Viem, viem, každý je strojcom svojho šťastia. Ale ak som vyučený pekár, je veľmi pravdepodobné, že moja životná púť neskončí u pece, ako u Jána Januša, ktorý pracoval v považských strojárňach 40 rokov ako strojár, pretože ja začnem, ako pekár, potom sa možno stanem pomocným robotníkom na stavbe v Rakúsku, neskôr nastúpim do závodu na výrobu prevodoviek do áut v Írsku a o päť rokov budem brázdiť európske cesty , ako zamestnanec medzinárodnej kamiónovej dopravy. A takto môžem pokračovať v dlhom zástupe profesií čo všetko ma ešte možno v živote čaká, aby som sa uživil. Pretože trh mi kladie podmienky. Trh mi hovorí, kto ma nateraz zamestná a v akej profesii ma možno zamestná. Nuž podeľte sa so mnou s nostalgiou pozrieť na obdobie v ktorom bolo krásne byť 40 rokov strojárom...
... a odísť do dôchodku v šesťdesiatke a dožiť sa osemdesiatky a nebáť sa či mi moja DSS pri mojom nástupe do dôchodku náhodou neskrachuje.
Síce mi štát garantuje z DSS nejaké peniaze, len neviem či ich bude toľko, aby som mohol prežiť spokojnú jeseň môjho života, keďže by som prišiel o zisk z DSS. Alebo žil na úrovni dnešných dôchodcov. Z ruky do úst :)
