RetroMánia

Fakty a mýty o Jozefovi Tisovi

Volajú po jeho historicky a ľudsky spravodlivom zhodnotení. Je však príznačné, že novodobí historici ,ktorí sa snažia o jeho rehabilitáciu alebo aspoň spravodlivé historické zhodnotenie, sú sami členmi kléru, alebo aspoň majú k nemu veľmi blízko. Kňazi ako Moravčík, ktorý sa dokážu pozrieť na tohto človeka aj z hľadiska morálky viery kriticky, sú odsúvaní v RCK na okraj a nie sú vypočutí. Pretože dnešní predstavitelia slovenskej RCK typu Sokola, Tondru, Korca a im verných jednoznačne Tisa ospravedlňujú a snažia sa ho glorifikovať.Za popularitu Jozefa Tisa v určitých kruhoch slovenskej spoločnosti môžu mýty, ktoré sú okolo jeho osoby stále živé.Vznikajú zmiešaním emócií s neznalosťou faktov.

Hlinkova garda pôsobila ako polovojenská organizácia

Hlinkové gardy v rokoch 1938 až 1945 plnili osobitnú úlohu a v rámci Slovenského štátu disponovali pohotovostnými jednotkami, ktoré boli koncom II. svetovej vojny nasadené do policajno vojenských akcií po boku nemeckej brannej moci  na celom území Slovenskej republiky. Organizačne riadilo Hlinkovú gardu hlavné veliteľstvo HG na čele s hlavným veliteľom HG. Jemu podliehali všetky nižšie zložky organizačnej štruktúry, ktoré sa postupne vytvárali už od roku 1938. Teritoriálne a hierarchicky boli najvyššie postavenými veliteľstvá 1. stupňa – Župné veliteľstvo (v roku 1938 Oblastné veliteľstvo) a 2. stupňa – Okresné veliteľstvo. Najmenšou jednotkou v hierarchii organizačnej štruktúry veliteľstiev bolo miestne veliteľstvo HG.

Adolf Hitler vraj pripravoval atómovú bombu

Sovietske piesne

z druhej svetovej vojny a tesne po nej sú určite nezabudnuteľným pojmom, ak ste ich už niekedy počuli. A ak sa spoja s dobrým sovietskym vojnovým filmom, ide tak povediac o adrenalín. Neveríte? Tak sa započúvajte sa do niekoľkých skutočne nezabudnuteľných TOP skladieb tej doby!

Hlavné mesto Slovenskej Republiky

Kto by to nevedel z nás Slovákov. O cudzincoch to už povedať nemožno. Ak sa spýtate kdekoľvek v Európe, ktoré hlavné mesto Slovenskej Republiky to je, nájdete prekvapujúco veľa nesprávnych odpovedí. Veď kto by si pamätal malú krajinu uprostred Európy. A občas si nás mýlia dokonca so Slovinskom. Ale nie o tom chcem dnes písať. Dostal som sa k zaujímavým filmovým ukážkam Bratislavy z dôb pred druhou svetovou vojnou. Bol som v nemom úžase o čom Bratislava tých rokov bola. Dnes asi už nežijú medzi nami pamätníci, ktorí by nám vedeli okomentovať jednotlivé filmové zábery, ale myslím si, že aj bez komentára je na starej Bratislave čo obdivovať. Možno na "pohybujúcich sa obrázkoch" nájdete váš dom, vašich starých rodičov, priateľov či známych tých dôb, kto vie ...

Baťove závody v Partizánskom

vznikli v roku 1939. Partizánske bolo jedným z miest, kde známy podnikateľ Tomáš Baťa rozvíjal svoje aktivity. Jeho cieľom bolo vytvorenie mesta na Slovensku, v ktorom budú môcť ľudia nájsť prácu, bývanie aj oddych. Koncepcia ideálneho mesta, mesta Baťovany (dnešné Partizánske) vychádzal z ideálneho plánu priemyselnej aglomerácie pre 5.000 až 15.000 obyvateľov. Ján Baťa (následník Tomáša Baťu) kúpil v roku 1929 vtedy najväčšie koželužne v Strednej Európe v Bošanoch. V Bošanoch nemala výroba tendenciu sa ďalej vyvíjať, preto Baťa zakúpil pozemky v chotári blízkej obce Šimonovany, kde začal budovať v roku 1939 nové mesto – Baťovany (Partizánske). Vzápätí však došlo k vytvoreniu samostatného Slovenského štátu, čo skomplikovalo situáciu, pretože Baťa pôsobil na Slovensku, ako zahraničný investor. Ján Baťa bol však vynikajúci podnikateľ a so slovenskou vládou podpísal obojstranne výhodné dohody.

Ján Kostra

pochádzal z rodiny maloroľníka a vzdelanie získaval v Žiline, v rokoch 1928 - 1934 študoval na umeleckej priemyslovke a na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Počas štúdií v Česku sa stal členom slovenského spolku Detvan, ako i literárnej skupiny pokrokovo orientovaných vysokoškolákov v Prahe.  Po ukončení vojenskej služby sa usadil v Bratislave, kde pracoval v rokoch 1936 - 1937 ako úradník v banke a v rokoch 1937 - 1938 ako redaktor v Robotníckych novinách. V rokoch 1938 - 1942 bol redaktorom Slovenského rozhlasu v Prešove a Bratislave a v tejto činnosti pokračoval aj po skončení 2. svetovej vojny. V rokoch 1949 - 1956 sa stal tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov a v rokoch 1952 - 1953 šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život, neskôr pracoval v časopise Slovenské pohľady.

Ľudové vozítko Jawa MINOR - AERO MINOR

je auto ktorým môže jazdiť každý. O takom "aute do vrecka" snívali v predvojnovej Európe húfy konštruktérov. A po vojne sa myšlienka ľudového vozidla stala súčasťou vízie o hospodárskej prosperite mnohých krajín.