RetroMánia

Televízna reklama za socializmu nepatrila medzi tie najpôsobivejšie

Pretože v podstate ani nebolo čo reklamovať, keďže žiadny zo socialistických podnikov netrpel konkurenciou v takom slovazmysle, ako ju poznáme dnes. No pri pohľade na tie dnešné , kde človeku neustále omieľajú vynikajúce šampóny bez lupín, super prášky na pranie, najvýhodnejšie paušály, telefóny a tablety za euro a lahodnú chuť margarínu, sa u mňa z toho celého vytvára averzia, pretože sledovať reklamné bloky každých 15 - 20 minút je neúnosné. Chápem že reklama tvorí najväčší zdroj príjmov z televízneho vysielania, ale tá socialistická mala niečo do seba. A prečo? Nuž nebola vysielaná násilne, nebolo pri nej potrebné vypínať zvuk, pretože hlasitosť pri spustení reklamného bloku zobudí i "mŕtveho" ale hlavne sa človek z reklamy za čias reálneho socializmu dozvedel, aké sú novinky v našich maloobchodných predajniach a prečo to v tom našom obchode nie je. Ale to zas nie je tak úplne pravda, všetko sa dalo kúpiť, len občas ten nejaký tovar bol bohu žiaľ pod "pultom". Takmer všetko, čo nás obklopuje, prešlo od čias socializmu  výraznými zmenami. Značkové oblečenie, značková obuv, autá, bicykle, práčky, farebné televízory už dávno nie sú podpultovým tovarom a netreba na ne čakať v radoch či poradovníkoch, ako za starých čias. Vyberať si môžeme z čohokoľvek. Len na to treba mať peniaze. Teda dostatok peňazí. Fádne socialistické obaly výrobkov dnes reklamný biznis nahradil lákavým, pestrofarebný a príťažlivým dizajnom. A aké boli reklamy za socializmu?

Slovenský Biskvit Debouche

alebo inak povedané nápoj pre bohov, tak tak nejako by sa dala nazvať úroveň nášho pohostinstva v osemdesiatych rokoch. Bez urážky. Nechcem sa týmto výrokom dotknúť ľudí, ktorí si svoju prácu vykonávali poctivo, ale ak sa na to pozriem z nadhľadu, tak unavených čašníkov som stretával stovky. A fiškúsov, desiatky. Vybral som pre vás filmovú ukážku ktorej prostredníctvom sa chcem vrátiť k obdobiu, keď veľa vecí bolo takých, ako by som to povedal - takých rovnakých a jednotvárnych. My  skôr narodení môžeme donekonečna porovnávať časy pohostinstva tej doby a dneška. V globálnej rovine došlo k jasnému posunu vpred a vo väčšine prevádzok už dnes platí to známe - náš zákazník náš pán. Teda samozrejme v závislosti od poberanej mzdy čašníka (na ktorého narazíte) a na ktorom hneď vidíte, ako je zaplatený. Aj dnes tak, ako aj za starých čias sedíme si  za jedným stolom a sme si rovní, poniektorí rovnejší, iní sú zas z tak vysokej spoločnosti, že  nevedia čo so sebou. A na takýchto ľudí mal v tej dobe každý dobrý čašník vždy eso v rukáve. A aké to bolo eso?

Koncepcia osobných automobilov

sa u hlavných európskych výrobcov koncom 70. rokov orientovala na pohon prednej nápravy s priečne uloženým motorom. Vozidlá s takouto koncepciou dosahovali menšie rozmery, nižšie hmotnosti a nižšiu spotrebu. Po neúspešných rokovaniach Škodovky s firmami Volkswagen, Renault, Fiat o kúpe licencií a technológie na výrobu takejto koncepcie vozidla, sa Škoda rozhodla uskutočniť vlastný vývoj vozidla s poháňanou prednou nápravou. Automobil po prvý krát predstavili v roku 1987 na strojárskom veľtrhu v Brne. Pre Československo znamenal Favorit veľký krok vpred. Stal sa jediným automobilom v bývalých komunistických štátoch, ktorý svojimi vlastnosťami sa mohol vo svojej triede postaviť vedľa západoeurópskych áut.

Škoda Super Sport Ferat Prototyp dvojmiestného kupé s odklopným strednom dielom karosérie

Motor uprostred pred zadnou nápravou a pohonom zadných kolies. Laminátová karoséria s kovovými výstuhami. Radový štvorvalec (Škoda 110L Rallye) s rozvodom OHV, objem 1107 cm ³, vŕtanie 72 mm, zdvih 68 mm, kompresia 10,4, výkon 55 kW (75 koní) pri 6250 otáčkach za minútu, krútiaci moment 81 Nm pri 5250 otáčkach za minútu. Štvorstupňová prevodovka, rázvor 2500 mm, rozchod 1310/1300 mm, vonkajšie rozmery 4060x1640x1120 mm, hmotnosť 898 kg, maximálna rýchlosť 180 km/hod, zrýchlenie na stovku za 15,3 s. Voz bol postavený vývojom AZNP za spolupráce ďalších firiem. Škoda 110 Supersport, typ 724, podľa slávneho filmu prezývaný "Ferat", bol vyrobený v Kvasinách na báze vozidla Škoda 110 R. Podľa pamätníkov a zamestnancov Kvasiny bol vyrobený iba jediný kus.

Sexmisia film z poľskej produkcie ktorá sa objavila v kinách bývalého Československa v roku 1985

Alebo 1986 a vyvolala u publika veľké ovácie. Socialistické tabu vo filmovej nahote bolo nakoniec zdárne prelomené a táto filmová komédia si myslím patrí k tomu najlepšiemu, čo poľská kinematografia v tej dobre nafilmovala. Hlavní hrdinovia, dobrovoľníci Max a Albert sa po umelom zmrazení tela prebúdzajú o "niečo" dlhšie, než ako to plánoval pôvodný vedecký experiment. Ich šok je dvojnásobný, pretože sa ocitli v 21. storočí, v novom spoločenstve, kde žijú len ženy. Muži na Zemi vyhynuli, ženy sa stali úplne sebestačnými a silnejšie pohlavie - teda muži  sú nepriateľom číslo jedna. Max a Albert sú tak proti svojej vôli považovaní za akési nepohodlné fosílie a hrozí im to najhoršie. Smrť, alebo násilná premena v ženy.

Pražský výběr hudobná legendá 80. rokov za hlbokého socializmu

Dnes som započul  skladbu z oných starých čias z hviezdnej éry tejto skupiny a rozhodol som sa, že si ju na týchto stránkach retrománie aspoň v stručnosti pripomeniem. Pražský výběr bola česká hudobná formácia, ktorá sa začala formovať v polovici 70' rokov v Prahe ako odnož jazz rockového Pražského Big Bandu. Snaha združenia vyvrcholila v roku 1978, kedy po vydaní albumu Žízeň došlo k jeho zániku. V roku 1980 gitarista Michal Pavlíček navrhol bývalému členovi Pražského výběru Michaelovi Kocábovi spoluprácu na projekte, ktorý by niesol názov „Pražský výběr“. Ku skupine sa vtedy pripojil Kocábov dlhoročný spoluhráč Ondřej Soukup (basová gitara) a spevák Jiří Tomek.

Poistenie a zabezpečenie domácnosti bolo za čias socializmu jednou z mála využívaných služieb

Pretože policajný štát, akým Československo tej doby nesporne bolo, poskytovalo obyvateľstvu väčšiu bezpečnosť, než dnes. Nie že by sa v tej dobe nekradlo, ale oproti dnešným časom je to obrovský rozdiel. Keďže všetci v tej dobe museli pracovať - mať teda trvalý pracovný pomer - a teda  kradlo sa medzi obyvateľmi v menšej miere, pretože nebol na to akosi čas. Buď ste boli na šichte, alebo ste sedel po šichte v krčme a keďže tam sedeli všetci "nemal kto v tej chvíli kradnúť". V tej dobe kradli len tí, ktorí v tom vedeli chodiť a zväčša sa rozkrádal majetok v socialistickom vlastníctve. No dnes sa kradne hádam všade. Vidíme to i vo vysokej politike na Slovensku i v Čechách. Za socializmu sa obohacovala iba jediná politická strana, dnes sa obohacujú všetky politické strany, ktoré sa dostanú k moci a na rozdiel od budovateľskej komunistickej strany, tým dnešným demokratom nie je nič sväté. A kde sme my? Obyčajní ľudia? My sme tu asi len na to, aby z nás vždy niekto ťahal peniaze rôznymi reformami a ekonomickými balíčkami a okradol nás o všetko čo nám ešte  po rodičoch zostalo. To isté ja osobne vidím aj v oblasti dnešného poisťovníctva, keď človeka stále presviedčajú o tom, že potrebujete uzavrieť ešte výhodnejšiu poistku, než tú, ktorú ste uzavreli pred dvoma rokmi a tá súčasná má oproti tej pôvodnej toľko výhod, že som až nestačím čudovať, ako veľmi im na mne záleží. Len škoda, že tie výhody nie sú za moje peniaze na mojej strane. Ale o tom je biznis. Zarobiť na vás. Čím viac, tým lepšie.

Karol Duchoň

Slovenským Tomom Jonesom a prirovnávali ho ku Karlovi Gottovi. Ale podľa Arnolda Kajanoviča (gitarista skupiny Karla Konárika) hovorí, že Karla Gotta ďaleko svojím hlasovým fondom prevyšoval. On však šiel svojou cestou a stal sa jedným z najvýraznejších slovenských spevákov. Rodák z Galanty zrejme spevácke gény zdedil po svojej matke Oľge, ktorá pochádzala z Báčskeho Petrovca. Jeho otec Karol šéfoval galantskému strojárenskému učilišťu a prial si, aby jeho syn mal poriadne remeslo v rukách. Nuž mladý Karol, inak jedináčik, šiel študovať do Partizánskeho na strojnícku priemyslovku. Školu však nedokončil, láska k hudbe bola silnejšia. Kým sa rodičia stihli vrátiť z dovolenky v Juhoslávii, Karol sa tajne vybral na zahraničné angažmán. Rodičom neostávalo nič iné ako rezignovať a zmieriť sa s tým, že z ich syna bude "komediant".

Osobné počítače v osemdesiatych rokoch boli úžasnou rozvíjajúcou sa technológiou, ktorá bola prístupná len veľkým podnikom a školám

No, počkaj zajac!