RetroMánia

Pomoc poľnohospodárom za starých čias bolo neodmysliteľnou povinnosťou mladej generácie

Zberom bohatej úrody  každý zväzák či pionier vykonal dobrý skutok v prospech národného   hospodárstva. Na brigády sa chodievalo hlavne na žatvy a na zber zemiakov. Samozrejme, že sa neopomenuli ani iné plodiny, ale okolo obilovín a zemiakov bolo najviac práce. Pamätáte si to? Predpokladám, že ešte áno. Namiesto školy celé dni na poliach s kýblami v ruke sa zberalo od rána až do  úmoru. Ale zas na druhej strane - malo to niečo do seba. Na jednej strane sme pomohli a na druhej strane sme zas nemuseli do školy. A človek aj pocítil, čo to je práca na poli a odmenou mu neboli peniaze za brigádu, ale tak nanajvýš čaj, jablko, nejaká tá desiata a obed. Dnes by to bolo hádam nepredstaviteľné ísť niekam na brigádu a pracovať zadarmo. Nuž iný kraj iný mrav. Len to musím povedať trocha inak. Iný systém, iná pláca. Ale v podstate nechcem v tomto článku chváliť, alebo haniť socialistický brigádnicky systém. Ide mi skôr o to zapojiť vás do diskusie so spomienkami na toto obdobie. Čo bolo pekné. Na tie zážitky čo sme povystrájali, ako detiská. Proste na obdobie pionierskych a zväzáckych brigád. Brigád príslušníkov ČSĽA - našich vojakov, ktorí pravidelne pomáhali poľnohospodárom a na rozdiel od nás, robili to s radosťou, pretože nemuseli sedieť v kasárňach. A to viete. Sem tam sa im ušlo aj to nejaké pivko i prítulná dojička na družstve.

Pat a Mat geniálni kamaráti zo seriálu A je to!

A je to! dokážu osloviť hádam každú generáciu a myslím si, že aj ktorýkoľvek národ na svete. S takou genialitou, ako tvorca Ľubomír Beneš zvládol so svojím kolektívom bábkový seriál o dvoch kutiloch je obdivuhodný. Myslím si, že patrí medzi skutočné šperky československej filmotéky.

Pre seriál A je to! si filmové hviezdy obliekli typické tričká, rádiovka a čiapku. Pri ich zrode mysleli tvorcovia na zábavu pre dospelých. A priznám sa,  môžem to pozerať stále dokola a neomrzí ma to.
Svojich mien Pat a  Mat sa kutilovia dočkali až v roku 1989. Hlavnou črtou pre ich príbehy je manuálna nešikovnosť. Dôležitá je nie len zábava, ale predovšetkým výsledok Pata a Mata k riešeniu akejkoľvek vzniknutej situácie. Sláva hviezd rástla až do roku 1995.
A ja som vám pripravil niekoľko milých spomienok na tieto zlaté začiatky! Pohodlne si sadnite, práve začíname!

ZDŠ

alebo bez skratky povedané Základná deväťročná škola (spomienkami retrománie) bola v dobách socialistického Československa v sedemdesiatych rokov základným stavebným kameňom vo výchove mladej nastupujúcej generácie reálneho socializmu. Nie nebojte sa nejdem politikárčiť .  Skôr si chcem zaspomínať na tieto staré dobré časy, keď som bol aj ja v tej dobe školopovinný a vždy som sa tešil keď som postupoval z nižšieho ročníka do vyššieho. A prečo? Nuž si dobre ani nepamätám, ako mi ubehli prvé štyri ročníky, ale keď som už bol piatak, tak to som už bol niekto. A hovoril som si, že nech čím skôr budem deviatak. Lebo deviataci to boli páni. Aj ja som chcel byť pánom dospelákom. Z pioniera sa stať zväzákom. V tedy sa totiž dávali prihlášky do SZM. A všetci, ktorí dali prihlášky boli už dospeláci. Nie ako ostatné decká.  Bolo to krásne tešiť sa na dospelosť. Dnes by som dal neviem čo, aby som sa mohol znova do tej doby vrátiť. Stretnúť svojich spolužiakov, súdružky učiteľky, prejsť sa znova po chodbách školy, kde sme sa toľko navystrájali zbojstva. Aj uši som z toho mal riadne vyťahané. Nuž krásne to boli časy. Že? A čo sa takto v späť k nim vrátiť. A ako? Nuž prostredníctvom retrománie si môžete spoločne so mnou na tieto nádherné roky bezstarostného detstva vrelo zaspomínať!

Gustáv Husák sa 29.5.1975 stal prezidentom Československej Socialistickej Republiky

Je to dávno. Ale keďže Československo nemalo až toľko prezidentov, rozhodol som sa jednému z nich venovať troška viac pozornosti. Nie z politických dôvodov, ale ten dôvod je skutočne prozaický. Ako dieťa, som sa s Gustávom Husákom stretával takmer na každom kroku - v novinách, v časopisoch, v televízii, v rozhlase, no hádam nebola oblasť, kde by ho nebolo možné takmer denne "stretnúť".

Whitesnake

anglická hardrocková skupina, ktorú v roku 1977 založil bývalý spevák skupiny Deep Purple, David Coverdale.V tejto skupine účinkovalo mnoho známych hudobníkov ako boli Jon Lord, Ian Paice, Cozy Powell, Neil Murray, Bernie Marsden, Micky Moody, John Sykes, Adrian Vandenberg, Vivian Campbell, Tommy Aldridge a Steve Vai.  Počas svojej kariéry bola skupina hudobnou kritikou prirovnávaná k skupine Deep Purple a to nielen preto, že jej členmi boli okrem Coverdala aj Jon Lord a Ian Paice, ale aj vďaka ich hudobnému prejavu a štýlu.

Zima vo Vysokých Tatrách

Najmä tých skôr narodených vždy potešia retro spomienky na obdobie, v ktorom prežívali svoju mladosť či detské časy. Ono je vždy dobré sa občas pozrieť do minulosti a zaspomínať si v kruhu priateľov na všetko pekné čo sa v minulosti udialo. A práve pre týchto pamätníkov som zaradil na konci článku filmovú ukážku Slovenskej televízie z cyklu noc v archíve, konkrétne ide o natočené zábery zo 70. rokov 20. storočia z Vysokých Tatier. Možno sa aj vy niekde na filmových záberoch nájdete. A ak nie, možno vám pohľad na Vysoké Tatry tej doby pripomenú vaše lyžiarske začiatky, alebo vám znova navodia krásne pocity, ktoré ste vo Vysokých Tatrách práve v tom období zažili. A tým neskôr narodeným táto filmová ukážka aspoň ukáže, ako ich otcovia a mamy trávili dovolenku a ako to vlastne v tej dobe v našich slovenských veľhorách vlastne vyzeralo. 

Prvý československý kozmonaut

Len pár zasvätených v tedajšom socialistickom Československu vedelo to čo sa na kozmodrome Bajkonur 2. marca 1978 chystá. Krátko pred pol siedmou večer však televízia zrazu prerušila svoj program a nič netušiaci diváci uvideli na obrazovkách zábery štartujúcej rakety. Podľa sovietskych zvyklostí muselo byť všetko a teda aj let prvého československého kozmonauta pred ľuďmi do poslednej chvíle utajené. O niekoľko hodín však meno Vladimíra Remeka poznala celá republika. Po jeho návrate sa rozpútala nevídaná propagandistická mašinéria porovnateľná so slávou Jurija Gagarina. A veď prečo nie. Bol to náš prvý československý kozmonaut. Pamätáte si na to?

Zbojník Jurko

Poznáte? Nepoznáte? Chápem, že nepoznáte, pretože dnešná animovaná filmová tvorba na Slovensku je v hlbokom útlme a to dobré čo sa vytvorilo v zlatom veku slovenskej animovanej tvorby si už hádam ani nik nepamätá, (pretože nik nám to nepripomína čo je na škodu) a dnes a denne nás obrazovky televízorov zahlcujú "filmovým dlhometrážnym bahnom" ktoré zdarne pohlcujú vysielací čas pretkávaný dookola sa opakujúcimi reklamnými blokmi o nekonečne výhodných paušáloch, čistiacich  prostriedkoch, práškoch na pranie i bolesti pri "zmysluplných" nekonečných seriáloch, kde sa dramatická hudba strieda s tými istými dlhotrvajúcimi zábermi z niekoľkých kamier. Zbojník Jurko je dnes už  slovenská animovaná klasika od Viktora Kubala. Film mal vo svojej dobe veľkú odozvu a to nie len v radoch odbornej kritiky, ale i u náročných divákoch pre svoje umelecké stvárnenie. Viktor Kubal, ako autor a animátor sa vynikajúcim spôsobom zhostil tohoto filmového žánru a vytvori dlhometrážny  slovenský animovaný film, ktorý má do značenej miery čo povedať aj dnešnému divákovi. Film získal mnoho zahraničných i domácich ocenení (cena Jiřího Trnku, cena mesta Gión, cena za najlepší animovaný film na MFF pre deti a mládež Lyon, cena federácie talianskych filmových klubov). Kubal svojsky  pretvoril legendu o Jurajovi Jánošíkovi do postavy zbojníka Jurka. Grafické prostredie pre svoj film Kubal čerpal z obce Terchová vo forme skíc pre filmové pozadia. Zbojník Jurko má typický Kubalovský rukopis na ktorom sa dramaturgicky podieľal i Rudolf Urc. Pamätníci túto filmovú rozprávku dobre poznajú. Dnešnej mladej generácii pravdepodobne zbojník Jurko nič nehovorí. No práve pre nich som pripravil niekoľko retro ukážok. Skutočne stojí za to, vidieť to. A pre tých starších to možno bude nostalgický návrat do kina 70. rokov 20. storočia.

Večerníčkový seriál Puf a Muf

si hádam pamätajú len štyridsiatnici, peťdesiatnici a ešte generácia tých skôr narodených a preto nie náhodou sa chcem prostredníctvom Pufa a Mufa vrátiť  k prvopočiatkom slovenského kresleného filmu. Rozprávkový seriál má svoje začiatky v roku 1969. Kreslené postavy kocúrov sú z dielne spisovateľky Nataše Tanskej a výtvarníka a režiséra Viktora Kubala. O tom, že Puf a Muf sú skutočne nadčasovým dielom svedčí aj to, že si ho pamätajú i mladšie generácie. O tom, že je tomu tak sa môžete presvedčiť na youtube.com, kde jednotlivé diely majú  aj po štyridsiatych rokoch od vzniku výbornú sledovanosť. A čo mňa spája s Pufom a Mufom?

RSDr.Vasil Biľak bývalý slovenský komunistický politik rusínskeho pôvodu

Pôvodným povolaním krajčír v časoch hlbokého socializmu keď v Sovietskom Zväze pochovávali vedúcich post brežnevovských tajomníkov Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho Zväzu (Andropov a Černenko),  po Slovensku koloval vtip, že keď umrie Vasil, že aký bude mať štátny pohreb. Pravda sarkofág najvyšších predstaviteľov štátu sa v tej dobe ťahal za vojenským delom, ale u Vasiľa to ma l byť veľký alegorický voz so šijacím strojom. Nuž vtipov o politikoch bolo neúrekom, ale keďže sa to verejne nikde nemohli takto prezentovať, šírili sa takéto vtipné poznámky len v uzavretých apolitických kruhoch. Vasil Biľak v rokoch 1955–1968 a 1969–1971 bol členom ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS), v rokoch 1954–1989 členom ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ), v rokoch 1962–1968 bol tajomníkom a od januára do augusta 1968 prvým tajomníkom ÚV KSS a od apríla 1968 do decembra 1988 členom predsedníctva ÚV KSČ.