musím prejsť rekvalifikačným kurzom a stať sa napríklad pekárom. Ak prídem o miesto pekára, prejdem ďalším rekvalifikačným kurzom a som možno murárom. A nakoniec skončím pri pásovej výrobe v strojárskom priemysle pri výrobe áut na dobu určitú a znova ma čaká dilema, čím som sa mal vlastne vyučiť, pretože neviem akú inú profesiu budem musieť ešte zvládnuť, aby som svoju rodinu uživil. Alebo si môžem kúpiť maringotku a neustále kočovať za prácou. Dnes v Košiciach, o mesiac v Bratislave a o pol roka v Londýne. Asi by sme si mali všetci šetriť na tie maringotky (nie na skutočné bývanie), pretože nik z nás nevie, kam ho tá "maringotka osudu" raz ozaj skutočne "zavezie". 

Zahraniční investori neustále volajú po kvalifikovaných ľuďoch do výroby, pretože potrebujú hotových, vzdelaných a predovšetkým  lacných ľudí. A namiesto toho nám pribúdajú masy vysokoškolákov bez budúcnosti, preto že tie rôzne pseudo odbory (ktoré vznikli len za účelom získania financií od štátu a študentov na činnosť tej ktorej školy) nemajú reálne opodstatnenie na trhu práce. Iba ak za pásovou výrobou pri montáži LCD televízorov. Pripomína mi to vysoké politické školy, ktorých absolventi mali za socializmu vysoký kredit, pretože to boli v úvodzovkách povedané nositelia socialistického pokroku a hovoril do všetkého a ničomu v podstate nerozumeli. Ich kariéra skončila rokom 89. To isté mi pripadá s absolventmi pseudo odborov, ktorým kariéra končí prevzatím vysokoškolského diplomu. Nuž nežná revolúcia sa zvrtla zlým smerom. Neštudujeme preto, aby sme boli vzdelaní, ale študujeme asi preto, aby niekto z nášho štúdia profitoval. Všetko čo bolo za socializmu dobré bolo nenávratne zničené. Bol to zámer? Myslím si, že to bol zámer. Aby sme raz ozaj nedopadli, ako v tom českom filme. Hop a je to lidoop.

Politici stále niečo reformujú, ale nie s cieľom pomôcť školstvu ale s cieľom pretiecť prostredníctvom nekonečného počtu reforiem veľké sumy peňazí a aby sa z nich čo možno najviac v systéme stratilo. A toto je výsledok. Masové zatváranie stredných škôl (pri najlepšom masové zlučovanie aby sa na chvíľu prežilo), pretože decká o ne nemajú záujem (lebo čo z toho keď včera som bol strojárom, dnes som vodárom a zajtra nastupujem do novej práce ako pomocná pracovná sila na stavbe, alebo mám na výber. Ak sa skutočne  chcem venovať profesii, ktorá ma baví, to aby som si ozaj kúpil tú maringotku a raz možno skončím v Indii. A otočím kolobeh dejinnej migrácie. Ja sa vrátim na miesto našej nemenovanej menšiny späť do ich vlasti).

A čo štát? Štát má asi jasný cieľ. Budovať vrstvu hŕstky bohatých a masy chudobných obyvateľov. Ak nám z večera do rána odíde automobilový priemysel a niekoľko veľkých zahraničných investorov napríklad do Bulharska, ak nám zavrú zahraniční majitelia obchodné reťazce pretože naše obyvateľstvo nebude mať peniaze ani na základné potraviny, ak nás nezamestná štát a to nás nezamestná, lebo štátnych podnikov je na Slovensku, ako šafránu,  naše Slovensko sa stane jednou "veľkou malou krajinou" v srdci Európy.

A možno sa staneme všetci malými živnostníkmi, ako to plánujú poniektoré politické strany. Takzvaní živnostníci rodinného typu (asi rodičia budú zamestnávať svoje deti, alebo možno opačne) . U poľnohospodárov by to možno ešte ako tak šlo na rodinných farmách, ale v strategickom a nosom priemysle by sme asi dopadli ako Čínska ľudová republika kde v časoch reálneho socializmu budovali hádam v každej obci malú vysokú pec na tavbu ocele, pretože čínski komunisti si mysleli, že takto vyriešia krízu s nedostatkom "železa". Sme proste nepoučiteľný národ. Sme ozaj, malá veľká krajina.

A čo dodať na záver? Nuž len smutné konštatovanie, že naše školstvo raz asi skôr či neskôr skočí. A buď budeme študovať na kvalitných školách v zahraničí (česť výnimkám - ale tých výnimiek na Slovensku je ozaj, ako šafránu ), alebo všetci sa raz aj tak stretneme za pásovou výrobou "so všeobecným a nič nehovoriacim vzdelaním", pretože aby dnes ešte aj človek obhajoval svoj titul v zahraničí rôznymi ponižujúcimi testami či to vzdelanie, ktoré mám je skutočné skutočné je dehonestujúce. Len neviem čo potom budú robiť roboti na Slovensku až k nám dorazia, keď mi všetci budeme za pásom. Aha už viem. Asi nás budú riadiť.

Zobrazené 12024 krát
R.F.K.

Šéfredaktor magazínu

Napíšte komentár

Zverejnenie komentára z dôvodu neúnosných reklamných aktivít niektorých návštevníkov podlieha schváleniu administrátorom. Tým ale nie je dotknutá sloboda slova, ak nie sú porušené pravidlá tohoto portálu. Komentáre sú následne zverejnené do 24 hodín.

 

Vyhľadávanie

 

70. roky normalizácie

Sklenka vína ti neuškodí, a plnou bečku nevypiješ.

Slovácké přísloví

Jiří Menzel

Tolerance není lhostejnost, ale moudrá víra, že i ten druhý může mít pravdu.

 

ONLINE

Práve tu je 355 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Nedal pán boh svini rohy, ani žene mužské nohy.

Slovenské príslovie

 

Vojnové roky

 

Kolektivizácia

  • Žiť či nežiť.
    Žiť či nežiť. Mám v rukách časopis Roháč z roku 1957. Čo som v ňom našiel? Čítajte: Kostlivec v prijímacej kancelárii záhrobí prezrel…
 

Stagnácia

  • Kofola
    Kofola Nápoj vznikol začiatkom 60. rokov 20. storočia v československom farmaceutickom závode Galena Opava (národný podnik so zameraním na výrobu liečiv…
 

Normalizácia

  • Whitesnake
    Whitesnake Whitesnake anglická hardrocková skupina, ktorú v roku 1977 založil bývalý spevák skupiny Deep Purple, David Coverdale.V tejto skupine účinkovalo mnoho…
 

Socialismus

  • The Beatles
    The Beatles A Hard Day's Night alebo po slovensky povedané ťažký deň, bol film v ktorom som prvý krát v bývalom Československu…
 

Privatizácia

  • Železničná stanica Kraľovany
    Železničná stanica Kraľovany Železničná stanica Kraľovany je hlavná železničná stanica na smere Žilina - Košice. železničná stanica sa nachádza sa na severnom okraji…
 

Globalizácia

  • KGB
    KGB KGB. Táto skratka je známa hádam väčšine ľudí. Ale málo kto by si si z tejto skratky vytvoril na Slovensku…
 

Pripravované články

Vyberáme z časopisu Roháč...

Vyberáme z časopisu Roháč...

Kam čert nemôže, pošle ženu, alebo niekoľko úryvkov humoru z dobového časopisu Roháč.

Bude publikované:
streda, 01 máj 2024 08:00


Raketoví modelári Topoľčianskeho okresu

Raketoví modelári Topoľčianskeho okresu

Dnes sa mládež venuje hlavne svojím herným tabletom. A čomu sa venovala mládež v 70.rokoch minulého storočia? Raketovému modelárstvu.

Bude publikované:
pondelok, 13 máj 2024 08:00


Loading ...
Magazín retro spomienok so širokým časovým tématickým obsahom z obdobia bývalého Československa.
Retromania 2010 - 2024. Všetky zobrazené ochranné známky, fotografie a informácie sú majetkom ich oprávnených vlastnikov.
Tento projekt zrealizovalo holdysoftware.sk
Tieto webstránky využívajú súbory Cookies. Ak pokračujete bez zmenenia nastavení súborov cookies, súhlasíte s ich použitím. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžete odmietnuť nastavením svojho prehliadača.