RetroMánia

V tomto článku poodhalíme, ako vyzerali železnice, železničné stanice, vlakové nástupištia, samotné vlaky a všetko čo súviselo s prepravou po železnici z pred roka 1989. Porovnáme, ako vyzeralo cestovanie v tedy a dnes, pozrieme sa retro  optikou, na kultúru cestovania, odhalíme niekoľko základných faktov o železniciach a zaspomíname na vlaky ťahané parou čí na známe medzinárodné rýchliky Praha - Moskva. A  k tomu všetkému niekoľko dobových filmových žurnálov.

Tak, ako dnes sa určitá vrstva ľudí potrebuje odlíšiť od vrstvy ostatnej prevážaním sa v luxusných autách, chodiacich v značkovom oblečení so zlatými reťazami ovešanými, ako vianočný stromček, tak i za čias socializmu sa chceli určitý ľudia zas od tých obyčajných radových ľudí niečim líšiť. Buď sa nakupovalo na šmelinárskych nelegálnych trhoch, alebo sa niekomu podarilo niečo prepašovať cez našich colníkov do Československa pri návrate z dovolenky, alebo sa vekslovalo v predajniach zahraničného obchodu TUZEX. Tuzex (skratka zo slov „tuzemský export“) bola hlavne v čase československého socializmu maloobchodná sieť, v ktorých sa za valuty alebo tuzexové poukážky (BONy) dal kúpiť zahraničný, väčšinou kapitalistický tovar, ktorý sa v normálnych obchodoch kúpiť nedal. Táto sieť slúžila na stiahnutie valút od obyvateľov. Nie že by radoví obyvatelia vlastnili všetci valuty, ale boli aj takí, ktorým sa podarilo pracovať v zahraničí, napríklad na takzvaných montážach v spriatelených nesocialistických a samozrejme i socialistických krajinách. A týchto ľudí vyplácali v takzvaných bonoch. Išlo o náhradu valút. Ale väčšina pracujúcich nakupovalo to čo bolo práve v obchodoch.

Zemplínska šírava (pôvodne Zemplínska sĺňava) je vodné dielo na východnom Slovensku v povodí Bodrogu. Vodná plocha zaberá rozlohu 33 km² (druhá najväčšia na Slovensku), maximálnu dĺžku 11 km, maximálnu šírku 3,5 km, priemernú hĺbku 9,5 m a maximálnu hĺbku 14 m. Zemplínska šírava bola vybudovaná v rokoch 1962 - 1965. Nádrž je vytvorená 6 až 8  metrovými hrádzami dlhými 7 346 m. Vodnú nádrž napájajú prevažne vody rieky Laborec prostredníctvom prívodného, takzvaného Šíravského kanála a vodu odvádza Zalužický kanál (do Laborca). Súčasťou nádrže je aj suchá nádrž (polder) Beša. Šírava slúži na rekreačné účely, plavbu, ochranu pred povodňami, na zavlažovanie a ako zdroj pre priemysel. Šírava neskôr získala prívlastok „Slovenské more“.

Vodárenská nádrž Starina sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina a momentálne je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe, čo sa týka využiteľného množstva. Vodná nádrž bola vybudovaná v rokoch 1983 až 1988 na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch na území národného parku Poloniny. Napúšťanie vodného diela sa začalo v roku 1987. Ochranné pásma pri vodnej nádrži Starina nedovoľujú využiť nádrž pre účely cestovného ruchu, alebo iné než vodohospodárske účely. Nádrž má objem 59,8 mil. m³ vody a rozprestiera sa na ploche 311,4 ha, priehradný múr dosahuje úctihodnú výšku 50 m. Dnes je táto vodná nádrž hlavným zdrojom pitnej vody pre mestá Košice a Prešov. Voda preteká 130 kilometrovým potrubím až do Košíc. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie 7 dedín. Išlo o obce Dara, Ostrožnica, Ruské, Smolník, Starina, Veľká Poľana, Zvala. Vysídlenie prebiehalo od jari 1980 až do jari 1986, keď ako poslednú vysťahovali obec Ruské.

Po 2. svetovej vojne pripadlo ČSD, ako vojnová korisť nemecká trojvagónová motorová jednotka SVT 137.852 typu Köln, ktorá bola v ČSD označená radou M494.001 a ľudovo nazvaná Modrý blesk. Táto vlaková súprava premávala v Československu na trase Praha – Bratislava. Tento vlak bol pýchou predvojnového nemeckého inžinierstva. Vznikali v rokoch 1936-38 v nemeckom Breslau. Maximálna rýchlosť bola 160 km/h, avšak vzhľadom na rýchlostné obmedzenia a stav vtedajších koľajníc, vlak jazdil maximálne 130km/h. V roku 1949 bola táto vlaková súprava navrátená do NDR, kde bola do 70. rokov v pravidelnej prevádzke. Tieto motorovej jednotky (SVT 137 273-278, 851-858) boli pokračovaním vývoja rýchlych motorových jednotiek DRG. U novej jednotky bola požiadavka na oddielové usporiadanie interiéru a zariadení jedálenskej časti. Nová jednotka bola opäť trojdielna, avšak predĺženie vozov si vyžiadalo opustenie koncepcie Jakobsových podvozkov. Jednotky mali nižšie čelné okná a boli celkovo zaoblenejšie, vrátane aerodynamických krytov na spodkoch vozidiel.

Únik tajných dokumentov zo SIS spôsobilo na Slovensku prebudenie do mrazivej politickej noci.

Na verejnosť sa prevalilo politické Status Quo. Z "drobných ľudí" žijúcich na Slovensku ani v tých najdivokejších krčmových debatách (po niekoľkých rundách keď inteligencia slováka je priamo úmerná vypitému alkoholu) nikoho nenapadlo (a to sme už prežili obdobie mečiarizmu), kam to vlastne smerujeme. Od neustáleho uťahovania opaskov a vidine svetlejších zajtrajškov za čistých nevoľníckych 450 EUR sa (podobne, ako u Charlie Chaplina  - z filmu moderná doba) zo Slovenska stala montážna linka Európy. Slovenská politická scéna sa začala podobať na divadelné foajé z čias Rakúska Uhorska, kde v noblesných šľachtických róbach sa s úsmevom zvádzal boj o majetok, boj o moc a boj o čo najväčší osobný vplyv a rody sa geneticky krížili podobne, ako sa dnes politické strany spájajú do koalícií pre spoločný cieľ. Mamon. Kto má viac šľachtických titulov, hradov, zámkov, kto má viac poddaných, kto koho kúpil a za koľko a kto má ešte modrejšiu krv než je tá modrá, sa bohužiaľ  preniesla i do politických kuloárov slovenskej politickej scény s neustále stúpajúcou tendenciou. Včera mečiarizmus, dnes Gorila a zajtra? A čo pozajtra. Mráz mi chodí po chrbte pri myšlienke čo sa môže stať zo Slovenskom zajtra. A my sedíme doma, pozeráme na sultána, telešopingy a iné nezmysly a jediné čo nás, ako tak ešte zaujíma je, či máme to čo v chladničke a či mám vôbec ešte nejaké peniaze na pivo a cigarety a či budem mať zajtra robotu. Čím viac nám politici uťahujú opasky, tým viac chudoby na Slovensko prichádza. Ide o politický systém spojených nádob. Čím silnejšie sa remeň utiahne, tým viac zostane tomu, kto má v rukách opraty. Jasným dôkazom toho je práve kauza Gorila. Za socializmu boli v Slovenskej národnej rade ľudia za odmenu či neschopnosť a kyvkali hlavami podobným spôsobom, ako plyšoví psíkovia v osemdesiatych rokoch pod zadným sklom našich škodoviek. A aká je tá dnešná slovenská politika? Ide o drastickú zmenu v podobe "ruských oligarchov" s prívlastkom liberál, pravičiar, kresťan či ľavičiar, ktorí si vytvorili z politiky nie službu verejnosti, ale vlastné "politické eseročky" s cieľom zarobiť čo najviac peňazí nech to stojí čo to stojí. A prečo práve ruskí oligarchovia? Nuž preto, že sme Slovania a keďže Slováci vo svojej histórii nemali pravého slovenského kráľa (teda okrem Jánošíka - kráľa zbojníkov) ťažko nás možno prirovnávať k Rockefellerovi. Bolo by to podobné, ako Mongola prirovnať k Európanovi. Opýtate sa,  kde udělali soudruzi z NDR chybu? Je problém postaviť si napríklad súkromný hrad na pozemku železníc? Áno je to možné. O kauze Gorila sa veľmi veľa napísalo a rôzni ľudia sa pretŕčali so svojou pravdou a snažili sa na jednej strane z toho urobiť megašou a na druhej strane cielene a vytrvalo mútili vodu. Všetko s jediným cieľom. Vytiahnuť z určitých ľudí (a systému) čo možno najviac peňazí. Od tých s maslom na hlave až po printové média z distribúcie tlačovín a elektronické média z návštevnosti web stránok a masovej reklamnej kampane. A prečo to všetko vlastne?  Pretože peniaze hýbu svetom, a priznajme si. Väčšina Slovákov by si pre deravý groš nechala aj koleno vŕtať. Reči sa hovoria a chlieb sa je. Alebo inak. Šaty robia človeka. Stačí si obliecť duchovné rúcho a prejsť sa hore dedinou. Budete prekvapený koľko ľudí vás pozdraví a i prsteň na ruke vám možno pobozká bez toho, aby len tušili, aká to identita sa pod tou škrupinou skrýva. Paradox? Nie! To je kauza Gorila! Navonok čistí a mravní ľudia v drahých vládnych oblekoch - z vnútra špina najhrubšieho zrna.

Mečiarizmus - pojem, ktorý sa stal na Slovensku "legendou".

O mečiarizme sa toho v slovenskej tlači veľmi veľa popísalo. Písali sa fámy, polopravdy, alebo jasne zavádzajúce informácie. Len pravda akosi unikala, lebo sa riešila systémovo, teda tisíckrát opakovaná lož sa nakoniec predsa len stala slovenskou pravdou. A čo to vlastne je mečiarizmus? Šlo a dodnes v podstate ide o výklad politickej histórie z obdobia vlády Vladimíra Mečiara po rozdelení Československa tak, ako to komu vyhovuje s cieľom v podstate získavať vždy nový a nový politický kapitál a zastierať vlastné majetkové ambície. "Je po voľbách, zvyknite si.", výrok Vladimíra Mečiara ktorý odštartoval temné obdobie slovenskej politickej histórie. HZDS získalo v predčasných voľbách 34,9 percenta hlasov a 61 poslaneckých kresiel. Ľuptákovci - Združenie robotníkov Slovenska,  získali 7,34 percenta a 13 mandátov, SNS s 5,4 percentami mali deviatich poslancov. Politický systém, ktorý mečiarizmus predstavoval, rozdeľoval ľudí v jeho celej politickej sfére a sledoval jediný cieľ. Maximalizovať politické a finančné zisky ľudí, ktorí sa stali jedným z článkom dlhej reťaze na úkor budúcnosti Slovenskej republiky. Republiky, ktorá disponovala štátnym majetkom našich starých otcov a krajiny z ktorej sa nakoniec dnes stala montážna linka Európy. Po štyroch rokoch vládnutia Vladimíra Mečiara vláda zanechala Slovensko zdevastované natoľko, že na konci volebného obdobia si musel štát požičiavať za tridsaťpercentný úrok. 

Kombajn SM - 500 - Príbeh obrovského konštrukčného nadšenia, ktorému súdruhovia z RVHP dali STOP.

Prostějovský Agrostroj sa v roku 1968 pustil do veľkého konštrukčného projektu. Cieľom projektu mal byť kombajn, ktorý by s odstupom času predbehol ich vývoj o dobrých 15 rokov dopredu. Prvé stroje, ktoré sa začali na poliach bývalého socialistického Československa používať pochádzali zo Sovietskeho Zväzu. Priekopníkmi boli stroje s označením S 3, S 4, ktoré boli ťahané koňmi a neskôr sa stali ako sa v tej dobe tomu hovorilo - samohybnými strojmi. Bolo to obdobie kolektivizácie, kde sa dobrovoľne na silu stávali bývalí statkári a drobní samo hospodáriaci roľníci členmi JRD. Keďže technický vývoj napredoval, bolo potrebné pre socialistický štýl hospodárenia vyvíjať novú, lepšiu a hlavne pokrokovú socialistickú techniku. Keďže sa väčšina robôt robila ručne a strojov bolo málo (síce už existovali strojné mlátičky, kosy či strojné viazače) bolo potrebné prísť s niečim univerzálnym. Čo by dokázalo žať, vymlátiť a prípadne ešte zviazať slamu do snopov. Do roku 1968 sa vyrobilo niekoľko strojov, ktoré dokázali úspešne pomáhať poľnohospodárom pri žatvách na poliach. Prostějovský Agrostroj prišiel s myšlienkou vytvoriť nový typ kombajnu, ktorý by technicky vyhovoval zvyšovaniu produktivity práce. Bolo to obdobie výzvy pre konštruktérov prostějovského Agrostroja a zároveň to bola akási prestížna záležitosť Československého strojárstva. A tak sa začal rodiť projekt, ktorý sa mohol stať svetovou jedničkou.