Po uzavretí tendra predložil kolektív ÚHA spracovaný návrh petržalskej obytnej zóny. Po schválení vládou nadobudol záväzný stavebný charakter. Nakoniec sa však podľa týchto plánov nestavalo. Jasný dôvod nie je známy, ale povráva sa, že to bolo skôr rozhodnutie finančného charakteru, pretože na takýto rozsah výstavby neboli peniaze. Socialistickí spoluobčania potrebovali byty, byty a čím viac bytov, tým lepšie. Bolo potrebné plniť bytovú politiku štátu za každú cenu. Žiadne divadlá, kiná, kultúrne domy, parky a teda prevládla masovosť bývania nad modelom krásneho bývania v Benátkach na modrom Dunaji. Na základe pravdepodobne politických nových úloh pre masové bývanie sa vypracovala zjednodušená štúdia, podľa ktorej sa v roku 1973 začalo skutočne aj stavať veľké Petržalské sídlisko tak, ako ho dnes poznáme. Aj panelárne sa projektovali na celé päťročnice a tie v podstate asi diktovali priestorovú skladbu bytov, výšku nákladov na ich výstavbu či hustotu osídlenia na štvorcový meter čo inžinierom úplne zviazali ruky a začali sa stavať krabice na bývanie. Panelárne dokázali ročne vychrliť dielce na neuveriteľných päťtisíc bytov. Kolaudácia prvého paneláku (na dnešnej Romanovej ulici číslo 33 a 35) sa skutočnila dňa 3. augusta 1977.
A ako to vyzeralo na ľavom brehu Dunaja v tých časoch? Nuž pozrite si nasledovnú filmovú reportáž.
