RetroMánia

Stará budova na námestí 4. apríla v Bratislave má tabuľku s nápisom Výskumný ústav výživy ľudu. Väčšina mladých, starých ľudí, ktorí prechádzajú okolo však ani nevie, že práve tu sa denne schádza kolektív vedeckých pracovníkov, ktorým leží na srdci,aby sme čo najzdravšie jedlo, aby náš denný režim bol čo najracionálnejší. Netreba pripomínať, že problémy s výživou pracujúcich a mládeže nie sú v dnešnej dobe na ústupe, ale práve s rýchlym napredovaním vedy a techniky, so zrýchľovaním životného tempa naliehavo vystupujú do popredia. Problém nie je v tom, čo jesť, ale ako a kedy. Doc. MUDr. Andrej Bučko. DrSc riaditeľ Výskumného ústavu výživy ľudu (VUVĽ) zdôrazňuje slová veľkého ruského fyziológa Pavlova, ktorý formuloval úlohu fyziológie takto.Naučiť ľudí správne jest, pracovať a odpočívať. A dodáva. Je to len niekoľko desaťročí, čo veda o výžive nastúpila svoju cestu a nahradila empirickú skúsenosť presným vedeckým bádaním. Objavy vitamínov, účinku minerálnych látok a poznanie osudov živných látok v metabolizme človeka nové možnosti vedeckého bádania v otázkach ľudskej výživy. Dnes sme už tak ďaleko, že žiadame od vedy o výžive, aby nám odpovedala na otázku aký je optimálny režim výživy a aké sú cesty k nemu. Stálou Achillovou pätou jedálneho lístku priemerného Slováka či Slovenky je pravidelné prekračovanie nevyhnutnej kalorickej potreby na deň, ktorá je v súčasnosti vyše 3000 kalórií. Nadbytočné kalórie majú svoj pôvod v zvýšenom prívode cukrov a tukov, zatiaľ čo bielkoviny sú diskriminované. Pre ilustráciu, čísla.Denná spotreba je krytá u kalórií na 118 % z toho: u bielkovín na 98 %, u tukov na 113 % a sacharidov až na 128 %. Vidieť, že bilancia pre ľudský organizmus nie je práve priaznivá. VUVL má v súčasnosti oddelenie epidemiológie výživy, oddelenie klinické, fyziológie výživy a oddelenie biochémie, kde sme sa zastavili, aby sme sa podrobnejšie dozvedeli o novej biologickej úlohe vitamínu C — o probléme, na ktorom už vyše desať rokov pracuje RNDr. Emil Ginter, CSc. Približne od konca druhej svetovej vojny sa v odbornej literatúre objavujú správy o účinku vitamínu C na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi a tým aj na liečbu cievnych chorôb. Odkiaľ sa vlastne dostáva cholesterol do krvi ? Cholesterol v krvi a tkanivách je jednak z potravy, jednak vzniká hlavne v pečeni pri spaľovani tukov a cukrov. Organizmus sa zbavuje prebytočného cholesterolu tak, že ho premieňa v pečeni na žlčové kyseliny. Pri C-hypovitaminóze (nedostatku vitamínu C) je narušená premena cholesterolu na žlčové kyseliny a tak sa hromadí v krvi. Rýchlosť premeny cholesterolu na tlačové kyseliny je priamo závislá od koncentrácie vitamínu C v pečeni. Zvyšovaním vitamínu C v pečeni sa zvyšuje rýchlosť tvorby žlčových kyselín.

Predstavujeme osobnosti našej vedy.

Odkedy jestvuje ľudstvo, vyskytujú sa aj choroby, proti ktorým nebolo lieku. Patria medzi ne i vírusové ochorenia. Avšak v roku 1957 Angličan Issacs a Švajčiar Lindemann oznámili verejnosti svoj objav, ktorému dali názov interferón, čo je látka so širokým antivírusovým spektrom. Od roku 1964 sa aj na Virologickom ústave SAV v Bratislave pracovnici imunologického oddelenia venujú pod vedením člena korešpondenta SAV, docenta Ladislava Boreckého, DrSc., výskumu interferónu a s nim súvisiacej problematiky a v tejto oblasti už získali medzinárodné uznanie. Za tieto zásluhy docentovi Ladislavovi Boreckému vlani udelili titul laureáta Štátnej ceny Slovenskej socialistickej republiky. Do Virologického ústavu za docentom Boreckým nás póvodne priviedol zvýšený počet ochorení na vírusovú chrípku v zimnom období, no využili sme vzácnu príležitosť hovoriť s jed ným z našich významných (a stále zaneprázdnených) vedcov. Prirodzene, o problémoch jeho práce, problémoch boja proti vírusom, pretože, ako je známe, v boji proti baktériám už máme poruke osvedčené lieky. Proti mnohým vírusovým chorobám zatiaľ liek, presnejšie povedané, očkovaciu látku nemáme a asi ani v dohľadnom čase nebudeme mať. Mnohé vírusy totiž a medzi nimi i vírus chrípky — sa vyznačujú veľkou premenlivosťou. Preto každá nová epidémia chrípky, zapríčinená pozmeneným vírusom, je nová z imunologického hľadiska, a tak nemôžeme zatiaľ proti vírusu ani účinne očkovať, vytvárať imunitu. Pozmenený vírus pomerne bez ťažkostí vniká do organizmu a vyvoláva chorobu. U vírusových ochorení nemáme liečivá na zneškodňovanie vírusu. Našťastie organizmus okrem tvorby protilátok má aj iné možnosti, ako sa proti vírusovej infekcii brániť. Patrí k nim aj produkcia interferónu v bunkách, ktoré vírus po infekcii v našom tele napadol. Doktor Borecký nám ochotne vysvetli, že bunky, vnímavé na vírusy, tvoria interferón po infekcii. Tvoria teda látku bielkovinového charakteru, ktorá bráni iným vírusom infikovať zdravé vnímavé bunky. Definícia interferónu by znela asi takto: je to bielkovina, ktorá má tú vlastnosť, že zvyšuje odolnosť bunky voči škodlivému účinku vírusov. V snahe využiť túto látku pre boj vírusovým nákazám upreli výskumníci Imunologického oddelenia Virologického ústavu pozornosť na inú formu interferónovej terapie - na navodenie tvorby interferónu priamo v postihnutom organizme vhodným stimulátorom.

Na dnes sme pre vás pripravili niekoľko krátkych úsmevných návratov. Dúfam, že vás milo a nostalgicky pobavia.

• Prečo si v poslednom čase taký vyľakaný?
• Vieš, moja bývalá žena už päť krát rozvedená si vzala svojho prvého muža.
• No a ?
• No a ja som bol jej druhý muž

Mark Twain prišiel raz k vydavateľovi a priniesol mu zbierku svojich nových humoresiek. Vydavateľ si humoresky prezrel a povedal:

• Chcem vás upozorniť, že nemáme fixný sadzobník. Za každú prácu platíme podľa jej kvality!
• Oh, nedúfal som, že dostanem až toľko!

Hovorí manželka roztrpčene manželovi:

• Včera v noci si prišiel domov riadne opitý!
• — Prosím ťa! Z dvoch pohárov piva? Vylúčené!
• A prečo si ma teda žiadal o ruku?

Polárny bádateľ dívajúc sa do ďalekohľadu, zrazu skonštatuje:

• Obávam sa, že s našim kompasom nie je ničo v poriadku.
• — Čože sa deje?, pýta sa ho jeho spoločník.
• Vidím černocha.

Určite si tí skôr narodení pamätajú na "krčmové reči", že Češi u nich doma zarábajú viac, ako my v rovnakých profesiách na Slovensku. Do pozornosti sa mi dnes dostalo video z youtube s názvom 'Slováci dostávajú menej než Česi (1968)' a to ma prinútilo napísať tento krátky fejtón. Reakcie ľudí z filmového: 'Vec verejná' mi v porovnaní s dnešnou dobou pripomína začarovaný kruh. A prečo kruh?

Koncom minulého roka prebehla dennou tlačou správa, že Predsedníctvo OV KSČ a Federálna vláda rozhodli o rozvoji integrovanej výroby jednotného typu osobného automobilu vyrábaného spoločne v ČSSR a NDR. Na výrobe sa bude zúčastňoval aj MĽR, prípadne ďalšie štáty RVHP. Naša republika bude rozvíjať výrobu osobného automobilu v spolupráci s NDR, bude to spoločné vozidlo, ktorého ročne vyrobia 600 000 kusov. (Z toho 300 000 kusov v ČSSR a 300 000 kusov v NDR.) Pri maximálnej unifikácii jednotlivých častí výnimku bude tvoriť len karoséria, ktorú si bude každá krajina vyrábať ako vlastnú — národnú. Naša republika má podľa dohôd vyrábať pre toto vozidlo kompletný motor (motor ŠKODA zdvihového objemu 1100 až 1300 cm3), kompletnú zadnú nápravu a viaceré unifikované podvozkové a karosárske časti.

„Aj topánky majú svoje tajomstvá,”

vyhlásil mladý inžinier Marián Grznárik, keď sme nedávno vo vzorkovej sieni Závodov 29 augusta v Partizánskom obdivoval modely letnej obuvi na tento rok. Niektoré topánky vyzerali na pohľad ľahko, masívne celkom ako ručná práca. Boli však ľahučké, lisované a nebolo v nich klinca. A naopak, výroba tých najľahších, najmäkších a najštíhlejších modelov bola často najzdĺhavejšia a najprácnejšia. Toto však zďaleka nie je jediné tajomstvo, ktoré skrýva taká samozrejmá vec ako topánka. Tajomstvo — pre všetkých okrem odborníkov — je hoci i to, ako treba našponovať stielku, aby topánka mala žiadúcu formu. Pre laika je ostatne tajomstvom i samotný postup pri výrobe topánok. A tento sa vám teraz pokúsime priblížiť. Vybrali sme si na to zámerne vzor, ktorý predstavuje — z hľadiska výroby — niečo medzi tradičnou a najnovšou technológiou. Avšak ešte prv, ako sa pozrieme na výrobu topánok do mládežníckej dielne 251, bude vari namieste malá exkurzia do histórie i prítomnosti Závodov 29. augusta v Partizánskom.

Bolo to minulý rok v októbri, na I. rýchlostnom okruhu motocyklov Slavín v Bratislave, posledných vlaňajších pretekoch majstrovstiev republiky Práve tu padlo posledné slovo o tituloch v jednotlivých kubatúrach. A práve tu v Bratislave, kde sa rýchlostné motocyklové preteky nejazdili už dvadsať rokov, malo obecenstvo svojho favorita, ktorému všetci držali palce. "Náš" Srna, náš Fero. Srna to vyhrá... Nuž a Srna najsilnejšiu kubatúru — tristopäťdesiatky — vyhral a získal titul. Avšak iba máloktorý z tých na výsosť spokojných fanúškov rozmýšľal — prečo. Ozaj, prečo? Pretože je dobrý, odpoviete. Má vynikajúce motocykle. (A možno dodáte: keby mne tak dal niekto taký motocykel, to by ste uvideli, čo by som dokázal!). l baže stat sa majstrom, k tomu zďaleka nestačil iba chuť a odvaha, nehovoriac o tom, že Františkovi Srnovi nikdy nikto jeho motocykle nedaroval.

Každý rok sa vyskytujú skoro pravidelné obdobia, kedy sa problém chrípky stáva znova aktuálnym. Napríklad teraz! Dozvedáme sa, že tu i tam je zvýšený výskyt chrípky. Je preto čas pripomenúť, čo o chrípke vieme, aj to, ako sa treba pred ňou chrániť a stretnutie s ňou čo najľahšie prekonať. Chrípkové ochorenie záčina náhle horúčkou, triaškou,bolesťami hlavy a svalstva. Sliznice nosa a hltana bývajú silne prekrvené. Horúčka trvá 2 až 4 dni, ak sa nepridružia ďalšie komplikácie. Vírus chrípky je vo veľkom množstve prítomný na povrchu buniek, ktoré vystielajú horné dýchacie cesty. Odtiaľ sa ľahko pri hovorení, kašli a kýchaním uvoľňuje a v podobe drobných kvapiek prenáša na osoby priamo alebo prostredníctvom predmetov, ktoré sú čerstvo potriesnené nosným sekrétom. Inkubačná doba, (t. j. doba za ktorú sa u postihnutého objavia príznaky ochorenia) je 1 až 2 dni, zriedka 3 dni. Imunita (odolnosť) získaná ochorením je krátkodobá, trvá najviac jeden rok.

Už od toku 1967 k nám prúdi zemný plyn zo ZSSR. Slúži ako základná surovina pri výrobe umelých hnojív v šali a v Strážskom, pomáha intenzifikovať hutné procesy vo Východoslovenských železiarňach a v magnezitovom priemysle na strednom Slovensku. Dodávky sovietskeho zemného plynu, ktoré predstavovali v roku 1967 viac ako 200 miliónov m³ a v roku 1970 1 miliardu m³ sa v uplynulých dvoch tokoch ďalej zvyšovali. Zemný plyn zo Sovietskeho zväzu zlepšuje našu energetickú bilanciu. Najväčšou československou investíciou v tejto päťročnici, je tranzitný plynovod medzi ZSSR krajinami západnej Európy a NDR. Ide o dielo neobyčajného významu, ktoré majú uviesť do prevádzky v IV. štvrťroku 1973. Dĺžka tranzitného plynovodu na našom území presahuje 1000 km, jeho západná čast má priemer potrubia 900 mm a východná časť 1200 mm, prevádzkový tlak je 75 atmosfér. Svojimi parametrami je ojedinelý nie len v Európe, ale vôbec na svete Tranzitný plynovod nadväzuje na sovietsky plynovod, ktorý privádza plyn z Tjumeňskej oblasti.

V prvej línii v boji proti rakovine

Ústav experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave jestvuje pomerne krátko. Jeho meno však už stihlo preniknúť na európske aj mimoeurópske lekárske fórum. Veľkú zásluhu na tom má riaditeľ a zakladateľ tohto ústavu, prof. dr. Villam Thurzo, doktor vied, člen korešpondent Slovenskej akadémie vied, ktorý nedávno oslávil svoje šesťdesiate narodeniny a pri tej príležitosti ho prezident republiky vyznamenal Radom práce za jeho záslužnú prácu v oblasti výskumu rakoviny. Profesor Thurzo so svojim teamom je "otcom" vírusu nového kmeňa vtáčieho sarkómu, ktorý má od roku 1954 v celosvetovej odbornej literatúre označenie B 77 a zasvätenci vedia, že B znamená začiatočné písmeno Bratislavy. V súčasnosti sa tento kmeň stáva jedným z hlavných modelových nádorových vírusov pre štúdium podstaty premeny normálnej bunky na rakovinovú. Objav potkanieho leukémogénneho vírusu v roku 1957 je tiež nerozlučne spätý s menom prof. Thurzu. Začiatky jeho výskumu v odbore onko-virológie — teda nádorových vírusov — boli dosť namáhavé v podmienkach malého laboratórneho oddelenia, z ktorého onedlho vybudoval ústav — dnes už so 160 pracovníkmi. Neľutoval námahu a svoj voľný čas na to, aby ústav rozšíril a doplnil. Výsledky sa veľmi skoro ukázali. A to dalo podnet na nadviazanie úzkej spolupráce s mnohými významnými ústavmi v zahraničí, kde stážovali jeho nadaní vedecki pracovnici. Veľkou poctou pre vedeckých pracovníkov bratislavského ústavu boli dlhodobejšie pobyty v zahraničí. Ponúkla im ich Medzinárodná únia proti rakovine v Ženeve, ktorá má veľmi náročné kritériá pre výber vedeckých pracovníkov. Sám profesor Thurzo sa od roku 1958 zúčastnil všetkých svetových onkologických kongresov,sympózií i ďalších podujatí, čo mu pomohlo nadviazať celý rad veľmi osožných odborných i priateľských kontaktov v mnohých európskych zámorských krajinách. V rozhovore o tom, čo sa deje nové v odbore onko-virológie, na ktorý sa zameral, nám profesor Thurzo o. i. povedal: — Z hľadiska medicíny, diagnostiky a liečenia ľudských nádorov sú to napríklad niektoré nové formy maligných národov, ako je lymfón afrických detí, ktorý je určite vírusového pôvodu. Zdá sa, že činiteľ, ktorý tu ako vírus vystupuje, má aj niektoré iné aspekty.