RetroMánia

Nežná revolúcia

označuje nekrvavé udalosti, ktoré prebehli v Československu s cieľom odstrániť komunistickú vládu. Dvadsať rokov po vpáde komunistických vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa ekonomická, politická a sociálna situácia komunistického ČSSR stávala neznesiteľnou. Nesloboda, strnulosť a všeobecný nedostatok, spolu s pocitom, že ľudia žijú vo vnútri koncentračného tábora (ostnaté drôty, psy, vojaci so samopalmi na hraniciach) dozreli do spontánnych prejavov a manifestácií. Jedna z prvých na Slovensku bola 25. marca 1988 sviečková demonštrácia v Bratislave, ktorú bezpečnosť brutálne rozohnala. Obrovské demonštrácie študentov v januári 1989 (Palachov týždeň v Prahe) ale už dávali tušiť, že komunistický režim sa rúca, a nepodporuje ho už nikto. Po otvorení hraníc do Rakúska v Maďarsku (jún 1989) a po páde komunistickej vlády v Poľsku (júl 1989) sa brutálny režim zrútil aj vo Východnom Nemecku (7. novembra 1989 prelomil v Berlíne 100 tisícový dav hraničné rampy do Západného Berlína, kde ho vítali Západní Nemci a hneď na to odstúpila východonemecká komunistická vláda).

Nevera po slovensky je si myslím hádam najlepším filmom Juraja Jakubiska

Príbeh sa odohráva medzi partiou lesných robotníkov a večnej témy - ženami. Edison (Milan Kíš), Domino (Václav Baur), Zlatka (Zuzana Kronerová), tvoria hlavnú filmovú zápletku celého deja. Všetko spískajú drevorubači a polesný, ktorí hľadajú to, čo doma nenachádzajú. Mladé a pekné ženy. Filmová séria má tri časti. Prvá časť - Nevera. Časť druhá  - Vykrúcačky a časť tretia Trest. A práve trest je vyvrcholením celého filmového diela.

Pamätáte sa ešte na obdobie maturít?

Keď sme s malou dušičkou stáli u maturitnej komisie v očakávaní čo s nami bude? Urobím to? Neurobím? A pamätáte si na tú eufóriu keď človek vyšiel z dverí na chodbu víťazoslávne zodvihol ruky k nebesiam a vykríkol: "Heuréka!". Verím, že nasledujúce video Kinožurnál číslo 22/1989 vám navodí tie správne spomienky na toto milé obdobie.

Marec mesiac knihy

Kto by nepoznal to slovné spojenie. V roku 1989 bol tento mesiac kníh výnimočný. Podľa dobového dokumentu  Slovensko v tej dobe patrilo medzi svetovú vývoznú špičku čo sa týka predaja kníh mimo ČSSR. Na Slovensku v roku 1989 pracovalo viac ako 20 vydavateľstiev, ktoré vydali v roku 1988 viac ako 3 000 knižných titulov v náklade takmer 30 miliónov výtlačkov. Kinožurnál vás prevedie históriou kníhtlače na Slovensku od dôb jej počiatkov až po súčasnosť.

V závere žurnálu sa dozviete o hrade Krásna hôrka a ich majiteľoch.

Socialistické magnetofónové pásky v Československu

Karel Kryl spevák slobody

bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov českého protestsongu v rokoch 1968-1993. Piesne si písal sám, v jeho repertoári boli ako krátke úderné pamfletické piesne, tak aj dlhšie poetické a melancholické skladby.Otec i starý otec boli kníhtlačiarmi. V 50. rokoch bola ich rodinná tlačiareň zlikvidovaná komunistami. Karel Kryl chcel byť spočiatku hrnčiarom po pradedovi, neskôr sa ale celkom oddáva hudbe a poézii. Jeho prvou nahranou piesňou je „Nevidomá dívka“, ktorú nahral so skupinou The Bluesmen v roku 1968. Jeho prvá platňa bola vydaná pol roka po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, pričom titulná skladba „Bratříčku, zavírej vrátka“ vznikla úplne spontánne v noci 22. augusta 1968, ako okamžitá reakcia na vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska.

Iron Maiden

moja obľúbená heavy metalová skupina a myslím si že jedna z najúspešnejších a kapiel na svete tej doby. Pamätám si, keď sami dostala do rúk pirátska magnetofónová páska z albumu The Number of the Beast a takmer som skončil vo vytržení, pretože nič podobné som dovtedy nikdy nepočul. Tie gitary, spev a melódia bola proste úchvatná. Dalo sa to počúvať hádam donekonečna. Iron Maiden používali osvedčený dvoj-gitarový zvuk a album The Number of the Beast je ich tretím štúdiovým albumom. The Number of the Beast je debutovým albumom Brucea Dickinsona. Hit „Run To the Hills“ sa umiestnil na 7 a titulná skladba „The Number of the Beast“ na 18 mieste hudobného rebríčka vo Veľkej Británii. Album bol zároveň kritizovaný za jeho temné texty a za obal. No heavy metalovými fanúšikmi je oslavovaný ako majstrovské dielo klasického metalu. Pripravil som pre vás dve retro video ukážky.Pri započúvaní sa do melódií z tohoto albumu sa vám  hádam tak, ako mne vráti v pamäti množstvo nádherných spomienok, ktoré som pri ich počúvaní v tej dobe za hlbokého socializmu zažil.

V čom spočíva rozdiel medzi rokom 1968 a 1989?

Dávno je už tomu, čo moja dobrá mama priniesla domov zo svojej vtedajšej novinárskej práce zviazané ročníky Smeny z roku 1968. Listoval som zažltnutými stránkami a dýchal atmosféru toho vtedy už dávno minulého a ešte stále traumatického obdobia. Podrobnosti si už veľmi nepamätám – zbierka na Alweg, nejaký ten útek generála Šejnu. Ale jedno mi strašne udrelo do očí. Tie noviny žili, ešte aj po dvadsiatich rokoch. Ich stránky sa hýbali viac, než čarovné fotografie v knihách o Harrym Potterovi. Dýchalo z nich nadšenie, elán, eufória. Taká nádej, také šťastie, také vzrušenie, že to prerážalo cez papier a ja som mal dojem, že som priamym účastníkom oných čias.

Elán

slovenská hudobná skupina, ktorú v roku 1968 založili vtedajší spolužiaci zo základnej školy spevák Jožo Ráž, hráč na klávesové nástroje Vašo Patejdl, gitarista Juraj Farkaš a bubeník Zdeno Baláž. Skupina spočiatku fungovala ako viac menej voľná formácia, s ktorou spolupracovali aj ďalší hudobníci. Hrávali v stredoškolských a vysokoškolských kluboch v Bratislave. Prvé známe pôvodné skladby skupiny Elán boli „Dám ti všetko čo mám“, „Semafór“, či úspešný pokus Vaša Patejdla skladba s názvom „Bláznivé hry“ s ktorou kapela vystúpila na Bratislavskej lýre v roku 1979. Vašo Patejdl vtedy získal cenu za najlepší aranžmán. Do povedomia širšej verejnosti sa skupina dostala v roku 1980 po tom ako na bratislavskej lýre získala strieborné ocenenie s piesňou „Kaskadér“. V priebehu 80. rokov kapela zaujala publikum hlavne svojou pôvodnou slovenskou tvorbou. Významnou zmenou v jej histórii bol príchod Jána Baláža zo skupiny Modus a spolupráca na koncipovaných štúdiových albumoch s textármi ako boli Boris Filan, či výtvarným spracovaním vizualizácie albumov a hudobných projektov, vrátane loga skupiny, známeho Bubáka s vyplazeným jazykom od Alana Lesyka. Ich debutovým albumom bol Ôsmy svetadiel z roku 1981, po ňom nasledovali albumy Nie sme zlí, Elán 3, Hodina slovenčiny. Skladby z tohto obdobia ako „Tuláci v podchodoch“, „Človečina“, „Stužková“, „Zaľúbil sa chlapec“, či „Kráľovná bielych tenisiek“ patria stále do repertoáru nielen koncertov skupiny Elán, ale aj repertoáru hudobníkov na rôznych príležitostných spoločenských podujatí na Slovensku.

Československé státní dráhy boli za čias socialistického Československa najvyťaženejším diaľkovým prepravcom. Autobusmi sa chodievalo z väčša z  dedín za prácou do miest a cestovné bolo o niečo drahšie, ako na železnici.  Vlakmi sa ľudia prepravovali na väčšie vzdialenosti. Na návštevy do najvzdialenejších zákutí tedajšieho Československa, baníci - východniari za prácou do Ostravy, deti na prázdniny do pionierskych táborov, pracujúca robotnícka trieda  na odborárske dovolenky a vojaci základnej služby na opušťáky. No vlak  bol predovšetkým doménou študentov. Kto by vo vlaku nestretol aspoň jednu študentskú lásku? Ja som ich tam stretol niekoľko. Nie nebolo to tým, že by som bol záletník, ale bolo to tým, že som vlakom cestoval dlhé študentské roky od gymnázia až po vysokú školu. A neboli to trasy hocijaké. Vždy to bolo cez polovicu Slovenska tam a cez polovicu Slovenska späť. A keď som nechytil prípoj - no to bolo. Hneď sa z toho stala nočná šichta a prichádzal som domov až nad ránom. Letá boli na nočných staniciach krásne. Hviezdy na teplom letnom nebi ... No v zime?