RetroMánia

Bratislavská Petržalka - mali to byť Benátky na Dunaji

Black Sabbath anglická hudobná skupina, ktorej vznik sa datuje do roku 1968

a ktorá spočiatku na hudobnej scéne hrala blues rock a hard rock. Táto skupina sa právom považuje za otca heavymetalu. Black Sabbath disponoval jedinečným zvukom, ktorý vyplýval z odlišných hudobných vzorov. Skupina našla svoj finálny zvukový štýl náhodou. Keď mali skúšku v štúdiu, ktoré bolo oproti kinu premietajúceho horory, zistili, že ľudia platia za to, aby videli film, ktorý ich vydesí až na smrti. Skupina začala zámerne písať temné a hrozivé texty v snahe o hudobnú odpoveď na hororové filmy. Zlúčenie ich nového temného zvuku s vyčíňaním Ozzyho Osbourna na pódiu viedlo k nevídaným úspechom u fanúšikov úspechu. Skupina zabodovala so svojím prvým albumom s názvom Black Sabbath, vydaný v roku 1970. Ich nasledujúci album Paranoid im otvoril bránu do USA. Skupina nahrala pieseň Paranoid v poslednej chvíli, aby zväčšila dĺžku albumu. Paranoid sa stal titulným singlom albumu a tiež to bol ich prvý singel, ktorý výrazne zabodoval v tedajšich hudobných rebríčkoch.

Kúpiť si auto zahraničnej značky v socialistickom Československu si nemohol dovoliť hocikto

To šťastie mali len robotníci a pracujúca inteligencia, ktorá cestovala po svete, ako sa v tedy hovorievalo - po montážach. Tí za ťažko zarobené peniaze (pretože štát si z ich zárobku bral nemalé dane) si mohli napokon kúpiť auto z kapitalistickej krajiny. My sme doma nemali nikdy auto. Ani to socialistické, teda škodovku, trabanta, alebo sovieta, pretože moji rodičia patrili medzi tú nižšiu robotnícku vrstvu a zárobkovo nedosahovali celoštátny priemer, než tí čo tie autá mali. A tak sa dočkali svojej prvej škodovky až po nežnej revolúcii. Ale vráťme sa späť k tým nádherným kapitalistickým strojom, ktoré z času na čas brázdili naše cesty.

Do Rajca prichádza jar o troška neskôr, takto začína úvod filmového žurnálu z roku 1979

Tridsaťštyri rokov po oslobodení Československa sa život v Československu rozbehol na plné obrátky. Ján Januš je hlavným filmovým hrdinom okolo ktorého sa točí úvodná časť filmového žurnálu a ukazuje obraz tej doby. Tie časy sú už dávno preč. I považské strojárne v ktorých Ján Januš pracoval už neexistujú a už je dávno preč i obdobie keď si fabriky vychovávali svojich zamestnancov a vychovávali učňovskú mládež pre národné hospodárstvo. Dnes patrí Slovensko medzi automobilové veľmoci. Vyrobí sa tu viac automobilov na hlavu, ako kdekoľvek inde vo svete. A na strane druhej, už nevychovávame dostatok mladých kádrov pre potreby nášho priemyslu, ale stredné školy opúšťajú absolventi s honosnými názvami odborov, ktorých uplatnenie pre daný obor je minimálne.

Major Zeman filmový hrdina dôb hlbokého socializmu

Kriminálny seriál natočila Československá televize v rokoch 1974 až 1979 vo svojej ústrednej redakcii armády bezpečnosti a brannosti. Televízny seriál oslavoval bezpečnostný aparát socialistického Československa a zásadne - podľa oficiálnej propagandy - prekrúcali novodobé dejiny našej krajiny po druhej svetovej vojne. Na vtedajších televíznych obrazovkách toho takmer v oblasti kriminalistiky nič nebolo, takže tento seriál myslím si do určitej miery uspokojoval televíznych divákov v sledovaní tridsať rokov bojov komunistov za vybudovanie socializmu v Československu, zápasov a bojov najprv sa zvyšky fašistov a kolaborantov, zradcov a udavačov s buržoáziou vo februári 1948 a nepriateľmi štátu v období zostreného triedneho boja. Aj keď v čase sledovania jednotlivých príbehov si divák možno ani neuvedomoval ten triedny boj a potieranie zločinnosti v Československu možno tak, ako ho chcela  uvedomovať komunistická propaganda, ale film sa sledoval skôr, ako skutočná kriminálka. Ako dobrá kriminálka.  Teda nič viac, ale ani nič menej. Dnes z môjho pohľadu môžem smelo porovnávať jednu kriminálku na televíznej obrazovke tej doby a desiatkami krimináliek na dnešných televíznych obrazovkách, kde ma to v podstate rozčuľuje, pretože vidím super policajtov a super zločincov a som z nich unudený.

Soudružky a soudruzi

dnešnímu zasedání ÚV se předkládá návrh, aby byli někteří soudruzi vyloučeni z pléna ÚV, mezi nimi i já s odůvodněním, že jsem hlasoval proti smlouvě o dočasném pobytu sovětských vojsk na území naší republiky. Tím jsem se dopustil přestupku proti stranické kázni. Rád bych předeslal několik poznámek a to: Návrh neříká, který orgán se usnesl na této smlouvě a pokud jsem byl informován, na schůzi členské skupiny parlamentní nedošlo k formálnímu usnesení. Chtěl bych, aby předsednictvo tuto stranu věci podrobně objasnilo.

Chci ÚV dále upozornit na to, že dosud nebyl nikdo vyloučen z ÚV, kdo nese přímou odpovědnost nebo spoluzodpovědnost za to, že desítky, desítky nevinných lidí byli odevzdáni potupné smrti do rukou kata. Že tisíce a desetitisíce lidí bylo na základě vykonstruovaných obvinění odsouzeno na dlouhá léta mučení a vězení a že mnozí z nich ve vězení svůj život skončili, aniž viděli světlo svobody.

Počúvala sa hudba z rádií

Šumeli. A nie málo. Rádia boli zdrojom hudby rockerov a bígbiťákov Československa. Tie počúvané boli zahraničné a tie nepočúvané tunajšie. Veľa zahraničných bolo zakázaných. Americké boli priam neprípustné. Bígbiťáci a rockeri milovali Rádio Luxemburg či Rádio Caroline. Informácie prinášala Slobodná Európa. Hlas Ameriky bolomiestne rádio so zahraničnými piesňami. Zakázané. Rádio Viedeň bolo počúvateľné pre každého.

Československých interpretov bolo počuť na Československom rozhlase a Čekoslovensku II. Obľúené bolo aj Mikrofórum. Socialistickým rádiom bola Rozhlasová stanica Bratislava kde ste sa mohli dozvedieť o úspechoch socializmu. Počúvanie malo svojskú atmosféru, bolo napínavé a predovšetkým obľúbené. Šumelo a šumelo.No šumelo krásne.

Sovietsky univerzálny samočinný číslicový počítací stroj URAL 2

Filmový týždenník z roku 1963 o tejto udalosti priniesol krátku filmovú ukážku. V tej dobe sa v na Slovensku jednalo o špičku vo výpočtovej technike. Ural 2 v tej dobe dokázal vypočítať za sekundu až 12 tisíc operácií desať miestnych dekadických čísiel a ako filmová ukážka hovorí v tej dobe sa využíval v počítacom stredisku pri elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave na výpočet rozloženia televízneho poľa s prihliadnutím na ďalšie vysielače v stavbe, aby sa navzájom nerušili.

Velorex v Česku ľudovo nazývaný Hadrák

na Slovensku jednoducho Velorex. V tomto článku nazrieme do histórie tohoto ľudového vozítka bratov Stránskych, ktorý za socializmu bol určený pre invalidov. Zvláštne, že práve pre invalidov. Mám z toho čudný pocit, že pri bezpečnosti, ktorá bola neporovnateľná z bezpečnosťou napríklad pri čelnej zrážke v "plechovom" aute si komunisti hádam mysleli, že čo už. Invalid je aj tak "postihnutým človekom" a takéto lacné autíčko je preň, ako stvorené - čo tam po bezpečnosti. Hlavne že dokáže odviesť.  A čuduj sa svete - jazdilo to po vtedajších cestách s espéžetkou. Ale musím priznať, že to malo niečo do seba.  Dnes by som takéto vozítko prijal i ja. Ideálne na letné horúce dni v putovaní za krásami na území bývalého Československa.