RetroMánia

Na dnes sme pre vás pripravili niekoľko krátkych úsmevných návratov. Dúfam, že vás milo a nostalgicky pobavia.

• Prečo si v poslednom čase taký vyľakaný?
• Vieš, moja bývalá žena už päť krát rozvedená si vzala svojho prvého muža.
• No a ?
• No a ja som bol jej druhý muž

Mark Twain prišiel raz k vydavateľovi a priniesol mu zbierku svojich nových humoresiek. Vydavateľ si humoresky prezrel a povedal:

• Chcem vás upozorniť, že nemáme fixný sadzobník. Za každú prácu platíme podľa jej kvality!
• Oh, nedúfal som, že dostanem až toľko!

Hovorí manželka roztrpčene manželovi:

• Včera v noci si prišiel domov riadne opitý!
• — Prosím ťa! Z dvoch pohárov piva? Vylúčené!
• A prečo si ma teda žiadal o ruku?

Polárny bádateľ dívajúc sa do ďalekohľadu, zrazu skonštatuje:

• Obávam sa, že s našim kompasom nie je ničo v poriadku.
• — Čože sa deje?, pýta sa ho jeho spoločník.
• Vidím černocha.

Určite si tí skôr narodení pamätajú na "krčmové reči", že Češi u nich doma zarábajú viac, ako my v rovnakých profesiách na Slovensku. Do pozornosti sa mi dnes dostalo video z youtube s názvom 'Slováci dostávajú menej než Česi (1968)' a to ma prinútilo napísať tento krátky fejtón. Reakcie ľudí z filmového: 'Vec verejná' mi v porovnaní s dnešnou dobou pripomína začarovaný kruh. A prečo kruh?

Koncom minulého roka prebehla dennou tlačou správa, že Predsedníctvo OV KSČ a Federálna vláda rozhodli o rozvoji integrovanej výroby jednotného typu osobného automobilu vyrábaného spoločne v ČSSR a NDR. Na výrobe sa bude zúčastňoval aj MĽR, prípadne ďalšie štáty RVHP. Naša republika bude rozvíjať výrobu osobného automobilu v spolupráci s NDR, bude to spoločné vozidlo, ktorého ročne vyrobia 600 000 kusov. (Z toho 300 000 kusov v ČSSR a 300 000 kusov v NDR.) Pri maximálnej unifikácii jednotlivých častí výnimku bude tvoriť len karoséria, ktorú si bude každá krajina vyrábať ako vlastnú — národnú. Naša republika má podľa dohôd vyrábať pre toto vozidlo kompletný motor (motor ŠKODA zdvihového objemu 1100 až 1300 cm3), kompletnú zadnú nápravu a viaceré unifikované podvozkové a karosárske časti.

„Aj topánky majú svoje tajomstvá,”

vyhlásil mladý inžinier Marián Grznárik, keď sme nedávno vo vzorkovej sieni Závodov 29 augusta v Partizánskom obdivoval modely letnej obuvi na tento rok. Niektoré topánky vyzerali na pohľad ľahko, masívne celkom ako ručná práca. Boli však ľahučké, lisované a nebolo v nich klinca. A naopak, výroba tých najľahších, najmäkších a najštíhlejších modelov bola často najzdĺhavejšia a najprácnejšia. Toto však zďaleka nie je jediné tajomstvo, ktoré skrýva taká samozrejmá vec ako topánka. Tajomstvo — pre všetkých okrem odborníkov — je hoci i to, ako treba našponovať stielku, aby topánka mala žiadúcu formu. Pre laika je ostatne tajomstvom i samotný postup pri výrobe topánok. A tento sa vám teraz pokúsime priblížiť. Vybrali sme si na to zámerne vzor, ktorý predstavuje — z hľadiska výroby — niečo medzi tradičnou a najnovšou technológiou. Avšak ešte prv, ako sa pozrieme na výrobu topánok do mládežníckej dielne 251, bude vari namieste malá exkurzia do histórie i prítomnosti Závodov 29. augusta v Partizánskom.

Bolo to minulý rok v októbri, na I. rýchlostnom okruhu motocyklov Slavín v Bratislave, posledných vlaňajších pretekoch majstrovstiev republiky Práve tu padlo posledné slovo o tituloch v jednotlivých kubatúrach. A práve tu v Bratislave, kde sa rýchlostné motocyklové preteky nejazdili už dvadsať rokov, malo obecenstvo svojho favorita, ktorému všetci držali palce. "Náš" Srna, náš Fero. Srna to vyhrá... Nuž a Srna najsilnejšiu kubatúru — tristopäťdesiatky — vyhral a získal titul. Avšak iba máloktorý z tých na výsosť spokojných fanúškov rozmýšľal — prečo. Ozaj, prečo? Pretože je dobrý, odpoviete. Má vynikajúce motocykle. (A možno dodáte: keby mne tak dal niekto taký motocykel, to by ste uvideli, čo by som dokázal!). l baže stat sa majstrom, k tomu zďaleka nestačil iba chuť a odvaha, nehovoriac o tom, že Františkovi Srnovi nikdy nikto jeho motocykle nedaroval.

Každý rok sa vyskytujú skoro pravidelné obdobia, kedy sa problém chrípky stáva znova aktuálnym. Napríklad teraz! Dozvedáme sa, že tu i tam je zvýšený výskyt chrípky. Je preto čas pripomenúť, čo o chrípke vieme, aj to, ako sa treba pred ňou chrániť a stretnutie s ňou čo najľahšie prekonať. Chrípkové ochorenie záčina náhle horúčkou, triaškou,bolesťami hlavy a svalstva. Sliznice nosa a hltana bývajú silne prekrvené. Horúčka trvá 2 až 4 dni, ak sa nepridružia ďalšie komplikácie. Vírus chrípky je vo veľkom množstve prítomný na povrchu buniek, ktoré vystielajú horné dýchacie cesty. Odtiaľ sa ľahko pri hovorení, kašli a kýchaním uvoľňuje a v podobe drobných kvapiek prenáša na osoby priamo alebo prostredníctvom predmetov, ktoré sú čerstvo potriesnené nosným sekrétom. Inkubačná doba, (t. j. doba za ktorú sa u postihnutého objavia príznaky ochorenia) je 1 až 2 dni, zriedka 3 dni. Imunita (odolnosť) získaná ochorením je krátkodobá, trvá najviac jeden rok.

Už od toku 1967 k nám prúdi zemný plyn zo ZSSR. Slúži ako základná surovina pri výrobe umelých hnojív v šali a v Strážskom, pomáha intenzifikovať hutné procesy vo Východoslovenských železiarňach a v magnezitovom priemysle na strednom Slovensku. Dodávky sovietskeho zemného plynu, ktoré predstavovali v roku 1967 viac ako 200 miliónov m³ a v roku 1970 1 miliardu m³ sa v uplynulých dvoch tokoch ďalej zvyšovali. Zemný plyn zo Sovietskeho zväzu zlepšuje našu energetickú bilanciu. Najväčšou československou investíciou v tejto päťročnici, je tranzitný plynovod medzi ZSSR krajinami západnej Európy a NDR. Ide o dielo neobyčajného významu, ktoré majú uviesť do prevádzky v IV. štvrťroku 1973. Dĺžka tranzitného plynovodu na našom území presahuje 1000 km, jeho západná čast má priemer potrubia 900 mm a východná časť 1200 mm, prevádzkový tlak je 75 atmosfér. Svojimi parametrami je ojedinelý nie len v Európe, ale vôbec na svete Tranzitný plynovod nadväzuje na sovietsky plynovod, ktorý privádza plyn z Tjumeňskej oblasti.

V prvej línii v boji proti rakovine

Ústav experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave jestvuje pomerne krátko. Jeho meno však už stihlo preniknúť na európske aj mimoeurópske lekárske fórum. Veľkú zásluhu na tom má riaditeľ a zakladateľ tohto ústavu, prof. dr. Villam Thurzo, doktor vied, člen korešpondent Slovenskej akadémie vied, ktorý nedávno oslávil svoje šesťdesiate narodeniny a pri tej príležitosti ho prezident republiky vyznamenal Radom práce za jeho záslužnú prácu v oblasti výskumu rakoviny. Profesor Thurzo so svojim teamom je "otcom" vírusu nového kmeňa vtáčieho sarkómu, ktorý má od roku 1954 v celosvetovej odbornej literatúre označenie B 77 a zasvätenci vedia, že B znamená začiatočné písmeno Bratislavy. V súčasnosti sa tento kmeň stáva jedným z hlavných modelových nádorových vírusov pre štúdium podstaty premeny normálnej bunky na rakovinovú. Objav potkanieho leukémogénneho vírusu v roku 1957 je tiež nerozlučne spätý s menom prof. Thurzu. Začiatky jeho výskumu v odbore onko-virológie — teda nádorových vírusov — boli dosť namáhavé v podmienkach malého laboratórneho oddelenia, z ktorého onedlho vybudoval ústav — dnes už so 160 pracovníkmi. Neľutoval námahu a svoj voľný čas na to, aby ústav rozšíril a doplnil. Výsledky sa veľmi skoro ukázali. A to dalo podnet na nadviazanie úzkej spolupráce s mnohými významnými ústavmi v zahraničí, kde stážovali jeho nadaní vedecki pracovnici. Veľkou poctou pre vedeckých pracovníkov bratislavského ústavu boli dlhodobejšie pobyty v zahraničí. Ponúkla im ich Medzinárodná únia proti rakovine v Ženeve, ktorá má veľmi náročné kritériá pre výber vedeckých pracovníkov. Sám profesor Thurzo sa od roku 1958 zúčastnil všetkých svetových onkologických kongresov,sympózií i ďalších podujatí, čo mu pomohlo nadviazať celý rad veľmi osožných odborných i priateľských kontaktov v mnohých európskych zámorských krajinách. V rozhovore o tom, čo sa deje nové v odbore onko-virológie, na ktorý sa zameral, nám profesor Thurzo o. i. povedal: — Z hľadiska medicíny, diagnostiky a liečenia ľudských nádorov sú to napríklad niektoré nové formy maligných národov, ako je lymfón afrických detí, ktorý je určite vírusového pôvodu. Zdá sa, že činiteľ, ktorý tu ako vírus vystupuje, má aj niektoré iné aspekty.

Záujemci o kvalitné reprodukované slovo a hudbu obľubujú hudobné kombinácie, akou je napríklad STUDIO 5000 firmy Telefunken. Celá kombinácia patri do triedy HiFi a tvoria ju tri samostatné prístroje — gramofón, kazetový magnetofón a tuner so spoločným zosilňovačom, usporiadané do jedného celku. Prijímač má štyri vlnové rozsahy, indikátor vyladenia, automatické dolaďovanie frekvencie na VKV, senzorovú voľbu siedmich vopred nastavených staníc, umlčovač šumu medzi stanicami a je osadený dvadsiatimi integrovanými obvodmi. Zosilňovač pracuje v pásmach 20 až 40 000 Hz s výkonom 2 * 50 W so skreslením menším než 0,5 %. Gramofón poháňa 16 polový synchrónny motor, na prenos sily slúži remeň. Prenosky sú SHURE M75MG. Magnetofón má elektroniku prepínateľnú pre kazety FeCr i CrO, potláčanie šumu systémom Dolby, zabudovaný mikrofón a frekvenčný rozsah má 30 až 15 000 Hz.

Z INICIATÍVY PRAŽSKEJ redakcie Věda a technika mládeži uzrel, svetlo sveta nový dopravný prostriedok — šesť metrákový ovál, vznášajúci sa na vzduchovom vankúši. Keď prišiel pred niekoľkými rokmi odborný spolupracovník redakcie, mladý Ing. Jindrich Leinweber s nápadom vznášadlo postaviť, púšťali sa všetci zúčastnení do malého dobrodružstva. Išlo predovšetkým o experiment: dokázať, že tak ako sú šikovní ľudia schopní postaviť model kozmickej lode či lietadla, možno dať dohromady aj vznášadlo. Kým tvorcovia rôznych modelov idú už väčšinou aspoň trocha vyšliapanou cestou, pustili sa mladi odborníci spolupracujúci s Ing. Leinweberom doslova na pole u nás neorané. Keď začínali, mali k dispozícii iba niekoľko fotografii podobných zariadení zahraničnej výroby a zopár údajov z odbornej tlače. Nadšenci z n. p. Avia Letňany a Aero Vodochody sa nedostatkom podkladov odradiť nedali. Ing. Leinweber všetko najskôr dôkladne prerátal. Potom začali s konštrukciou celého zložitého systému. Nešlo im totiž o to, postaviť vznášadlo, ktoré by sa na vzduchovom vankúši iba zdvihlo, tak ako sme to napríklad videli na výstave výsledkov technickej tvorivosti bulharskej mládeže v Plovdive. Cieľ bol náročnejší: postaviť dopravný prostriedok originálnej konštrukcie, dokonale ovládateľný tak, aby sa vznášadlo pohybovalo dopredu, dozadu i do strán.